Na kariéru ani na stolicu sa netlačí, hovorí kondičný tréner Maroš Molnár. V rozhovore opisuje, ako prišiel o 50-tisíc eur aj koľko zarába zo sociálnych sietí.
Na jeho fitnescentre nenájdete nápis. Instagram mu utíchol pred polrokom a webová stránka je neaktívna. Napriek tomu je podnikanie kondičného trénera Maroša Molnára ziskové a rastie. Ako je to možné?
Vraví, že keď robíte veci dobre, nemusíte kričať, že existujete. Ľudia si vás nájdu sami. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa radšej riadi vnútorným pocitom než tabuľkami – a ako aj bez investícií do reklamy dokázal vybudovať fungujúcu značku.
„Človeka najlepšie propagujú výsledky. Keď je dobrý, reklama sa šíri sama. Na začiatku som mal cenu 15 korún na hodinu. V priebehu rokov to rástlo, až som sa po pätnástich rokoch dostal na cenu 20-tisíc korún mesačne od jedného športovca,“ hovorí Molnár.
Ak by ste od neho čakali jasné rady na úspešné podnikanie, možno vás prekvapí. Namiesto premyslených analýz hovorí o nadšení. Keď sa mu niečo nechce, nerobí to. A keď niečo cíti, ide do toho naplno – aj keby mal rok žiť len na varených zemiakoch.
Kondičný tréner Maroš Molnár otvorene rozpráva o podnikateľských pádoch, svojej intuícii, neúspešných projektoch aj sile veriť, že riešenie sa vždy nájde.
Že sa mám dobre.
Áno. Mám sa dobre vo všetkých smeroch a nemám sa na čo sťažovať.
Neviem, či sme rástli. Keby ste mi nepovedali, tak ja by som doteraz nevedel ani to, koľko sme mali za rok 2023. Je to super, že je z čoho platiť účty, ale mňa to nebaví riešiť. Máme na to účtovníčku. Keď to tam je, tak to tam je, a keď nebude, tak budeme niečo vymýšľať.
Tak asi mi nebudete vedieť povedať, čo vám aktuálne zarába najviac.
Je mi jedno, z čoho zaplatím účty. Či z trénovania, zo zmluvy s Markízou či zo sociálnych sietí. Okrem toho už z veľkej časti začínajú pokrývať náklady na naše fitnescentrum členské poplatky. Vlastné fitko by som však mal aj v prípade, keby som nemal toľko ľudí. Možno by bolo menšie, ale bolo by. Pretože ja ani neočakávam, že sa mi vrátia tie desiatky tisíc, ktoré som doň vložil.
Boli to iba desiatky? Myslel som si, že otvoriť fitnescentrum je drahšie.
Vyššie desiatky. Jednoducho sme mali peniaze a všetky sme ich vložili do fitka. Základ bol vytvoriť si také pracovisko, aby sme tam chceli chodiť. Aby sme si mali kam sadnúť, kde pohostiť ľudí, kde pozerať tenis, aby klienti mali svoju šatňu a všetci sme sa tam cítili ako doma.
Chceme ľuďom vytvoriť čo najlepšie zázemie, aby sa cítili dobre a vnímali, že komunita žije s nimi a stará sa o nich. Vďaka tomu, že sa tam ľudia budú vracať a budú tam chcieť trénovať, budeme mať z čoho žiť.
Robo Homola, Forbes
Takže fitko funguje, áno? Pretože nemá aktívnu webovú stránku a posledný príspevok na Instagrame zverejnilo v októbri 2024. Dokonca na budove nie je žiaden nápis, tak ste ma zmiatli.
Netreba nám to. Fitko je len pre súkromných klientov a sociálne siete sme preň založili len preto, aby sme ich mali.
Rovnako to však vyzerá s vašou webovou stránkou marosmolnar.sk, ktorá tiež nie je aktívna. Z diaľky by si mohol človek myslieť, že sa niečo deje.
Mňa popravde nezaujíma, či mám alebo nemám webovú stránku. Zaujíma ma robota. Keď je dobrá, tak si vás ľudia nájdu sami. Aktuálne však budujeme nový web, pretože sme dospeli k záveru, že ho musíme mať.
Prečo?
Budú tam informácie o mne, o Molfite a o aktivitách, ktoré robím. Zároveň tam chceme mať blog a prinášať ľuďom informácie, aby sa vzdelávali a niečo si tam vždy našli.
Tak napokon sa web oplatí?
Áno, preto tam budem prezentovať svoje aktivity. Napríklad aktuálne finišujeme aplikáciu Premena. Vytvoril som ju pred niekoľkými rokmi a chcel som ju už viackrát spustiť, ale medzičasom som si uvedomil, že robiť aplikáciu na cvičenie je hlúposť, pretože je ich už veľa.
