O práci smetiara kedysi sníval nejeden chlapec. S vetrom vo vlasoch sa viezť na stupienku oranžového nákladiaku, ktorý už zďaleka púta pozornosť a slobodne naskočiť či vyskočiť – tieto predstavy pre mnohých znamenali viac než záťaž pre čuchové bunky.
Dnes na Slovensku jazdí zhruba 700 vozidiel na odvoz odpadu a zhruba tri zo štyroch predala a servisuje jediná firma – lučenecký Redox podnikateľa Romana Malčeka.
Firma s čisto slovenským kapitálom sídli na okraji Lučenca, hneď vedľa rušnej cesty spájajúcej centrum Novohradu so Zvolenom. Ostro červená farba budovy a veľký nápis REDOX sú prakticky neprehliadnuteľné.
„Keď sme začínali, nikto nás nepoznal, tak som sa snažil zaujať ako sa len dalo,“ hovorí zakladateľ a jediný vlastník spoločnosti 48-ročný Roman Malček.
Tejto filozofii sa podľa neho podriadil aj názov spoločnosti – keď ho vymýšľal, išlo mu len o to, aby obsahoval písmená R a X, ktoré patria v abecede medzi najvýraznejšie.
Skúsim to sám
Malček začínal v závodoch ťažkého strojárstva v Lučenci, ktoré po prechode na trhové hospodárstvo ešte pár rokov vyrábali autožeriavy, nakladače či zariadenia na spracovanie odpadu.
„Od roku 1997 som bol pri výrobe a obchode so stavebnými strojmi, ktorých malou časťou boli aj špeciálne kompaktory,“ hovorí Malček. Kompaktory sú ťažké, bagrom podobné vozidlá, ktoré na skládkach stláčajú odpad, aby zabral menej priestoru. Práve v nich Malček cítil veľký obchodný potenciál a snažil sa vedenie štátneho podniku presvedčiť, aby do ich výroby investovalo maximum. Nepodarilo sa.
Roman Malček predáva technológie pre odvoz a spracovanie odpadu. Foto: Miro Nôta
CEO Redoxu Roman Malček. Foto: archív spoločnosti Redox
V roku 2002 preto ako 26-ročný založil s kolegom spoločnosť Redox. Mladá firma si trúfala nakupovať kompaktory, smetiarske autá a ďalšiu komunálnu techniku od etablovaných zahraničných výrobcov a predávať ich na Slovensku, prípadne v Česku. Nuž, snívajte s nami.
„Prvý rok bol dosť jednotvárny, pretože nám nezazvonil telefón ani nezapípal fax,“ spomína Malček. Renomované zahraničné značky boli ochotné spolupracovať len s etablovanými firmami s vybudovanou infraštruktúrou a širokou sieťou zastúpení na Slovensku a ideálne aj v Česku. Nejaká začínajúca firmička z juhu Slovenska sídliaca v prenajatej kancelárii nebola dôvodom na stratu času.
„Mali sme však šťastie, že konkurenčné spoločnosti obchodujúce s komunálnou technikou rozložili riziko a venovali sa viacerým odvetviam – predávali najmä sypače, zametače či nakladače a vozidlá na spracovanie odpadu ponúkali ako doplnkový sortiment,“ vysvetľuje Malček, ktorý sa chcel sústrediť len na odvoz odpadu. Popri založení firmy študoval právo, aby si doplnil vzdelanie potrebné na prevádzku firmy.
Slovensko čaká to isté
Štúdium ho utvrdilo v tom, že stávka na odpady je správna. „Na škole som pochopil, že väčšina regulácií, ktoré platia v Európskej únii, a to nielen v oblasti odpadového hospodárstva, postupne prídu aj na Slovensko,“ hovorí o období, keď sa vláda Mikuláša Dzurindu ešte len snažila o prijatie Slovenska do rodiny vyspelých európskych krajín.
V Nemecku či Rakúsku v tom čase platili obyvatelia za odvoz odpadu 10- až 15-násobne viac ako ľudia na Slovensku. „Vedel som, že skôr či neskôr to príde aj ku nám,“ dodáva Malček. A tak ďalej cestoval po krajine a naháňal zákazky od samospráv či firiem zaoberajúcich sa odpadmi.
„Po dvoch rokoch sme nadviazali rokovania s nemeckou firmou Faun, ktorá je dodnes lídrom v oblasti výroby smetiarskych áut na európskom trhu. Boli nespokojní s vtedajším zastúpením pre región, my sme túto príležitosť využili a doslova sme ich uhnali, aby nadviazali spoluprácu s nami. Potom to už išlo ako po masle,“ hovorí Malček o prelome v podnikaní.
Firma aktuálne zamestnáva viac ako 30 pracovníkov, väčšinu v servise vozidiel. Foto: archív spoločnosti Redox
Dnes má firma na konte viac 1400 predaných vozidiel a je najväčším slovenským dodávateľom komunálnej techniky pre mestá, obce a spoločnosti, ktoré nakladajú s komunálnym a separovaným odpadom ako napríklad Marius Pedersen, Brandtner či Kosit.
Podľa Malčeka firma predala zhruba 90 percent kompaktorov, ktoré v krajine fungujú a 75 percent vozidiel na zvoz odpadu.
Zvláštnosti domáceho biznisu
Medzi recepty na úspech firmy patril aj dôraz na kvalitu, nie cenu. „Keď konkurencia začala ponúkať stroje gréckej výroby za polovičnú cenu, jeden sme kúpili a dávali sme ho na skúšku klientom, aby sami pochopili, že unesie sotva polovicu v porovnaní s nemeckými strojmi, ktoré sme predávali my,“ spomína Malček. Klienti podľa neho viac zmenu dodávateľa neriešili.
