Matej Ftáčnik, ktorý sa začiatkom mája stal CEO slovenskej vývojárskej firmy Vacuumlabs, ju chce po ťažkom roku výrazne zväčšiť, potiahnuť na nové trhy a okrem finančného priemyslu rásť aj v nových oblastiach.
Firmu, ktorá sa zameriava predovšetkým na fintechové riešenia (v Hongkongu napríklad pre Standard Chartered vyvinuli digitálnu banku Mox), pred desaťročím spoluzakladal a od roku 2015 v nej aj aktívne pôsobí. Na pozícii výkonného šéfa nahradil ďalšieho spoluzakladateľa firmy Samuela Hapáka, ktorý ju riadil od jej vzniku.
Pod Ftáčnikovým vedením sa má Vacuumlabs do konca roka 2023 obratovo zoštvornásobiť na zhruba 40 miliónov eur ročne. To si vyžiada znásobenie počtu ľudí približne na tisícku.
Do skupiny Vacuum Group, ktorá má aktuálne okolo 300 ľudí, patria okrem hlavnej súčasti Vacuumlabs (aktuálne 260 ľudí) aj „spin-offy“, ako sú právnická firma Sparring, startup Trama (registrácia ochranných známok), kryptopeňaženka AdaLite, zdravotnícka prvotina Rýchlotest-covid zabezpečujúca testovanie pre firmy i obyvateľstvo či americká digitálna banka Daylight zameraná na LGBT komunitu.
„Doteraz som mal vždy na starosti obchod a marketing, kým Samo viac riešil procesy vo firme,“ vysvetľuje Ftáčnik. „V poslednom roku a pol sa však osobné preferencie nás oboch zmenili.“
V spomínanom období sa Ftáčnik prednostne venoval novému projektu v USA, kde Vacuumlabs pomohol rozbehnúť digitálnu banku Daylight. „Opäť som sa dostal do sveta startupov, ako keď som pred rokmi rozbiehal akcelerátor The Spot. A uvedomil som si, že ten svet už pre mňa nie je na prvom mieste. Viac ma baví, keď je firma väčšia a ja jej viem pomôcť sa ďalej rozrásť,“ opisuje Ftáčnik.
Hapák sa zas podľa neho chcel viac zamerať na rozvoj skupinových aktivít, nie na riadenie softvérovej firmy. Bývalý CEO zostáva predsedom predstavenstva a pustí sa tiež do pretvárania niektorého z existujúcich spin-offov skupiny, prípadne do nového startupu, ktorý postaví.
Ťažký rok
Rastové plány mala firma aj vlani, vtedy chcela poskočiť o stovku ľudí a obrat posunúť o 80 percent. Tento zámer pre pandémiu nevyšiel. „Dosť nami otriasla. Sme radi, že sme nemuseli nikoho prepustiť, že sme nemuseli urobiť drastické zmeny. Pritom mnoho klientov nám dalo výpoveď, sami nevedeli, čo s nimi bude,“ spomenie Ftáčnik. Medzi nimi napríklad český vyhľadávač leteniek Kiwi, ktorého zastavenie leteckej prevádzky prirodzene silno zasiahlo.
„Určite áno,“ odpovedá Ftáčnik na otázku, či mal obavy o budúcnosť firmy. „Minulý marec bol najdlhší rok v mojom živote,“ hovorí so smiechom. „Bolo to desivé. Robili sme šestnásť hodín denne a neustále zisťovali, aký ďalší klient dal výpoveď, aký ďalší problém sa objavil.“
Museli skonsolidovať peniaze, pochopiť, že cez konferencie už nové obchody neprídu, že musia fungovať inak. Trvalo zhruba päť mesiacov, kým si povedali, že najhoršie je za nimi.
Matej Ftáčnik, spoluzakladateľ Vacuum Group. Foto: Martina Juríčková
„Všetko, čo sa malo pokaziť, sa pokazilo a zostalo stabilné jadro. Na ňom sme mohli nabaľovať,“ dodáva Ftáčnik. Nakoniec rok nedopadol katastroficky. Obrat zvýšili o pätinu, počet ľudí o desatinu. A zostali ziskoví.