Momentík. Je ich veľa a napriek tomu to bude aplikácia na cvičenie?
Bude, ale bude čisto pre obéznych ľudí. Programy budú rozdelené podľa typu ich zamestnania, podľa stupňa obezity a budú v nej všetky informácie, ktoré som za tie roky nazbieral.
Bude to už vaša tretia aplikácia? Mali ste MOLfit’s Functional Training a MOLfit App.
Nie, bude druhá. MOLfit App sme nikdy nespustili a teraz som ju premenoval na Premena. Názov sme vymysleli s kamarátom pri saunovaní, že to bude znieť lepšie a nie tak nemastne-neslane.
Jaj tak, ospravedlňujem sa. Vychádzal som z toho, že o MOLfit App ste písali už v roku 2020 a viackrát som vás počul hovoriť aj o cenách členstva. Dokonca asi ako jediná z vašich projektov má dodnes aktívnu webovú stránku.
To áno, ale nikdy som ju nespustil. Klikli na to stovky ľudí, ale keďže tam boli nejaké problémy a nevedel som to dokončiť, tak som vždy uprednostnil projekt, ktorý mi momentálne prinášal peniaze. Ja mám vždy rozbehnutých veľa vecí.
Robo Homola, Forbes
Ktoré rozhodnutie vás doteraz stálo najviac peňazí?
Prvá aplikácia MOLfit’s Functional Training bola čistá strata. Bolo to úplne zlé rozhodnutie. Aplikácia bola síce výborná, ale dal som sa nahovoriť na mobilnú verziu, aj keď webová by podľa mňa bola lepšia. Stálo to neskutočne veľa peňazí a nemalo to konca. Neustále sa menilo rozhranie v smartfónoch, tak som musel platiť každý update. Lenže už som na to nemal peniaze a v určitom momente som si povedal, že sa na to vykašlem.
Bol to váš najväčší podnikateľský neúspech?
Nie. Neúspech bol aj druhá aplikácia, ktorú som chcel vydať počas korony. Boli tam rôzne motanice a stála ma veľmi veľa peňazí.
Koľko?
Vývoj aplikácie ma vyšiel 50-tisíc eur, pričom v cene nie je započítaný môj čas, fotenie, know-how a ďalšie veci. Je to čisto len vývoj. Neviem preto vyčísliť, koľko to vyšlo celé.
Zobrali ste si z toho nejaké ponaučenie?
Napríklad zaplatiť firme až v okamihu, keď vám odovzdá potrebnú časť a tak, ako má byť. Nie vyplatiť hneď všetko a potom čakať, že vám to niekto dodá. Bola to moja chyba.
Spravilo to niečo aj s vašou ochotou investovať prostriedky do ďalších projektov?
To nie. Keď niečo robíte, tak nie vždy to vyjde. Sekundárne je super, keď vám z toho niečo cinkne, ale keď nie, nikdy to nemôže byť priorita. Keby som sa takto pozeral na všetky moje rozhodnutia, tak by ma z toho porazilo. Však veď čo, ak mi to nič nezarobí, tak sa budem tešiť aspoň z toho, že mám aplikáciu.
Odvážny pohľad. Boli ste už niekedy na konci síl a zvažovali ste, že budete musieť so všetkým skončiť?
Nielen raz. Keď sme žili s manželkou a synom na „manželákoch“, jedli sme len špagety s bambinom a kukuricou a míňali sme len na to, aby mal syn čo jesť.
Moja žena bola zo mňa už hotová, že nemáme žiadne peniaze a či mi to za to stojí, tak som jej hovoril, že riešenie príde len vtedy, keď budeš veriť, že príde. Nakoniec vždy, keď už som si myslel, že je koniec, tak zrazu sa niečo objavilo.
Zatiaľ sa mi vždy potvrdilo, že na kariéru a na stolicu sa netlačí. Veľakrát nám pomohli ľudia aj sponzorsky. Videli, že makám, tak mi dali peniaze, lebo predtým som zas ja pomohol im.
Robo Homola, Forbes
Idú jednotlivé projekty samy od seba alebo sa pri niektorých musíte starať o marketing a platiť si reklamu?
Neplatíme si žiadnu. Občas sponzorujeme niektoré príspevky, aby ich videlo viac ľudí. Inak nič iné. Nemáme to prečo robiť. Som toho názoru, že človeka najlepšie propagujú výsledky. Keď je dobrý, reklama sa šíri sama.
Napríklad raz som na Facebooku vytvoril skupinu Namolfituj sa a urobil som tam tréningové plány na šesť týždňov. Bolo to zadarmo a jednorazovo. Odoberalo to skoro desaťtisíc ľudí.