Dôvodom podľa neho bolo aj to, že smetiarske autá sa na Slovensku preťažujú. „Nie je výnimkou, že klienti sa snažia odviezť na autách aj jeden a pol násobok prípustnej váhy, aby ušetrili,“ hovorí podnikateľ.
Dodáva tiež, že kým firmy na spracovanie odpadu vymieňajú vyslúžilé autá za nové aspoň po ôsmich až dvanástich rokoch práce, samosprávy ich nechajú v prevádzke, kým „nekľaknú“.
„Poznanie týchto domácich špecifík je jedným z dôvodov, prečo sme uspeli v konkurencii zahraničných dodávateľov,“ vraví Malček.
CEO Redoxu Roman Malček avizuje rozšírenie obchodných činností aj o výrobu v budúcom roku. Foto: Miro Nôta
Medzi ďalšie radí snahu prinášať na Slovensko najnovšie technológie a byť krok vpredu pred ostatnými firmami z brandže.
„Ako prví v krajine sme tiež rozširovali aktivity na budovanie triediacich liniek odpadu, kompostární a ďalších technológií na zhodnocovanie biologických odpadov na palivo alebo kompost,“ dodáva.
Aktuálne Redox plánuje rozšíriť predajné aktivity a prejsť aj na výrobu. V Lučenci by mala budúci rok vyrásť výrobná hala zameraná na produkciu častí nadstavieb smetiarskych áut.
Zmieriť sa s prekvapeniami úradníkov
„V Nemecku zneškodňujú tonu odpadu v priemere za 150 eur, na Slovensku to doposiaľ vyšlo na približne 50 eur, hoci máme rovnaké pravidlá nakladania s odpadmi, rovnako drahé technológie ako autá, triediace linky či smetné nádoby a cena ľudskej práce sa podieľa na nákladoch v tomto biznise maximálne desatinou,“ hovorí Malček.
Dôvodom výrazne odlišnej ceny je podľa neho fakt, že kým v Nemecku a ďalších vyspelých krajinách západnej Európy zneškodňujú odpad najmä spaľovaním a recykláciou, na Slovensku sú spaľovne tabu a väčšina odpadu končí na lacnejších skládkach.
Skládky na Slovensku čaká v budúcom roku revolúcia. Foto: Alan Levine/pxhere
V budúcom roku však podľa Malčeka čaká Slovensko revolúcia v oblasti odpadového hospodárstva. Od januára totiž nadobudne účinnosť zákon, podľa ktorého je možné na skládky ukladať len odpad, ktorý je „umŕtvený“, čiže neprodukuje emisie.
Skládky teda budú potrebovať linky na úpravu odpadu, čo podľa neho zdvihne cenu za uloženie odpadu na skládke zo súčasných päťdesiat eur na sto eur za tonu. „Aktuálne realizujeme pilotný projekt stavby týchto liniek na troch skládkach, ktoré budú mať túto technológiu ako prvú na Slovensku,“ dodáva Malček.
Zmena legislatívy súčasne zintenzívni záujem o služby jediných dvoch spaľovní na Slovensku – v Bratislave a Košiciach. Zvýši sa preto tlak na výstavbu ďalších, ktorá doposiaľ nebola priechodná pre veľký odpor obyvateľov v okolí plánovanej spaľovne. Malček však dodáva, že smetiarsky biznis je extrémne náročný práve z dôvodu silnej regulácie.
„Vôbec nie je vylúčené, že zákonodarcovia túto povinnosť odložia na neskôr z dôvodu, aby mali skládky a ďalšie zúčastnené subjekty viac času na prípravu,“ vysvetľuje s tým, že by to nebolo ani prvý, ani posledný raz, čo úradníci skomplikujú život podnikateľom, ktorí vzali ohlásené legislatívne návrhy vážne a na zmeny sa investíciami poctivo pripravili.
Budúcnosť je ružová
Aj napriek tomu vidí Malček budúcnosť odpadárskeho odvetvia veľmi pozitívne. Ľudia budú konzumovať stále viac a kto sa zorientuje v spleti prísnych predpisov, má v tejto oblasti zaručený biznis na roky dopredu.
Energetická kríza navyše zmenila pohľad na odpady. Smeti v súčasnosti predstavujú zaujímavý druh paliva. „Na Slovensku máme obrovské zásoby v zemi uloženého odpadu, ktorý je možné s novými technológiami použiť ako energonosič, takže skládky majú dnes podobný potenciál ako kedysi uhoľné sloje,“ hovorí Malček.
Nová elektráreň na spaľovanie bioodpadu neďaleko Kodane. FOTO: SITA, AP
Dánsko likviduje aj odpady z Veľkej Británie, napríklad v tejto novej elektrárni na spaľovanie bioodpadu blízko Kodane. Foto: SITA/AP
Dôvodom je tiež snaha Európskej únie investovať stovky miliónov eur do znižovania emisií aj cez zlepšovanie odpadového hospodárstva. „V tomto má biznis s odpadom pred sebou veľké výzvy, pretože v súčasnosti nedokáže väčšinu smetí recyklovať so ziskom a napríklad 40 percent zvyškových plastov z Európy preto smeruje do tureckých cementární, kde sú environmentálne predpisy oveľa menej prísne,“ vysvetľuje.
Rastúca cena spracovania odpadu podľa neho tiež prinesie väčšiu citlivosť ľudí v tejto oblasti. „Odvoz smetí dnes funguje tak nenápadne, že ho ľudia prakticky ani nevnímajú a berú ako samozrejmosť, že nemajú so smeťami žiadne problémy,“ uzatvára Malček. O benefit pravidelne vyprázdnených kontajnerov neprišli dokonca ani v náročnom období pandemických opatrení v minulom a predminulom roku.
