Pri komodite, ktorej cenová krivka obvykle divoko poskakuje ako akrobat na trampolíne, je takéto obdobie naozaj nezvyčajné. „Cena bitcoinu sa za posledné dva mesiace pohybuje vo veľmi úzkom pásme plus mínus dvetisíc dolárov. To je výnimočné,“ hovorí Roman Valihrach, šéf najväčšej českej kryptomenovej burzy Coinmate.
Valihrach s kryptomenami začínal už v roku 2011 a v jeho odbore je jedenásť rokov praxe vizitkou absolútneho matadora. Aj vďaka minuloročnej investícii od Mitonu chce Coinmate postupne naplniť svoje heslo, ktoré znie: Každý by mal vlastniť krypto.
Aktuálne a ojedinelé obdobie stabilnej ceny bitcoinu, pre verejnosť stále zďaleka najdôležitejšej z kryptomien, sa však nerovná obdobiu spánku.
„Od začiatku vojny objemy aj prírastky nových zákazníkov klesajú, hoci od októbra vidíme malinké reštartovanie k lepšiemu. Spojili sa dve veci, klasická štvorročná vlna kryptomien, keď je rok po peaku ten najslabší, a ekonomické problémy spojené s vojnou, infláciou,“ vysvetľuje Valihrach.
„Zároveň v Coinmate prvýkrát registrujeme dopyt zahraničných penzijných fondov.“
Aj to podľa neho podčiarkuje dôležitosť situácie, v ktorej sa svet začína deliť na budúcich víťazov a porazených, hlavne kvôli možnostiam blockchainu a s ním spojených technológií.
Prečo je cena bitcoinu zrazu takáto stabilná?
Môžem len špekulovať, zaujímavé je však to, že zatiaľ čo index S&P 500 za posledné dva mesiace klesol zhruba o päť percent, bitcoin si teraz svoju cenu približne drží. Posledné dva roky od vypuknutia pandémie pritom krypto všeobecne korelovalo s akciovými trhmi naozaj do veľkej miery.
Práve volatilita je pre obchodovanie zaujímavá, dáva ho do pohybu. Teraz ľudia ani veľmi nepredávajú, ani veľmi nenakupujú. Nevládne panika, len sa čaká, čo bude. Cenové pásmo bitcoinu sa dokonca ešte zužuje. Čo raz logicky vyústi v to, že cena vystrelí buď hore, alebo dole.
Čo si myslíte vy?
Aj to je divoká špekulácia, vyložene pocitovo si myslím, že dno je nižšie, než kde sme teraz. Ale z dlhodobého hľadiska pôjde bitcoin hore. Či to bude o rok, alebo skôr, to povedať nedokážem. Aktuálne je každopádne cena veľmi dobrá.
Čo ďalšie kryptomeny?
Aj ethereum má momentálne cenovú krivku podobnú, hoci u nej sú posledné dva mesiace ovplyvnené mergom, jeho cena sa hýbala na základe tejto udalosti. Ale nedá sa povedať, že by sa správalo zásadne inak ako bitcoin, aj solana osciluje v úzkom pásme. Samozrejme nájdeme malé coiny, ktoré budú práve propagované na sociálnych sieťach a skáču viac, u tých najväčších to však tak nie je.
Aký vplyv má na kryptomeny to, čo sa deje v ekonomike, teda inflácia, vojna, energetická kríza?
Tie naratívy sa prepisujú a je zaujímavé, že bitcoin skutočne začína byť vnímaný aj ako hedge proti inflácii – v prvej polovici roka sme si robili výskum trhu a vyšlo nám z neho, že prevažná väčšina opýtaných považovala kryptomeny za možnosť na rýchle zbohatnutie. Ohľadom sporenia alebo dlhodobého ukladania prostriedkov veľa kladných odpovedí nebolo. Posledné dva mesiace však novo prichádzajúci zákazníci píšu, že by sa chceli primárne ochrániť proti inflácii. Väčšina z nich.