Ftáčnik hovorí, že tiež pretransformovali klientsku bázu zo stavu, keď dvaja klienti tvorili 60 percent obratu na to, že tvoria len 25 percent: „Sme tak oveľa zdravší, diverzifikovanejší. Príjmy prichádzajú z viacerých zdrojov.“
V čase pandémie napríklad zainvestovali a otvorili nové predajné pobočky v Hongkongu a v New Yorku (k predchádzajúcim v Londýne a Luxemburgu) a tie teraz tiež prinášajú obchody.
Nové trhy, nové sektory
Firma má zabehnuté procesy, no potrebuje rásť, expandovať do nových krajín či oblastí pôsobenia. V prvom kroku by mala z vlaňajších zhruba 10 miliónov tento rok podrásť na 18 miliónov, počet ľudí sa má zvýšiť na 400 prevažne developerov, programátorov a dizajnérov.
Kde ich nájdu? Ftáčnik priznáva, že je čoraz ťažšie nájsť vhodný talent v čase, keď sa „všetci zobudili a najímajú“. Ale spolieha sa hlavne na Česko, tiež na domovskú Bratislavu, kde je najväčšia pobočka firmy, na dobre rastúcu Budapešť a chce preskúmať aj možnosti na Ukrajine.
Firma, ktorá pomáha rastúcim (scale-up) firmám a korporáciám vytvárať nové finančné služby, sa chce posunúť ďalej aj v zložení klientov. „Tradične sme veľmi silní v inžinieringu, v užívateľskom dizajne, v ukladaní ich dát, v ich zabezpečení. Teraz expandujeme aj do vizuálneho dizajnu a do servis-dizajnu. To už je konzulting – firmám pomáhame pochopiť, čo ich zákazníci potrebujú a očakávajú.“
Tri manažérske pravidlá nového CEO Vacuumlabs:
1. Ľudia sa nesmú báť povedať mi, čo si myslia, nesmú sa báť oponovať.
2. Hovorím s ľuďmi o „čo?“ a „prečo?“. No „ako?“ si musia zodpovedať sami. To im dáva priestor na rast.
3. Nemať „paralýzu z analýzy“, alebo nebáť sa urobiť rozhodnutie. Je v poriadku, keď človek spraví aj nesprávne rozhodnutie, je to súčasťou učenia sa firmy. „Akurát je dôležité, aby bolo aspoň trošku viac tých správnych rozhodnutí,“ smeje sa Ftáčnik.
Z dlhodobého pohľadu má Ftáčnik s Vacuumlabs najvyšší cieľ – stať sa jednotkou vo svete pri stavaní fintechových produktov. Dnes odhaduje, že sú v top desiatke firiem, ktoré sa tomu venujú.
Nechcú však zostať len vo fintechu, hoci má byť pre firmu naďalej dominantný. Čoraz viac ho majú dopĺňať oblasti legal (ktoré pokrývajú cez spin offy Sparring a Trama), krypto a perspektívne vidia aj zdravotníctvo.
Čo ich spája? Všetko sú to oblasti s vysokým potenciálom inovácií, no zároveň vysoko regulované, kde je ťažké sa dostať, vysvetľuje Ftáčnik: „Ale toho sa nebojíme, máme špičkový talent a takéto problémy vieme riešiť. A máme dobrú veľkosť, sme flexibilní.“
Hlavne v kryptotechnológiách vidí veľké možnosti. Nakoniec, túto oblasť si už vyskúšali vďaka kryptopeňaženke AdaLite a spolupráci na systéme pre šiestu najväčšiu kryptomenu Cardano.
„Krypto vidíme ako prirodzený evolučný vývoj peňazí, je to priestor, kde sa bude v budúcnosti pracovať s peniazmi a preto tam chceme byť, stavať ten ekosystém – pre nás je to potenciál,“ hovorí kryptonadšenec Ftáčnik.
