Gates, Bezos, Musk… Väčšina miliardárov v 35-ročných dejinách Forbes rebríčka najbohatších ľudí sveta pochádza či podniká v USA a zbohatla vďaka softvéru alebo technológiám. Avšak Európan, ktorý sa v roku 2015 nakrátko dostal až na čelo priebežného rebríčka (Real Time Billionaires), sa stal multimiliardárom vďaka textilu… a lacnej práci španielskych krajčírok. Ako z 25 dolárov spravil majetok v hodnote desiatok miliárd?
Dnes je tretím najbohatším človekom Európy. A že v našich končinách vládnu práve módni magnáti potvrdzuje aj ten najbohatší Európan vôbec – Bernard Arnault, CEO luxusného impéria LVMH.
Amancio Ortega je však meno, ktoré dobre poznajú asi len čitatelia Forbesu. Väčšinový majiteľ oveľa známejšieho globálneho textilného reťazca Zara sa medzi miliardárov „oficiálne“ zaradil v roku 2001.
Koncern Industra de Diseno Textil, skrátene Inditex, vtedy poslal na burzu 26-percentný podiel a dosiahnuté čísla ohodnotili celú firmu na osem miliárd dolárov. A keďže aj po transakcii vlastnil rodinný holding stále až 70 percent Inditexu, vyskočila hodnota rodinného podielu na takmer šesť miliárd dolárov.
Zo vtedy 65-ročného zakladateľa, majiteľa, generálneho riaditeľa a „šéfnávrhára“ Inditexu a značky Zara v jednej osobe tak príchod na burzu urobil s odstupom najbohatšieho Španiela.
Tichý multimiliardár
Hodnota podielu vo firme je jedna vec, hotovosť na účte druhá. Ortega však rozhodne nezaostával ani z tohto pohľadu. Takmer dve miliardy dolárov v hotovosti, ktoré debut na burze vytvoril, vo firme nezostali. Odtiekli do vreciek jeho rodinného klanu.
Odvtedy patrí Amancio Ortega stabilne medzi najbohatších ľudí sveta. A rovnako stabilne medzi tých najuzavretejších.
Až do roku 1999 sa neobjavoval na žiadnych fotografiách. Rozhovory neposkytoval nikdy, výnimky (celkovo tri) spravil iba v spomínanom roku 2001. V prospekte, ktorý sprevádzal príchod na burzu, nebol uvedený ani jeho vek.
Keď sa redaktori Forbesu vydali do sídla Inditexu, čakala ich cesta stovky kilometrov ďaleko od Madridu. Centrála bola (a dodnes je) v malom meste Arteixo neďaleko galícijskej metropoly La Coruña.
Živý pán s väčším bruškom
V modernej budove, ktorá v sebe kombinuje presvetlený škandinávsky štýl a mediteránnu zdobivosť, Ortegu náhodou stretli – v závodnej jedálni.
„Živý, príjemný pán nižšej postavy s miernym bruškom oblečený v pohodlných nohaviciach s košeľou rozopnutou na krku, zvládol na pár minút príjemnú spoločenskú konverzáciu,“ napísal americký Forbes. „Potom rýchlo zmizol.“
Podobne nenápadným štýlom budoval vyše štvrťstoročie svoju firmu, z ktorej nečakane vyrástol svetový gigant. V krutom biznise maloobchodu s módou – a práve v desaťročiach, keď textilný priemysel z Európy zdanlivo definitívne odchádzal.
Amancio Ortega s dcérou Martou. Foto: Shutterstock
Pre značku Zara platil opak. Do roku 2001 narástla na 450 predajní v 29 krajinách (z toho 220 v Španielsku). A rast pokračoval aj v novom tisícročí.
2 200 obchodov, zázračné marže
Aktuálne má obchodov vyše 2 200 v 88 krajinách, predáva v nich, najčastejšie na ploche 1 200 štvorcových metrov približne pol miliardy produktov. Modelov pánskeho, dámskeho a detského oblečenia vlastní viac ako 10-tisíc.
Vlastní znamená, že to oblečenie je jej – značky Zara. Desaťročia prebiehal vo firme pod Ortegovým vedením vývoj nových modelových línií.
Zara v globálnej expanzii uspela práve vďaka kúskom, ktoré často pripomínali vzory slávnych talianskych módnych domov, vždy však boli dostupné za prijateľnú cenu. Najčastejšie v desiatkach eur, na druhom konci sveta v prepočte povedzme vo vyšších desiatkach.