Do krypta idú aj dôchodkové fondy
Zaregistrovaných máte 90-tisíc klientov, ako sa teraz správajú?
Budem veľmi generalizovať. Časť ľudí nevie, čo robiť. Určitá skupina do bitcoinu opatrne vstupuje, aby čiastočne ochránila svoj majetok. Za posledných päť-desať rokov bolo máloktoré aktívum schopné infláciu poraziť, prevažná väčšina obyvateľov stráca na majetku. Ale najviac nákupov býva vo vrcholných fázach, kedy vládne FOMO (strach z ušlej príležitosti, pozn. redakcie), kedy sa ľudia správajú iracionálne, teraz ide naopak o racionálne uvažovanie.
Rozhodne je dobrý čas nakupovať, prikupovať postupne, nesnažiť sa časovať trh. Ďalšou zaujímavou vecou z nášho výskumu totiž je, že osemdesiat percent ľudí čaká na správny moment a na načasovanie trhu, ale len 25 percent trh v skutočnosti monitoruje. Takže sa to, že bitcoin rastie alebo klesá, dozvedia až z médií, ale to už je neskoro.
Roman Valihrach. Foto: Coinmate
Roman Valihrach. Foto: Coinmate
Registrujete na Coinmate niečo úplne nové?
Vidíme dopyt od inštitúcií, napríklad dôchodkové fondy chcú dať dve až tri percentá svojich aktív do kryptomien, aby diverzifikovali – a to je v ich prípade obrovská čiastka. Od nich je momentálne dopyt väčší ako od retailu. Ale to hovorím o zahraničných penzijných fondoch, nie o tých českých.
Je toto svojho druhu gamechanger?
Každá fáza priťahuje nové spektrum užívateľov. Pamätám si prvý bull run, kedy v roku 2012 vyskočil bitcoin na sto dolárov, o rok neskôr na tisíc – ale to boli stále vyložene geeci, ajťáci, ktorí do detailu chápali technológiu a to, čím je schopná meniť svet.
V rokoch 2017 a 2018 to už boli obyčajní ľudia, ale tí s odvahou, ani nie early adopters, skôr innovators. V poslednej vlne rokov 2020 a 2021 prišla široká škála ľudí, ktorí napríklad síce kryptu nerozumeli, ale už si to chceli skúsiť. Stále sa to posúva ďalej – a teraz nastupujú inštitúcie. Začalo to v USA a verím, že to bude platiť po celom svete.
S kryptom majú skúsenosť dvaja zo sto ľudí
V čom je Česko špecifické?
Zvláštne je, že Česi sú všeobecne konzervatívni investori, ale čo sa bitcoinu týka, sme jedni z najúspešnejších na svete – podľa štúdie spoločnosti Invezz sme číslo jedna v tom, koľko sme ako národ zarobili na bitcoine na jedného obyvateľa, a druhí po Švajčiarsku v tom , koľko sme na bitcoine zarobili na investora.
Keď teraz vstupujú do krypta penzijné fondy, čo banky? Kedy prídu na rad ony?
To sa pozeráme ďaleko. Banky sa musia správať ultrakonzervatívne. Osobne si myslím, že skôr ako tie komerčné do hry vstúpia centrálne banky.
Vaším cieľom je mať milión klientov, teda približne každého desiateho Čecha. Na akú dlhú trať je to beh?
Oficiálne je dnes adopcia okolo dvoch percent. Niekto tvrdí, že až pätnásť percent ľudí už urobilo investíciu v krypte, ja skôr verím tým dvom. A celosvetová adopcia je niekde zhruba na štyroch percentách. Je ale veľmi zaujímavé, že krivka adopcie internetu vychádza úplne zhodne s tou u kryptomien. Keď sa položí vedľa seba, sme niekde na internete v roku 1998.
