Spoločnosti Apple, Google a Meta Platforms vyhlásili, že do roku 2030 prestanú vypúšťať oxid uhličitý do atmosféry.
Sľuby technologických gigantov, že sa rýchlo stanú uhlíkovo neutrálnymi, strácajú na dôveryhodnosti. Podľa nezávislých výskumníkov totiž firmy v honbe za rozvojom umelej inteligencie a budovaním dátových centier spotrebúvajú stále viac energie, ktorá nie vždy pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Spoločnosti Apple, Google a Meta Platforms vyhlásili, že do roku 2030 prestanú vypúšťať oxid uhličitý do atmosféry. Amazon si tento cieľ stanovil na rok 2040. Microsoft sľúbil, že do konca tohto desaťročia dosiahne čistý negatívny stav, to znamená, že bude odoberať CO₂ zo vzduchu.
Všetky tieto sľuby však boli dané pred rozmachom umelej inteligencie, ktorá transformovala odvetvie, a podľa nezávislých analytikov teraz začínajú vyzerať ako fantázia, hoci ich firmy naďalej hlasno presadzujú.
„Ciele technologických spoločností v oblasti emisií skleníkových plynov zrejme stratili svoj význam,“ povedal agentúre AFP Thomas Hay, hlavný autor analýzy vypracovanej organizáciami Carbon Market Watch a NewClimate Institute.
„Ak bude spotreba energie naďalej nekontrolovateľne rásť a nebude podliehať primeranému dohľadu, tieto ciele budú pravdepodobne nedosiahnuteľné,“ dodal.
Podrobná analýza hodnotila celkovú dôveryhodnosť klimatických stratégií spoločností Meta, Amazon a Microsoft ako slabú, v prípade firiem Apple a Microsoft ako priemernú.
Z hľadiska kvality cieľov na znižovanie emisií dopadli Amazon a Meta ešte horšie, ich plány boli označené ako veľmi zlé, v prípade Googlu a Microsoftu ako zlé. Jediná firma, ktorá si v tomto ohľade viedla lepšie, bola Apple.
Rozširujúca sa uhlíková stopa piatich najväčších technologických gigantov pochádza predovšetkým z prudkého rozvoja umelej inteligencie, ktorej vývoj a prevádzka vyžadujú obrovské množstvo energie.
Spotreba elektrickej energie a s ňou spojené emisie CO₂ sa u niektorých z týchto spoločností za posledné tri alebo štyri roky zdvojnásobili, u iných dokonca strojnásobili, ako ukazuje správa.
To isté platí aj pre celý sektor informačných technológií. Keby bol sektor informačných technológií krajinou, v objeme emisií skleníkových plynov za rok 2023 by bol na piatom mieste pred Brazíliou.
Spotreba elektrickej energie na napájanie dátových centier v rokoch 2017 až 2024 rástla v priemere tempom 12 percent ročne, uviedla Medzinárodná energetická agentúra. Podľa súčasných odhadov sa do roku 2030 zdvojnásobí. Ak by všetka táto dodatočná elektrina pochádzala zo slnka a vetra, emisie CO₂ by nerástli.
Napriek ambicióznym cieľom v oblasti získavania elektriny z obnoviteľných zdrojov však väčšina elektriny pre dátové centrá stále nie je uhlíkovo neutrálna.
Štúdia poukazuje na to, že približne polovica výpočtovej kapacity dátových centier pochádza od subdodávateľov, ktorých emisie sa často nezapočítavajú, podobne ako emisie z výrobného reťazca zariadení, ktoré tvoria najmenej tretinu uhlíkovej stopy.
Investície do obnoviteľných zdrojov tak zatiaľ nedokázali kompenzovať rastúcu spotrebu energie v sektore. Podľa autorov navyše nemožno očakávať, že vlády obmedzia rozmach umelej inteligencie, pretože ju vnímajú ako motor hospodárskeho rastu. Bez regulácie preto nemožno očakávať zásadné zmeny v prístupe firiem.
Správa tiež uvádza rad spôsobov, ako môže technologický sektor obmedziť svoju uhlíkovú stopu aj pri rýchlom rozvoji umelej inteligencie.
Je zásadné zabezpečiť, aby dátové centrá boli napájané obnoviteľnou elektrinou. Výrazne by mohlo pomôcť aj predĺženie životnosti zariadení a širšie využívanie recyklovaných komponentov pri výrobe hardvéru.