Denne som im posielal videotréningy a oni podľa nich cvičili. Niekedy mi niečo napadne a chcem to urobiť bez ohľadu na to, či za to budem mať peniaze alebo nie. Niektoré veci robím tak, že musím mať vnuknutie, že je to dobré a bude ma to baviť.
Nie je to také náladové podnikanie?
Možno je. Ale ja mám taký celý život. Neriadim sa pravidlami, ako to funguje v biznise. V prvom rade sa musím cítiť dobre ja. Držím sa zásady, že pokiaľ sú peniaze na účte, netreba sa tým zaoberať. Som veľmi emočný a intuitívny človek. Keď ma niečo nadchne, chcem to urobiť čo najlepšie.
Podobne som napísal aj knihu, s ktorou sme získali nejaké ocenenia a predalo sa takmer 30-tisíc výtlačkov. Zisk z nej mi zachránil fitko v čase korony, keď som z toho mohol zaplatiť nájom.
Čo ste robili v čase, keď tých peňazí na účte veľa nebolo? Všimol som si, že s tržbami ste sa cez 100-tisíc eur prvýkrát dostali po 15 rokoch od založenia firmy, teda v roku 2022, čo je v podstate prednedávnom.
Keď sme potrebovali peniaze, pracoval som dvanásť hodín denne aj cez víkendy. Prvé roky, keď som trénoval len športovcov, sme s manželkou veľakrát lízali dno. Bývali sme na „manželákoch“, a keď boli športovci na turnajoch, tak sme nezarábali.
Mali sme vlny a naučili sme sa s tým žiť. Motivovalo nás to neustále na sebe pracovať a chcel som byť taký dobrý, aby za mnou začali chodiť športovci sami. Keď potom začali dosahovať výsledky, tak sa to zlepšilo, ale príjem bol stále kolísavý. Vedel som, že musím niečo urobiť, aby som to zastabilizoval a zminimalizoval tie vlny.
Čo ste vymysleli?
Prečítal som si knihy Najbohatší muž v Babylone a Dělej, co máš rád, a peníze přijdou samy. Bolo tam napísané, že je jedno, koľko zarobíš, vždy môžeš ušetriť peniaze. Tak som si zo všetkého, čo som zarobil, začal hneď brať desať percent a odkladať do obálky. Takto sa mi hromadili peniaze, až som za niekoľko rokov našetril stovky tisíc korún.
Čo ste s nimi urobili?
Jedného dňa ma začalo hnevať, že pomôcky na cvičenie nosím v aute a stále ich niekde len vykladám. Povedal som si, že potrebujem vlastné miesto, kde budem trénovať, kedy chcem a ako chcem. Ja keď si niečo zaumienim, tak ma nezaujíma, koľko to bude stáť, peniaze na to musím zohnať.
Preto keď sme otvorili vlastné fitko, ďalší rok sme boli len na vode a zemiakoch. Hovorili sme si, že v budúcnosti z toho budeme mať osoh, len sme nevedeli kedy.
Časom som dal dokopy skupinu trénerov a už som mohol ísť aj na dovolenku, lebo sme sa dokázali navzájom zastúpiť a nikto nikdy neprišiel o peniaze. Tým som ešte viac zminimalizoval výkyvy počas roka.
Robo Homola, Forbes
Pribudol vám vďaka fitku aj nový typ klientov?
Áno, už som mohol začať trénovať aj komerčných klientov. Pritom keď som začínal, mal som cenu 15 korún na hodinu. V priebehu rokov to rástlo, až som sa po pätnástich rokoch dostal na cenu 20-tisíc korún mesačne od jedného športovca.
Dokáže sa kondičný tréner u nás dobre uživiť?
Neviem. Nikdy som sa nezaujímal, koľko tréneri zarábajú, a vždy som sa to dozvedel len sprostredkovane. Keď je tréner dobrý, zarába od 1 500 eur v čistom.
Keď si zoberiete, že veľa trénerov nemá ani vysokoškolské vzdelanie, tak si nemyslím, že to je zlý peniaz. Na Slovensku mnohí tréneri nejdú pod 40 eur za tréning, pričom mne v Amerike ponúkali 300 dolárov za tréning.
Ako je to v prípade profesionálnych športovcov? Z čoho sa skladala vaša odmena?
Vždy som mal fixnú odmenu plus niečo z turnajov. Z každého turnaja som si vypýtal tri percentá z prize money. Keď som začal trénovať zahraničných športovcov a výrazne sa začali zlepšovať, niekoľkonásobne sa zvýšila aj moja bežná cena.
Zrazu som si mohol pri komerčných klientoch povedať, že dobre, budem vás trénovať, ale musíte mi zaplatiť rovnaké peniaze. Vďaka tomu sa výkyvy definitívne zastabilizovali.