Adopcia sa tak bude zrýchľovať a osobne si myslím, že akýkoľvek fintech v budúcnosti bude postavený len na blockchaine. Tá technológia je taká revolučná a zásadná, že prevažná väčšina ľudí si neuvedomuje, čo všetko to môže pozitívne zmeniť. Bežný používateľ budúcnosti ani nespozná, na čom jeho finančné služby bežia – tak ako dnes na internete neviete, akým protokolom behajú pakety dát po sieti. Stále sme vo fáze budovania základnej infraštruktúry a jej zlepšovania.
Paralela s internetom konca deväťdesiatych rokov platí?
Kto si spomenie, vie, že kvalitný obrázok sa v roku 1998 sťahoval minútu. Čo mohol človek vtedy na internete ďalej robiť? Napísať e-mail, prečítať si nejaké správy. Ani blockchain ešte samozrejme nie je úplne ideálny, transakcie sú drahé, trvajú dlho – ale to, čo je technologicky pripravené, o čom sa bavia vedci a odborníci, to bude posun zásadne ďalej.
Z nášho výskumu vieme aj ďalšie veci. Že je krypto príliš volatilné (čo, ako sme si povedali, momentálne úplne neplatí). Že ľudia nevedia, v akom čase investovať, boja sa rizík, že kryptu nerozumejú, že niekomu naletia, že to zle dopadne. Regulácia zvýši dôveryhodnosť a zníži emócie. Užívateľská skúsenosť sa zlepšuje. Za mňa je to najlepšia príležitosť dekády, možno aj nasledujúcich tridsiatich rokov.
Snažia sa predvídať ďalší vývoj
Je to takmer rok, čo do vás investične vstúpil Miton. Čo sa zmenilo?
Rozrástli sme sa na trojnásobok, staviame tím a sústredíme sa na to, aby perfektne fungoval, nielen čo sa IT týka. Niektoré technológie sme museli obnoviť a zlepšiť, prešli sme na modernejšie. Chceli by sme tiež vyvinúť mobilnú aplikáciu. Na tú máme vymyslené užívateľské prostredie a dizajn, ale chceme to urobiť poriadne. Plus zlepšiť užívateľské prostredie na webe, aby ľudia cítili istotu a nemali zábrany. My si totiž myslíme, že naozaj každý – či už skúsený investor, alebo obyčajný človek – by mal vlastniť kryptomeny.
Taký rozmach už bez externého investora nebol možný?
Vedeli sme, že prichádza regulácia a to bude znamenať aj obrovské nároky na ľudí, iba právne oddelenie bude musieť vedieť plniť všetko, čo sa po nás bude žiadať. Dávalo zmysel sa spojiť s investorom. Dovolím si povedať, že Miton je v Česku najlepší v tom, čo robí, vznikla im divízia Miton C, ktorá sa venuje vyložene iba kryptu. A my ťažíme z toho, že je čoraz väčší, že tam sú ľudia z rôznych odborov a rôznych názorov. Snažíme sa čo najlepšie odhadnúť, ktorými smermi sa krypto bude vyvíjať v krátkych a dlhších časových horizontoch.
A ktorými?
V krypte som začal v roku 2011 a bolo to strašne zaujímavé. Mali sme skúsenosti z klasických platobných systémov, skúšali sme takzvané e-meny postavené na centralizovaných databázach, prevažná väčšina z nich neprežila dobu. Satošiho white paper nám prišiel úžasný, premýšľali sme ale skôr nad tým, čo tá technológia umožní. Ani som úprimne nevedel, ako funguje regulované trad-fi (tradičné financie, pozn. redakcia).
Keď to teraz vidím z druhej strany, funguje to príšerne. Je to preregulované, spotrebiteľ je síce chránený, ale zároveň odkázaný na to žiť z úroku, ktorý je pod infláciou. Tie možnosti kapitálového trhu, ktoré je krypto schopné priniesť… Boston Consulting Group odhaduje, že do roku 2030 bude až desať percent celosvetového HDP tokenizované, technológie budú behať na blockchaine. O výhodách oproti trad-fi by sa dalo rozprávať dlho, je to komplexná téma.
