Deficit verejných financií rástol na Slovensku rekordným tempom a medzikvartálne stúpol najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Ako uviedol Eurostat, v prvom štvrťroku 2024 sa zvýšil o 4,6 percentuálneho bodu na 60,7 percenta HDP.
Stúpajúci verejný dlh Slovenska aj naďalej znepokojuje ekonómov. Za prvý štvrťrok tohto roka stúpol takmer desaťnásobne oproti európskemu priemeru (4,6 percenta vs. 0,5 percenta). Bolo to najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie (EÚ).
„Rast zadlženia Slovenska je príliš silný. Deficit na úrovni piatich až šiestich percent nie je udržateľný, čo sa prejavuje aj v hodnotení spoľahlivosti Slovenska ako dlžníka. Slovensko bude monitorované viac než iné krajiny a smerom k orgánom EÚ bude potrebné viac vysvetľovať a dokazovať, že skutočne dochádza k stabilizácii dlhu,“ približuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Slovensko už dostalo prvú výstrahu tým, že ho Európska komisia navrhla zaradiť do takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Je to vyvrcholením situácie, na ktorú ekonómovia aj nezávislé organizácie upozorňujú už dlhšiu dobu,“ dodáva Horňák.
Slovensku stúpol verejný dlh najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Zdroj: Eurostat
Dôvody vyššieho deficitu
Slovensku sa síce ešte nikdy nepodarilo dosiahnuť rozpočtový prebytok (vyššie príjmy než výdavky), avšak vďaka okresávaniu výdavkov a rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa mu darilo znižovať aspoň pomerový ukazovateľ dlhu voči HDP. Inými slovami, hoci dlh nominálne rástol, v pomere k HDP klesal.
Medzi rokmi 2013 a 2020 dokázalo Slovensko znížiť svoj dlh z 55 na 48 percent HDP, pozitívny trend si však neudržalo. Pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu, vysokú infláciu a ďalšie nové výdavky začal dlh narastať. Následný pokus sanovať situáciu tak v prvom štvrťroku viedol k nárastu deficitu.
„Vývoj v prvom štvrťroku bol poznačený zvýšenou snahou zabezpečiť si dostatočnú rezervu, ktorou sa má financovať uvedený deficit v tomto roku a zároveň zanechať dostatočnú rezervu pre ďalšie obdobie,“ hovorí Viktor Novysedlák, riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ozdravné opatrenia
„Hodnotenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky i vlády Slovenskej republiky konštatujú, že aktuálny vývoj verejných financií je neudržateľný a je nutné čo najskôr pristúpiť k ich ozdraveniu,“ prezrádza Novysedlák.
Vláda bude musieť nielen prehodnocovať existujúce výdavky, ale musí nájsť aj nové zdroje príjmu do štátnej kasy. Podľa Mateja Horňáka je preferovaným spôsobom znižovania verejného dlhu šetrenie na výdavkovej strane, čo by mohlo znamenať aj efektívnejšiu štátnu správu.
„V debate o konsolidácii verejných financií stojíme na strane efektívností výdavkov, čiže sa musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov. Napríklad digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel,“ hovorí Horňák.
Druhou možnosťou znižovania verejného dlhu je prehodnotenie daňového mixu. Priestor je podľa analytika Slovenskej sporiteľne najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím by vznikol priestor na znižovanie daní z práce.
„Čím skôr budeme na túto situáciu reagovať, tým lepšie. Najbližší štvrťrok bude kľúčový, pretože vláda predstaví nový rozpočet na rok 2025 aj konsolidačné opatrenia,“ predpovedá Horňák.
Najvyšší pomer verejného dlhu k HDP má aj naďalej Grécko. Zdroj: Eurostat
Negatívny scenár
Ak by vláda potrebu konsolidácie ignorovala, dlh by citeľne narastal a európske orgány by mohli pristúpiť k sankciám, napríklad vo forme pokuty. Prísť by mohlo aj k zhoršeniu ratingov na finančných trhoch a rastu rizikovej prirážky, kedy by sme za náš dlh platili viac. V konečnom dôsledku by to znamenalo záťaž pre peňaženky všetkých daňových poplatníkov.
„Ak nedôjde k ozdraveniu verejných financií, v istom bode sa stane neustále narastajúci dlh neudržateľný. Tento stav by technicky mohol nastať po dvoch volebných obdobiach, ak by nedošlo k žiadnej konsolidácii. Predpokladáme však, že k ozdravovaniu bude dochádzať. Otázkou je, či bude dostatočné, aby to nebolo len kupovanie času, ale reálne ozdravenie verejných financií,“ uzatvára Novysedlák z rozpočtovej rady.
Minister financií už deklaroval snahu konsolidovať deficit verejných financií o jedno percento HDP ročne. Dôležitý bude nielen rozsah konsolidácie, ale aj akými opatreniami bude dosiahnutá. Odpoveďou môže byť práve nový rozpočet na rok 2025, ktorý príde na jeseň.
Číslo dňa
23 miliárd dolárov
Kybernetický startup Wiz odstupuje od dohody so spoločnosťou Google v hodnote 23 miliárd dolárov. Generálny riaditeľ softvérovej spoločnosti Assaf Rappaport zamestnancom povedal, že spoločnosť bude pokračovať v IPO (prvotná verejná ponuka pri vstupe na burzu), ako pôvodne plánovala, informovala televízia CNBC.
Podľa správy spoločnosti Wiz určenej zamestnancom, ktorú získala televízia CNBC, generálny riaditeľ uviedol ako jeden z dôvodov zrušenia potenciálnej transakcie obavy z porušenia antitrustových pravidiel a obavy investorov.
Unsplash/
Pawel Czerwinski
Unsplash/
Pawel Czerwinski
Wiz sa zameriava na kybernetickú bezpečnosť a jej cloudové produkty zahŕňajú prevenciu, aktívnu detekciu aj následnú reakciu na potenciálne hrozby. Google tým chcel konkurovať Microsoftu, ktorý tiež podniká s vlastným bezpečnostným softvérom.
Pre spoločnosť Alphabet by to nebol prvý nákup v oblasti kybernetiky. Pred dvoma rokmi získala za 5,4 miliardy dolárov firmu Mandiant, ktorá sa zaoberá kybernetickou bezpečnosťou a v minulosti rokovala aj o prevzatí výrobcu softvérovej platformy Hubspot.
Krátke správy
Firmám hrozia vysoké pokuty za fiktívnych živnostníkov. Vláda chce vykonávať kontroly. V prípade, ak sa potvrdí zamestnávanie fiktívnych živnostníkov, hrozia firmám sankcie v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur.
Platy v roku 2023 rástli na Slovensku v každom odvetví. Firmy zvýšili zisk aj tržby. „Zisk pred zarátaním daní, úrokov a znehodnotenia a amortizácie, ktorý lepšie odráža reálny ekonomický stav spoločností, medziročne podrástol o 10,6 percenta,“ priblížil Finstat.
Platové rozdiely medzi mužmi a ženami sa zvýšili. Okrem vzdelania a materskej dovolenky má na rozdiely vo výške mzdy vplyv aj zamestnanie, v ktorom pôsobia ženy a muži. Správa Národnej banky Slovenska zároveň upozornila, že len málo žien zastáva vyššie pozície.
