Film Otec režisérky Terezy Nvotovej nečakane láka do kín státisíce divákov, na slovenské pomery eviduje rekordné tržby. Experti vysvetľujú, prečo to tak je.
Otec od Terezy Nvotovej dobýja slovenské kiná. Režisérkin tretí celovečerný hraný film rieši spoločenskú tabu tému, ktorá vyvoláva silné emócie. O snímke sa v kuloároch a medzi divákmi hovorí, že sa na ňu nechodí ľahko, ale mal by ju vidieť každý.
Autorom knižnej predlohy je spisovateľ, scenárista a novinár Dušan Budzak. Knižný príbeh rieši takzvaný syndróm zabudnutého dieťaťa. Aj samotná snímka prináša príbeh otca, ktorý zabudne na svoje dieťa v aute, čo sa skončí obrovskou tragédiou.
Film mal na Slovensku premiéru na piešťanskom festivale Cinematik v prvej polovici septembra. Rady pred predstaveniami naznačovali, že Nvotovej novinka dorazí na strieborné plátna s potenciálom „diváckosti“. To sa napokon aj potvrdilo.
Návštevnosť festivalu v sálach bola dokopy viac ako 20-tisíc ľudí. Samotný film Otec na niekoľkých premietaniach v rámci festivalu videlo viac ako 1 200 návštevníkov. Na kinoprojekcii sa počas festivalu stálo aj hodinu v radoch a nebolo neobvyklé, že si návštevníci krátili čakanie čítaním knihy na rozkladacej kempingovej stoličke.
Šéfredaktora filmového webu Kinema a PR manažéra Cinematiku Petra Konečného dopyt po filme až tak neprekvapil. „Ľudia ho chceli skrátka vidieť na festivale, za čo som veľmi rád. Napriek tomu, že išiel po uvedení na festivale ihneď do distribúcie, ľudia ho chceli zažiť práve na festivale,“ doplnil Konečný.
Filmový kritik Peter Konečný. Foto: Tomáš Rybár
Foto: Tomáš Rybár
Tržby a návštevnosť
Podľa dát Únie filmových distribútorov film po troch týždňoch videlo v kinách viac ako 70-tisíc divákov a mal tržby viac ako 500-tisíc eur. „Vôbec sme to nečakali. Pamätám si, že v rozhovoroch s distribútorom a producentmi sme plánovali – ak budeme mať šťastie – päť- alebo 10-tisíc divákov. To, že sme tretí týždeň v rebríčku návštevnosti takto vysoko, je skvelé. Návštevnosť je pre nás veľká vec a som veľmi vďačná, nie je to však len o číslach,“ povedala pre Forbes Nvotová.
Podľa pedagóga a experta na popkultúru Juraja Malíčka je za úspechom Otca aj jednoduchý fakt. Ide o skvelý a dôstojne spracovaný film, zároveň si však myslí, že snímka má v sebe určitý rozmer „zakázaného ovocia“.
„Minimálne v tom, že podobné príbehy sa dejú a ľudia ich evidujú, ale nechceme o nich vedieť viac, pretože to je hraničná téma. Na druhej strane časť populácie je zvedavá na zákulisie podobnej tragédie. Je to, samozrejme, tragédia, ale je v tom, neviem to povedať inak, aj určitý bulvárny rozmer,“ vysvetľuje Malíček.
Odborník zároveň vraví, že film sa snaží istým spôsobom tému verejnosti vysvetliť. Malíček si myslí, že filmu pomohlo, keď sa ľudia o ňom začali vo veľkom medzi sebou rozprávať a odporúčať ho známym. „Ľudia si medzi sebou povedia, že je to dobrý a kvalitne urobený film,“ dodal expert.
Zdá sa, že slovenský film prežíva aktuálne silné obdobie, čo ilustruje aj mafiánsky diptych Jakuba Kronera Miki a Černák o exbossovi slovenského podsvetia. Obe časti po troch týždňoch dosiahli tržby viac ako dva milióny eur.
Keď Nvotovej Otca porovnáme s najúspešnejšími slovenskými filmami počas prvého polroka 2025, zdá sa, že film má v tržbách našliapnuté do top päťky filmov roka. Prvenstvo si síce zrejme udrží Černák s tromi miliónmi divákov, no napríklad koprodukčné Vlny Jiřího Mádla do slovenských kín v prvej polovici roka nalákali len okolo 8 600 divákov.
Otec ako žánrový rekordman
Peter Konečný pripomína, že úspech Otca vyčnieva najmä, ak zohľadníme žáner – ide o filmovú drámu. Podobne divácky úspešných snímok v rámci žánru nie je podľa Konečného veľa.
„Na dramatický festivalový film tohto typu sú to naozaj šialené čísla návštevnosti. Neviem, či sa to za posledných 20 rokov dá v kontexte tohto typu kinematografie s niečím porovnať. Určite má ambíciu mať návštevnosť aj 90-tisíc divákov,“ prognózuje Konečný.
Samotný Otec je okrem iného aj nominantom Slovenska na oceňovanie americkej filmovej akadémie Oscar. Na to, či sa dostane na shortlist nominácií, ako minulý rok napríklad spomínané Vlny (nominácia za Českú republiku), si musíme ešte počkať.
Za Slovensko bola minulý rok nominovaná dobová dráma z čias Slovenského štátu Ema a Smrtihlav. V nej hral tiež Milan Ondrík, v tom prípade postavu gardistu. Len pre porovnanie, minuloročný nominant mal podľa Správy o stave slovenskej audiovízie v roku 2024 hrubé tržby len 31 319 eur.
Film minulý rok navštívilo 4 628 divákov. Zdá sa teda, že tohtoročný oscarový nominant, má nábeh na oveľa výraznejší divácky úspech.