Nechcú si nechať ujsť vlak
Máte pocit, že sa teraz svet začína deliť na budúcich víťazov a porazených?
Áno, je to vidieť vo Švajčiarsku a v Lichtenštajnsku – tu bohužiaľ nie. Jednou z aktivít Českej kryptomenovej asociácie je komunikácia s politikmi. Sú tu dve zásadné veci: daňový časový test na dani z príjmu, kde je krypto zásadne znevýhodňované oproti tradičným financiám, kde pri držaní aktíva nefunguje trojročný daňový test. Druhým je vytvorenie podnikateľského prostredia v momente, kedy príde regulácia – a to bude čoskoro.
Myslím si, že by mal vzniknúť samostatný úrad pod ministerstvom financií, ktorý by komunikoval s prostredím, bol samofinancovateľný a pomáhal prostrediu prekvitať. Dianie vonku napovedá, že iní potenciál vidia a sú schopní ho uchopiť. Pokiaľ nám ujde vlak v tejto príležitosti, bude to obrovská škoda.
Čo sa vo vami spomínaných štátoch deje?
Venujú sa tokenizácii, zlepšujú podmienky pre podnikateľov tak, aby im pomáhali, nie hádzali polená pod nohy. Komunikujú priamo s podnikateľským prostredím a snažia sa ho formovať tak, aby chránili spotrebiteľov a zároveň pomáhali podnikaniu k rastu. Len v Česku by krypto podľa odhadov mohlo mať počas nasledujúcich desiatich rokov pre rozpočet čistý pozitívny prínos 300 miliárd korún. Schopných ľudí tu máme.
A možnosť je taká, ako keby niekto v roku 1998 videl do budúcnosti a postavil infraštruktúru krajiny na internete?
No a na rozdiel od tých deväťdesiatok, keď sme boli chudobná postkomunistická krajina, sme teraz niekde inde. Možnosť je to iná, stačí ju uchopiť. Ako komunita sme aktívni. František Vinopal, náš head of legal a zároveň predseda Českej kryptomenovej asociácie, sa spolupodieľal na komentároch vznikajúcej regulácie MiCA, teraz bol vo Švajčiarsku za účasti štátu rokovať o možnostiach, ktoré krypto ponúka. Lenže sa vraciame k finančnej regulácii – pýšime sa, že máme najstabilnejší finančný systém, a naozaj to je veľké pozitívum, na druhú stranu keď sa Česká fintechová asociácia baví o pomoci začínajúcim, posielajú ich na Slovensko s tým, že tu nie je možné podnikať.
Ktoré ďalšie regióny začínajú získavať náskok?
Singapur, Slovinsko, Portugalsko. Aj tam sú ešte stále vo fáze príprav, ale sú najskôr potrebné kvôli tomu, že krypto tam ako aktívum podlieha časovému testu a po určitom čase držania nie je potrebné zisky daniť. V Česku to tak stále nie je, čo stále nechápem. Tieto regióny priťahujú podnikateľov dobrými zákonmi, podporou, nižšími daňami. USA, Malta, Estónsko… Aj tam budujú základy infraštruktúry, ktorá bude v budúcnosti schopná prinášať čistý prínos ekonomike.
Ide napríklad aj o prístup podnikateľov na celosvetový kapitálový trh, bude to fungovať globálne. Cenný papier nad kryptomenami je vydávaný vo Švajčiarsku, pretože to robí najlepšie podmienky, a tu sa tým pádom predávajú švajčiarske cenné papiere.
Aktuálna vláda sa tomu venuje, zároveň nám bolo povedané, že priority sú iné, zastropovanie cien energií, dôchodky, podobné veci. Lenže takáto príležitosť je tu technologicky raz za tridsať rokov, bude meniť svet k lepšiemu. Bola by škoda ju premárniť.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes, jeho autorom je Miroslav Němý.
