Španielsko by malo mať v roku 2026 prvýkrát za takmer dve desaťročia nižší rozpočtový deficit ako Nemecko, upozornil denník Financial Times. Španielsky deficit sa má podľa najnovšej prognózy centrálnej banky tento rok znížiť už piaty rok po sebe, a to na 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
V roku 2026 následne klesne na 2,3 percenta. Rozpočtový schodok Nemecka sa má podľa nezávislej skupiny poradcov vlády na budúci rok, naopak, zvýšiť na 3,1 percenta z tohtoročných 2,3 percenta HDP.
Na vzostupe
Španielsko, štvrtá najväčšia ekonomika v Európe, bolo veľkou obeťou krízy v eurozóne. Po rokoch robustného rastu a vyšších daňových príjmoch sa však krajine podarilo znížiť deficit.
Zhruba 17 rokov od ukončenia dlhovej krízy v eurozóne sú tak bývalé problémové ekonomiky regiónu – Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko a Španielsko – na lepšej fiškálnej trajektórii ako krajiny, ktoré pomohli stabilizovať blok, teda Nemecko a Francúzsko.
Od krízy v eurozóne sa výrazne zmenila finančná situácia jednotlivých krajín eurozóny. Ekonomické vyhliadky Španielska sa zlepšili, čo sa odrazilo v raste dopytu po španielskych štátnych dlhopisoch, podobne ako pri Taliansku a Grécku.
Vďaka tomu sa znížil dodatočný úrok, ktorý investori požadujú za držanie španielskych desaťročných štátnych dlhopisov proti nemeckým vládnym dlhopisom, ktorý slúži ako meradlo obáv investorov, na približne 0,5 percentuálneho bodu, čo je najmenej od čias pred dlhovou krízou v eurozóne.
Lacnejšie pôžičky ako Francúzi
V čase krízy predstavoval viac ako šesť percentuálnych bodov. Španielsko má teraz lacnejšie pôžičky ako Francúzsko, ktoré bolo dlho považované za jedného z najbezpečnejších dlžníkov v eurozóne.
Nemecký dlh však zostáva bezpečným prístavom eurozóny, napriek očakávanému rastu deficitu, a to vďaka sile najväčšej ekonomiky bloku a nižšiemu zadlženiu oproti svetovým ekonomikám vrátane USA.
Od spustenia eura v roku 1999 do dlhovej krízy Španielsko silno rástlo, čo mu v desaťročí do roku 2007 umožnilo mať nižší rozpočtový deficit ako Nemecko.
Kombinácia vysokého rastu a nízkych úrokových sadzieb však vyústila do realitnej bubliny a následnej bankovej krízy. Krajina potom získala núdzovú finančnú pomoc z európskych fondov vo výške 41 miliárd eur (1,07 miliardy korún).
Nový európsky tiger
Španielsko sa teraz radí medzi najrýchlejšie rastúce veľké rozvinuté ekonomiky. Od roku 2022 je priemerný kvartálny rast krajiny 3,9 percenta, zatiaľ čo v prípade Nemecka je to iba 0,3 percenta.
Rast španielskej ekonomiky poháňa kombinácia imigrácie, cestovného ruchu, nízkych nákladov na energie a verejných výdavkov vrátane fondov EÚ.
V čase krízy v eurozóne rozpočtový deficit Španielska stúpol až na 11,5 percenta HDP. Celkový dlh krajiny tak vyskočil na viac ako sto percent HDP zo zhruba 35 percent v roku 2007.
Celkový dlh krajiny však aj naďalej zostáva vysoký. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) predstavuje zhruba 100,4 percenta HDP, zatiaľ čo dlh Nemecka je 64,4 percenta HDP.