Keď v roku 2001 koncern zverejnil svoje globálne tržby (dosiahli 2,3 miliardy dolárov), ohromila svet najmä jeho ziskovosť. Pre cenovo dostupnú módu bola netypická: čistý zisk dosiahol 230 miliónov. Marža neuveriteľných 10 percent.
Rivali ako H&M či Gap prekračovali päť percent, desať však ani náhodou.
Zara dominuje
V tržbách robí Zara dlhodobo približne tri štvrtiny celého Inditexu. Menšie značky usporiadal Ortega do segmentov a vytvoril z nich akoby samostatné reťazce.
Predajňa Bershka na Oxford Street v Londýne. Bershka patrí do impéria miliardára Amancia Ortegu. FOTO: UNSPLASH
Obchody Massimo Dutti (tvorili zväčša do 10 percent tržieb) sa sústredili na tradičné oblečenie so strednými cenami pre starších mužov a ženy.
Značka Pull & Bear (vyše päť percent) zasa na oblečenie pre mládež podobné Gapu, a ešte menšie Stradivarius a Bershka (dokopy menej ako 10 percent tržieb) zacielili na mladé ženy od 15 do 25 rokov.
Začínal s 25 dolármi
Najväčší textilný priemyselník na svete sa narodil krátko pred začiatkom španielskej občianskej vojny v roku 1936 v Leóne do bežnej rodiny. Keď mal asi 13 rokov, zažil, ako matke v lokálnom obchode s potravinami odmietli predať na dlh.
Udalosť sa vraj stala jeho motorom – odišiel zo školy a začal pracovať, aby sa on a jeho rodina do takejto situácie nedostali.
Do Galície sa presťahoval s rodinou ako tínedžer na začiatku 50. rokov. Podnikať začal v roku 1963: dal výpoveď z práce úradníka u predajcu odevov v La Coruñi a s 5-tisíc pesetami (v tom čase asi 25 dolárov) sa dal na výrobu spodnej bielizne, pyžám a nočných košieľok.
Niektoré z prvých kúskov šila jeho manželka Rosalia Mera ručne doma.
Podnikateľ v štyridsiatke
Prvý obchod Zara otvoril v roku 1975 v meste La Coruña. To už mal takmer 40 rokov. Predajňu chcel pôvodne nazvať Zorba, toto meno však už používal iný podnik.
Ako mnohí úspešní podnikatelia, aj on bol typickým mikromanažérom. Po celú kariéru, aj ako miliardár sa naďalej neohlásene „objavoval“ na rôznych problémových miestach Inditexu.
Krok, ktorý rozhodol o úspechu, však urobil v začiatkoch podnikania. Aby zaručil kvalitu látky, prepracoval výrobný reťazec a investoval do prevádzok, ktoré na industrializovanom severe Španielska dokončovali výrobu textílií.
Aj o desaťročia neskôr, keď už mal Inditex vyše 20-tisíc zamestnancov, desatina stále pracovala vo výrobe.
Cár dizajnu
Ak by však mal Ortega firemný titul, určite by znel „cár strihov“. Záplavu nových modelov chŕlili návrhári Inditexu pod jeho vedením. Jeho slovo bolo konečné. Išlo rádovo o 10-tisíc strihov ročne len pre Zaru – z tkanín dokončených a upravovaných v závodoch Inditexu, ktorých postupne vzniklo vyše tucta.
„Do procesu dizajnu je veľmi zapojený,“ charakterizoval ho Martín Varsavsky, zakladateľ španielskej telekomunikačnej firmy Jazztel. „Všetko tvorivé ide cez neho.“
Najbohatší Európania: Bernard Arnault (vľavo), Francoise Bettencourt Meyers, Amancio Ortega. Koláž: Forbes US
Bývalý šéf Sotheby´s, Gucci (a bývalý člen dozornej rady Forbes.com) Domenico De Sole o Ortegovi a Inditexe zvykol hovoriť, že „veľmi vysoká kvalita“ prezentácie v ich obchodoch ho „vždy prekvapí“. Najmä výklady, ako upozorňoval, „sú veľmi elegantné a vedia, ako svoj produkt prezentovať“.
Samozrejme, nebola to náhoda. V dolnom trakte ústredia Inditexu, hlboko pod zemou, vybudovala firma „zobrazovaciu jednotku“ s asi 25 veľkorozmernými výkladnými oknami, výstavnými plošinami a premenlivým osvetlením.
