Koniec roka 2024 nezastihol slovenský priemysel v dobrej kondícii. Hodnota nových objednávok sa v decembri medziročne výrazne prepadla, priemyselná produkcia na Slovensku v roku 2024 celkovo klesla tiež.
Kým v decembri 2023 si zákazníci objednali tovar za viac ako päť miliárd eur, o rok na to už to bolo len 4,5 miliardy eur, čo je viac ako 11-percentný prepad. Pokles – aj keď nižší – utrpel priemysel aj v perspektíve celého roka. Ten bol viac ako trojpercentný.
„Objednávky sa medziročne najviac znížili vo výrobe ostatných dopravných prostriedkov, výrobe odevov a vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov,“ približuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Pokles priemyselnej produkcie je podľa Tomčiaka do značnej miery spôsobený problémami automobilového priemyslu. Celkovo produkcia v krajine klesla mierne. Pod pokles sa podpísala aj nižšia výroba kovov.
Čísla Štatistického úradu za rok 2024 približujú situáciu v čase, keď sa na Slovensku ešte len začala rozbiehať konsolidácia.
Veľké podniky – aj priemyselné – platia od januára 2024 daň z príjmu vo výške 24 percent miesto pôvodných 21 percent. Od apríla začnú platiť transakčnú daň, čo im tiež zvýši náklady.
Najviac postihnuté nižšími objednávkami sú odvetvia, ktoré sú závislé od exportu. Medzi nimi je i textilný priemysel, ktorý sa podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy ocitol v kritickej situácii.
Výrobu už ukončili viaceré podniky – napríklad Makyta Púchov, Eterna v Bánovciach nad Bebravou či Egotex Prešov.
„Tieto podniky neustáli kombináciu nízkeho dopytu, rastúcich výrobných nákladov a konkurencie z Ázie,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Problém majú podľa zväzu aj ďalší – v strojárstve a automobilovom priemysle sa s poklesom objednávok ťažko vyrovnávajú najmä dodávatelia. Pokles dopytu po oceli, ako aj oslabenie investícií v stavebníctve a energetike sa priamo odráža v situácii hutníckych podnikov.
Tie za rok 2024 skončili alebo skončia v strate. Hospodárske výsledky už ukázali U. S. Steel Košice (strata 22 miliónov eur) i Železiarne Podbrezová so stratou 30 miliónov eur. V mínusových číslach zrejme skončí aj OFZ Istebné.
„Rok 2024 ešte nemáme uzavretý a jediné, čo môžeme indikovať, je, že očakávame stratu,“ povedal ekonomicko-personálny riaditeľ spoločnosti Stanislav Huba.
Prečo sa to deje
V priemysle sa v roku 2024 objednávalo menej z dôvodu pomalšieho oživovania ekonomiky – najmä v Nemecku, u hlavného obchodného partnera Slovenska. Za rok 2024 sa tam podľa údajov Štatistického úradu vyviezol tovar za viac ako 21 miliárd eur.
Prvý polrok 2025 bude podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy pravdepodobne stále poznačený slabším dopytom.
Kľúčovým faktorom podľa Lasza zostáva vývoj v Nemecku – ak tamojší priemysel začne rásť, zvýši sa aj dopyt po výrobkoch slovenských podnikov.
„Situácia v priemysle zostáva naďalej volatilná,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Významným rizikom pre návrat k rastu sú podľa neho obchodné vojny vo svete. Americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie ciel na dovoz tovaru do Európskej únie vo výške 25 percent. Dátum spustenia zatiaľ nespresnil. To môže spôsobiť ďalší mierny pokles objednávok.
„Na lokálnom trhu tak vznikne prebytok a európske fabriky budú musieť dočasne obmedziť výrobu,“ hovorí Tomčiak.
Nie je jasné, o aké clá Trumpovi ide. V minulosti hovoril o zavedení ciel na dovoz ocele a hliníka do USA, neskôr o zavedení recipročných ciel na dovoz tovaru do krajiny. Tento krok by sa významne dotkol najmä automobilového priemyslu na Slovensku.
Do USA a Kanady vyviezol bratislavský závod Volkswagenu autá za približne 2,3 miliardy eur. V závode nemeckej automobilky sa vyrábajú viaceré modely – Audi Q7, Audi Q8, Porsche Cayenne, Porsche Cayenne Coupé. Z Bratislavy do celého sveta odchádza aj Volkswagen Touareg.
Členské štáty Európskej únie sú kľúčovým vývozcom áut do USA. Za rok 2023 tam vyviezli vozidlá v hodnote 36,5 miliardy dolárov. Podiel Slovenska tvoril viac ako 18 percent – 6,7 miliardy dolárov.
Čo priemyslu môže pomôcť
Pre zlepšenie stavu priemyslu je dôležité aj posilnenie domáceho trhu. Najrýchlejším riešením by podľa Tomčiaka boli zvýšené investície do budovania infraštruktúry či výstavba nájomných domov.
„To sú sektory, kde pôsobí veľa slovenských firiem a zvýšené štátne investície by im pomohli prekonať zhoršené obdobie. Automobilkám štát veľmi nepomôže, keďže sú značne závislé od rozhodnutí zahraničných materských spoločností,“ konštatuje Tomčiak.
Slovenskému priemyslu by podľa Kočiša pomohli aj opatrenia pre zvýšenie konkurencieschopnosti nášho podnikateľského prostredia či široko akceptovaná dlhodobá vízia pre Slovensko.
FOTO: SITA/AP
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
„Takéto opatrenia by prispeli k vyššej dôvere investorov,“ hovorí Kočiš. To by podľa neho na jednej strane pomohlo v ďalšom znížení rizikovej prirážky našich štátnych dlhopisov a zároveň by krajina mohla v určitom čase očakávať vyšší prílev ďalších priamych zahraničných investícií.
„To podporí dlhodobý ekonomický rast, následne rast miezd aj spotrebu a v konečnom dôsledku príjmy štátu,“ dopĺňa.
O podobný pokus sa nedávno pokúsila Európska komisia. Predstavila opatrenia, ktoré by priemyslu – aj slovenskému – mali pomôcť. Cieľom je urýchliť zavádzanie čistých energií, urýchliť elektrifikáciu, dokončiť vnútorný trh s energiami a znižovať energetickú závislosť.