Skupina podvodníkov vlani za pomoci umelej inteligencie nasimulovala hlas riaditeľa istej spoločnosti, aby prinútila manažéra hongkonskej banky vydať 35 miliónov dolárov.
K takémuto záveru dospeli podľa zistení časopisu Forbes vyšetrovatelia z Dubaja, ktorí sa rozsiahlu krádež snažia objasniť. Informácia potvrdzuje obavy, spojené s vývojom programov na „klonovanie hlasu“. Tie sú schopné na základe nahrávky vytvoriť akúkoľvek zvukovú stopu s rovnakými hlasovými vlastnosťami.
Americký Forbes sa odvoláva na dokument predložený americkému súdu, v ktorom úrady Spojených arabských emirátov žiadajú amerických vyšetrovateľov o pomoc s vystopovaním 400-tisíc dolárov z ukradnutých peňazí.
Píše sa v ňom o premyslenom zločine, do ktorého bolo zapojených najmenej 17 ľudí a po ktorom boli nečestne nadobudnuté prostriedky rozoslané na účty v rôznych kútoch sveta.
Známy hlas
Nemenovaná banka z Hongkongu údajne podvodníkom poslala milióny dolárov po tom, čo jeden z jej manažérov na začiatku minulého roka telefonoval „so známym hlasom“. Domnieval sa, že hovorí so šéfom istého podniku, s ktorým už predtým komunikoval.
Hlas na druhej strane mu oznámil, že potrebuje uvoľniť 35 miliónov dolárov kvôli akvizícii inej firmy a že operáciu bude koordinovať právnik menom Martin Zelner. Keď bankový manažér vo svojej e-mailovej schránke našiel podklady od Zelnera aj riaditeľa podniku, usúdil, že je všetko v poriadku a urobil žiadané prevody.
„Nevedel však, že sa stal obeťou sofistikovaného podvodu, ktorého strojcovia použili ‚hĺbkovú‘ hlasovú technológiu na naklonovanie riaditeľovej reči,“ píše Forbes.com s odkazom na súdne podanie.
Dokument podľa správy neponúka mnoho ďalších podrobností a prokuratúra v Dubaji, ktorá má prípad na starosti, do publikácie článku neodpovedala na žiadosť o komentár.
Nereagoval ani právnik Martin Zelner, ktorý žije v Spojených štátoch. Ide ešte len o druhé zdokumentované obvinenie z krádeže, v ktorom figuruje použitie nakopírovaného hlasu.
Zneužitie kyberzločincami
Denník The Wall Street Journal v roku 2019 informoval o prípade britského manažéra, ktorého vraj podvodníci prinútili k prevodu 220-tisíc eur za použitia umelého hlasu jeho nemeckého nadriadeného.
Na fenomén hlasového klonovania nedávno upozornila spravodajská spoločnosť BBC, ktorá opísala významný pokrok tejto metódy v posledných rokoch. Výsledok je podľa nej taký, že softvér založený na strojovom učení je schopný presne napodobniť najrôznejšie parametre. A to vrátane výšky a farby hlasu. Navyše, do umelo vytvoreného príhovoru je možné podľa ľubovôle premietať rôzne emócie.
„Hoci má rastúca sofistikovanosť hlasového klonovania zjavný komerčný potenciál, vedie tiež k silnejúcim obavám ohľadom možného využitia v kyberzločine,“ napísala v júli BBC.