Začal som konštantne zarábať a rok čo rok to išlo hore. Dodnes trénujem vrcholových športovcov, pretože ma to veľmi baví a núti pracovať na sebe, študovať a vytvárať nové systémy, ktoré danému človeku dokážu pomôcť.
Platí to aj v prípade Extrémnych premien, že vás to neustále núti na sebe pracovať? Bežia od roku 2017 a už ste v nich pomohli 60 osobám.
Áno, stále ma to veľmi napĺňa. Rok sa natáča a rok je pauza, pričom nikdy nevieme, či budeme pokračovať. Teraz točíme šiestu sériu a teším sa na každý príbeh.
Okrem toho naďalej robím aj sociálne siete, na ktoré mám super babu. Prebrala po mne zhruba 90 percent vecí a všetko rieši ona, aby to fungovalo, rástli sme, mali sledovateľov, vzdelávali ich a aby boli spokojní.
Pracujete vďaka tomu menej, keď ste niektoré veci delegovali?
Nie, ja stále pracujem veľa. Začínam o šiestej a končím o dvanástej. Potom idem von so psom a pokračujem od tretej do siedmej. Takto každý deň. Keby som na sociálne siete nemal kolegyňu Kristínu, tak by som sa na to vykašlal.
Ako to? Je z toho zanedbateľný príjem?
Serióznych spoluprác nie je veľa. Väčšina sú skôr sociálne projekty, kde hovoríme o stovkách eur. Skôr je to na zaplátanie dier, keď sme napríklad pri otváraní fitka nemali dostatok členov na zaplatenie nájomného, tak sme chýbajúcu časť financovali z príjmu zo sociálnych sietí.
Koľko je serióznych spoluprác?
Máme to nastavené na jeden silný projekt ročne a ostatné sú menšie veci. Nepovažujem sa za influencera a nechcem predávať priestor za každú cenu. Chcem propagovať len veci, o ktorých som presvedčený, že sú dobré.
Videl som tam aj zábery z vašich prednášok. Je to niečo nové, čomu sa začínate venovať?
Áno, nerobím ich veľa, ale veľmi ma napĺňajú. Vždy mám z toho brutálny stres, ale udržuje ma to čulého a musím rozmýšľať, ako ľudí zaujať a čo si z toho majú odniesť. Niekedy v budúcnosti možno začnem viac robiť prednášky a vzdelávať, lebo viem, že mám čo ponúknuť, a myslím si, že by ma to bavilo.
Nedávno som mal prednášku s Robinom Sharmom pred vyše dvetisíc ľuďmi. Išiel som ako posledný a celý deň som sa potil a bol nervózny, lebo som nevedel, či si spomeniem na všetky slová, ktoré tam chcem povedať. Ale dopadlo to nad moje očakávania.
Mal som aj standing ovation, z čoho som sa skoro rozplakal, keď som to videl. Robím jednu až dve prednášky mesačne pre rôzne firmy, pričom niekedy mám prestávku aj tri mesiace.
Koľko stojí prednáška?
Štandardne si účtujem 2 500 eur. K cene som sa však nedostal z roka na rok, trvalo to 29 rokov tvrdej driny. Ale keď ma niekto pozve prednášať ďaleko, tak to často ani nezoberiem. Lebo nejde o tie peniaze, aj keď 2 500 eur je veľmi veľa.
Musel by som kvôli tomu zrušiť prácu a cestovať niekam kvôli 20 minútam, tak mi to nedáva zmysel, lebo by som tým stratil celý deň. Potom by som musel zrušiť ľudí, ktorých trénujem, pričom pre mňa je trénovanie ľudí stále priorita.
Nedáva mi zmysel rušiť tréningy v prospech iného prilepšenia. Tréningy sú to, pre čo žijem, a mám voči tým ľuďom veľkú zodpovednosť.
Kto je Maroš Molnár
Je kondičným trénerom s bohatými skúsenosťami v práci s vrcholovými športovcami. Pochádza zo Žiaru nad Hronom, v detstve sa venoval zjazdovému lyžovaniu, no počas gymnaziálnych rokov sa preorientoval na atletiku, kde sa špecializoval na šprinty. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Spolupracoval s osobnosťami ako tenistky Dominika Cibulková, Daniela Hantuchová a Ruska Daria Kasatkinová, hokejisti Ľubomír Višňovský a Miroslav Šatan, futbalista Filip Šebo či snoubordistka Jana Šeďová. Verejnosť ho pozná aj ako hlavnú postavu televíznej relácie Extrémne premeny, ktorej súčasťou je od jesene 2017. V Bratislave prevádzkuje vlastné fitnescentrum s názvom Molfit, je autorom úspešnej knihy Gauč alebo šťastie a podľa magazínu Forbes sa tri roky po sebe stal najvplyvnejším influencerom na Slovensku.
