Rok po ruskom vpáde na Ukrajinu sa svet zásadne zmenil. Ukrajina preukázala, že nie je len pešiakom v medzinárodnej politike, ale ako silná krajina sa bije o svoju zvrchovanosť a nezávislosť.
Ruská armáda pácha vojnové zločiny a Putin svoju krajinu zatiahol do pozície svetového vyvrheľa. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove preberali lídri demokratického sveta ďalšie kroky, ako čeliť ruskej hrozbe a ako podporiť ukrajinskú obranu.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa v exkluzívnom online rozhovore pre americký Forbes obzerá za uplynulým vojnovým rokom a hodnotí súčasnú situáciu:
V posledných mesiacoch vás ruská armáda zasypáva raketami. Čakáte veľký ruský útok?
Keď im došlo, že nás neporazia, začali terorizovať civilné obyvateľstvo. Chceli zničiť našu infraštruktúru a uvaliť krajinu do temnoty a chladu, bez prístupu k vode a elektrine. Mysleli si, že tým vyvolajú paniku a dotlačia nás k akceptovaniu ich podmienok. Lenže táto taktika im nevyšla.
Teraz testujú našu obranu na fronte pri Bachmute. Využívajú vojakov z Wagnerovej skupiny zloženej zo zločincov najímaných vo väzniciach. Skutočný útok, s tankami a delostrelectvom, sme zatiaľ nezaznamenali. Na juhu však k očakávanej ofenzíve stále môže dôjsť.
Začiatkom mesiaca potvrdili vaši spojenci dodávku tankov a zaoberali sa ďalším útočným arzenálom. Snažíte sa tiež získať stíhačky. Ako si teraz vlastne Ukrajina stojí v kontexte svetovej podpory?
Všetko sa zmenilo so systémami HIMARS (salvové raketomety, ktoré Ukrajine dodala americká armáda, pozn. red.). Vďaka nim sme podnikli úspešné bojové operácie pri Charkove a neskôr v Chersonskej oblasti. Bál som sa, že vlani v lete podpora opadne, ale dodávky pokročilých zbraní pokračovali.
V nemeckom Ramsteine vznikla pod vedením Spojených štátov Kontaktná obranná skupina, združujúca cez 50 krajín. Komunikujem s ich ministrami o zbraňových systémoch, ktoré potrebujeme. Je na každej krajine, aby sa rozhodla, ale dôležité je, že teraz už všetci veria v poraziteľnosť ruskej armády.
Svet chápe, že než aby museli umierať vojaci NATO, je lepšie poskytnúť Ukrajine zbrane a pomôcť nám oslabiť Rusko natoľko, aby pre spojencov nepredstavovalo hrozbu. Všetci rozumejú, že ide o dlhý proces. Hovoríme nielen o dodávke zbraní, ale aj o ich údržbe, náhradných dieloch a munícii.
Nič neskrývame, zdieľame informácie s našimi spojencami. Všetkým je jasné, že vojna ešte nejaký čas potrvá. Uisťujú nás: „Sme s vami do jej konca, teda kým Ukrajina nezvíťazí.“
Do funkcie som bol menovaný tri mesiace pred začiatkom vojny. Som povolaním právnik a jedinú vojenskú skúsenosť mám ako mladík z čias sovietskej armády. Absolvoval som 163 zoskokov padákom a tiež sa potápal.
Mojím zámerom bolo ministerstvo reformovať, modernizovať zásobovanie a zabezpečiť ubytovanie pre vojenský personál. Toto všetko vojna zarazila. Polovica ministerstva bola paralyzovaná, pracoval som len s úzkym tímom v krytoch a musel sa presúvať, pretože Kyjev bol obkľúčený
Bolo náročné udržiavať rovnováhu medzi informovaním verejnosti a udržiavaním tajomstiev. Dnes už opäť funguje celý parlament, takže toto sa zlepšilo. Dôvera občanov vo vládu je v kríze kľúčová a dúfam, že ju budeme posilňovať. Chcem nás zbaviť starého sovietskeho myslenia.
Američanov pochopiteľne zaujíma, či je podpora, ktorú dostávate, pod dostatočným dohľadom. Predsa len ide v tejto chvíli o viac ako sto miliárd dolárov.
Všetka finančná pomoc, ktorú získavame zo Spojených štátov, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ide iba na občianske potreby. O nich rozhodujú ministerstvá financií a sociálnych vecí. Na armádu a vojnu z tých peňazí nejde ani cent.
Ale pokiaľ nám nejaká iniciatíva venuje peniaze priamo na zbrane, vojenské vybavenie alebo muníciu, sme za to, samozrejme, vďační. Využívame zásobovacie kanály NATO a práve aliančné vedenie môže sledovať každú jednotlivú položku a vidieť, pri akom prápore a brigáde presne skončí.
Ukrajina už je v podstate súčasťou NATO – a verím, že po našom víťazstve sa členom staneme oficiálne.
Kam sa bude uberať ďalší vývoj vojny?
Obe strany momentálne hromadia zdroje. Obe sú pripravené prevziať iniciatívu, ale my čakáme. Sme na ruský útok pripravení a zároveň pripravujeme náš protiútok. Cieľom je oslobodiť všetky okupované územia, oslobodiť našich ľudí a dostať zodpovedné osoby pred medzinárodný tribunál.
Nepochybujem, že spolu so zvyškom civilizovaného sveta sme toho schopní. Nikto najprv neveril, že David porazí Goliáša, ale nám sa podarilo Rusov zastaviť – a s pomocou našich priateľov, ktorí sú pomyselným kameňom v praku, Goliáša zdoláme.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je redaktorka Katya Soldak.