Ortegovi, ktorý večne pobehoval pomedzi výklady, pomáhali odhadnúť, ako budú skutočné výklady vyzerať v noci či počas zamračených, alebo naopak slnečných dní.
Na otázku Forbesu, či výklady obchodov Zara v Paríži, New Yorku, Mníchove a iných veľkomestách musia vyzerať presne ako prezentácie v La Coruñi, sa sprievodkyňa María García radšej len zasmiala, prevrátila oči a povedala – „radšej áno“.
Španielske krajčírky…
Továrne Inditexu dokončujú látky, zamestnanci centrály navrhujú produkty a diktujú, ako budú vystavené. Kto však v Ortegovom impériu tovar vyrába?
Spočiatku médiá opakovali, že Zara si vyrába všetky produkty „sama“. Fakty však boli oveľa zaujímavejšie. Inditex v burzovom prospekte priznal, že vyrába „interne“ 50 percent „tovaru spoločnosti Zara podľa predajnej ceny“.
Zvyšok (napríklad kožený tovar alebo parfumy a niektoré odevy) vyrábali tretie strany. V prospekte sa však spomínali aj „produkty šité externými dielňami predovšetkým v Španielsku a Portugalsku“ a Zara si vraj s nimi „udržiava dlhý a stabilný vzťah“.
Keď Ortega schválil nový strih, látka sa rozrezala na kúsky a distribuovala ako výrobný program pre sieť malých dielní. Stovky partnerských dielní Inditexu s vyše 10-tisíc pracovníčkami pomohli tomuto globálnemu hráčovi.
Žiadnu z dielní však Inditex nevlastnil. Väčšina pracovníkov boli matky, staré mamy a dospievajúce dievčatá, ktoré si dopĺňali príjem v chudobných mestách či dedinách, kde žili.
… a ázijské mzdy?
Ako asi vyzerajú ich platy, bolo dlho predmetom špekulácií médií, popri opakovaných obvineniach zo „šedej ekonomiky“. Dielne k výplate krajčírok mohli, ale nemuseli pridávať aj sociálne odvody.
„Odhadujeme, že ak majú šťastie, dostanú krajčírky pravdepodobne o niečo menej ako polovicu priemernej mzdy v sektore, možno 500 dolárov mesačne,“ napísal Forbes v roku 2001. H&M či Gap už v tom čase vyrábali v treťom svete.
Zara, značka oblečenia, vďaka ktorej sa Amancio Ortega stal najbohatším človekom sveta. FOTO: UNSPLASH
Sieť dielní však dala Inditexu ešte väčší tromf – vysokú flexibilitu. Kým konkurenti museli s výrobou línií začať tri až päť mesiacov pred tým, ako mal tovar prísť do obchodov, Inditex to dokázal za tri týždne.
Strihy sa dali meniť či vytvárať nové podľa toho, ako sa sezóna vyvíjala. Žiadny model nebol v predaji dlhšie ako štyri týždne bez ohľadu na to, ako dobre sa predával.
Drasticky nízke zásoby
Krátky čas medzi schválením návrhu a dodaním tovaru drasticky znižoval zásoby. Koncern mohol držať na sklade zásoby iba na úrovni 7 percent tržieb, dobre fungujúca konkurencia ako H&M potrebovala až 13 percent.
„Zrátané a podčiarknuté: každá peseta pracovného kapitálu Inditexu sa mimoriadne zapotí,“ napísal Forbes v roku 2001.
Opäť to všetko nebolo možné „len tak“. Ortega zainvestoval do IT, predavači veľmi skoro dostali mobily, aby mohli v reálnom čase pri uzávierke hlásiť stav zásob návrhárom aj distribúcii v La Coruñi.
Distribučné centrum spoločnosti Zara bolo už koncom minulého storočia na úrovni modernej fabriky. Potrebovalo 211 kilometrov pohyblivých koľajníc na dvoch úrovniach: jednej pre poskladaný odev v kartónoch, druhej pre odev obalený plastom na vešiakoch.
Zara sa chválila, že kvalitu každého dodaného kusu skontroluje dvakrát.
Najbohatší na svete
Od roku 2001 do mája 2017 vyrástli akcie Inditexu približne 8-násobne a trhová kapitalizácia firmy prekročila 100 miliárd dolárov. Gap či H&M v približne rovnakom období zvládli sotva štvornásobný rast.