Za čo rásť
Doterajší rozvoj firma financovala vždy iba z vlastných zdrojov, hoci niektorí „priatelia firmy“ či kolegovia si mohli kúpiť akcie. Jedným z takýchto menších investorov je napríklad investor Boris Zelený známy z úspešného exitu z českej antivírusovej firmy AVG.
Dokopy majú viacerí anjelskí investori zhruba 8 percent. Nemajú však žiadnych veľkých inštitucionálnych investorov, venture kapitál alebo private equity investora. Skupinu vlastnia väčšinovo spoluzakladatelia Hapák, Ftáčnik a Tomáš Kulich.
Nový CEO hovorí, že do skupiny inštitucionálnych investorov stále ťahať nechcú, no v jednotlivých projektoch, spin-offoch sa im nebránia.
Fintech na Slovensku
Fintechové podhubie je slabé, je priestor priniesť sem zaujímavé projekty, hodnotí Ftáčnik. Koncom vlaňajška sa spojil Vacuumlabs s kartovou spoločnosťou Mastercard a vytvorili Fintech Hub. Ideou za ním je to, aby si na Slovensku mohli fintechové firmy vyskúšať svoje produkty, na čo je krajina vhodný testovací priestor. Podobne ju využívajú napríklad telekomunikačné firmy.
„Nepotrebujeme veľa, aby sa to tu rozhýbalo. Ročne stačí, keď sem prinesieme tri, štyri, ktoré si tu otvoria pobočku a budú tu pracovať. Hovoríme o tom aj s NBS, ako podporiť získavanie licencií a zjednodušiť regulácie pre fintechy, ktoré sem prídu,“ rozpráva.
Fintech nie je len to, čo sa týka koncového užívateľa a jeho nakladania s peniazmi, ale aj zmeny a inovácie v bankových či poisťovacích systémoch, ktoré sa dejú v pozadí. Slovenské banky sú podľa Ftáčnika technologicky veľmi pokrokové, no aj oni majú priestor na novinky.
„Kade chodím, rozprávam napríklad o SME bankingu, produktoch pre malé a stredné firmy či živnostníkov, aby mali napríklad prístup k „smart“ účtom. Skupina možno 400-tisíc ľudí na Slovensku by mala takto možnosť lepšie spravovať svoje financie,“ prízvukuje.
Práve takýto „tribe“ kmeňový prístup je podľa neho jednou z ciest, ako pomôcť veľkému množstvu spotrebiteľov. To je idea napríklad v prípade banky Daylight, ktorú pomohli rozbehnúť. V USA je odhadom 30 miliónov ľudí z LGBT komunity. Títo ľudia majú väčšie problémy získať hypotéku alebo nedostanú pôžičku na zaplatenie náhradného materstva.
Budúcnosť je… krypto?
Veľa vecí sa už v poslednom desaťročí udialo – od prechodu do online prostredia, cez mobile banking, bezkontaktné platby, platenie hodinkami či mobilom. Čo bude ďalej? Ani Ftáčnik, ktorý sa v oblasti finančných a iných inovácií pohybuje už roky, si to netrúfa odhadnúť. Ale ponúkne svoju víziu: “Tak ako existuje odluka cirkvi od štátu, príde aj odluka peňazí od štátu, to je krypto-budúcnosť. Možno je to niečo, čo zlyhá, ale je to veľmi zaujímavý experiment a bolo by škoda sa ho nezúčastniť a neskúšať nájsť v ňom niečo, čo spoločnosti pomôže lepšie pracovať s peniazmi.”
Lebo ako s nadsázkou hovorí, všetko, čo sa posledných štyritisíc rokov stalo, bolo kvôli peniazom. Keď zmeníme spôsob, ako ľudia pristupujú k peniazom, zmeníme kvalitu ich života. Chceme, aby mali prístup k peniazom rýchlejší, lacnejší, efektívnejší a otvorenejší.