V októbri 2015 sa Ortega s majetkom 80 miliárd dolárov nakrátko dostal na prvé miesto vo Forbes rebríčku najbohatších ľudí sveta pred Billa Gatesa. V tom čase vlastnil 59 percent koncernu, podiel po exmanželke Rosalii, ktorá zomrela v roku 2013, zdedila ich dcéra Sandra Ortega Mera – a s majetkom 7,3 miliardy dolárov sa stala druhou najbohatšou osobou v Španielsku.
Amancia Ortegu a jeho životný štýl miliardy veľmi neovplyvnili. Niekoľko „hračiek“ ako lietadlo Falcon 900 mal už v minulom storočí. Špekulovalo sa aj o veľkom podiele vo futbalovom klube Deportivo La Coruña, ktorý sa v roku 2000 stal prekvapujúco majstrom španielskej ligy.
Vlastnil jazdecké centrum vo Finisterre, v garáži mal Audi A8.
Realitný magnát
Okrem hodnoty podielu Ortega dlhodobo zarábal aj na dividendách, a to stovky miliónov ročne. Peniaze investoval do druhého impéria – realitného. Postupne poskupoval reality v svetových metropolách, budovy v Londýne, Barcelone, Madride a Chicagu. V septembri 2015 údajne minul 370 miliónov dolárov na kúpu bloku maloobchodných priestorov v Miami.
Realitný podnik Pontegadea Inmobiliaria vykázal v roku 2012 aktíva viac ako 5 miliárd eur a dlh 645 miliónov eur. Medzi Ortegove najslávnejšie realitné trofeje patrí Torre Picasso, 43-poschodový mrakodrap v Madride, ktorý v roku 2011 kúpil od kolegyne – miliardárky Esther Koplowitzovej – za 536 miliónov dolárov.
Torre Picasso. FOTO: UNSPLASH
V auguste 2017 sa opäť stal najbohatším človekom na svete, s náskokom 200 miliónov dolárov pred Billom Gatesom. Pred pandémiou sa Inditex vyšplhal nad 30 miliárd dolárov v tržbách ročne, zisk sa dostal nad štyri miliardy.
Pandémia – a nová éra
V roku 2020 padol ročný obrat na 23 miliárd, zisk až k miliarde. Koncern musel pre pandémiu odpísať viac ako 300 miliónov dolárov nepredaných zásob.
Riešiť to však už nebude úloha ani pre Amancia Ortegu, ani pre jeho nástupcu na pozícii CEO Pabla Islu, ktorý viedol Inditex od roku 2005.
Od 1. apríla totiž prebrala vedenie Ortegova druhá dcéra Marta. Vo veku 38 rokov ju čakajú neisté vyhliadky. Inditex, stelesnenie rýchlosti a cenovej dostupnosti, kritizujú médiá dlhodobo za laxný prístup voči recyklácii a zelenej ekonomike vôbec.
Obviňujú ho aj z využívania otrockej práce v treťom svete.
Marta Ortega. FOTO: Forbes Espana/Iago Lopez
A Marta Ortega nie je nejaký manažérsky veterán. S prvým manželom Sergiom Alvarezom Moyom, jazdcom na koni, tvorila dlhé roky pár prítomný vo všetkých médiách. Neskôr si zobrala mediálneho manažéra Inditexu Carlosa Torrettu.
Burza dcére neverí
V Inditexe pracuje 15 rokov, začínala ako predavačka v Londýne, potom prevzala väčšie úlohy v merchandisingu, brandingu a ďalších oblastiach. Oficiálny titul však nikdy nemala a nebola ani súčasťou predstavenstva.
Na prekvapujúce oznámenie o „návrate rodiny na čelo“ zareagovala burza na jeseň prepadom. Keď sa nedávno pridal ešte väčší, spôsobený vojnou na Ukrajine, klesli akcie Inditexu pod úroveň z marca 2020 (keď sa rozbehla pandémia). Aktuálne ich cena zodpovedá (bez zohľadnenia inflácie) približne úrovni z jesene 2012.
Na druhej strane, tržby sa v roku 2021 významne zotavili – na takmer 28 miliárd eur. A 25 percent z nich tvoril online. Čistý zisk vzrástol oproti roku 2020 o 193 percent.
Rozprávka by teda mohla aj pokračovať.
Informácie v článku sú z amerického Forbesu.
