Stačil jeden podpis prezidenta Donalda Trumpa, aby Tesle zmizli miliardové príjmy, ktoré jej pomáhali udržať sa v pluse. Pre výrobcov elektromobilov je to v poslednom čase ďalšia zlá správa. Miliardár Elon Musk totiž musí zrazu hasiť hneď niekoľko problémov, za ktoré si môže väčšinou sám. Podarí sa mu to, alebo Tesla príde o svoje postavenie vo svete elektromobility?
Veľké priateľstvo je preč. Verejný rozchod medzi dvoma mocnými mužmi – americkým prezidentom Donaldom Trumpom a najbohatším človekom planéty Elonom Muskom – sa dostal do ďalšej fázy.
Musk zhruba pred týždňom ohlásil založenie novej americkej strany. Cieľ je nabúrať súčasný politický systém v USA tvorený z dvoch blokov: republikánov a demokratov. Vzájomné ostreľovanie oboch mužov však zároveň prehlušilo, do akých problémov sa dostáva automobilka Tesla vedená Muskom.
Bezprostredne po ohlásení jeho novej strany sa akcie Tesly prepadli zhruba o šesť percent. Ale to nie je hlavný dôvod jej problémov. „Tesle sa aktuálne nedarí na niekoľkých frontoch zároveň a pravdepodobne ju čaká ťažšie obdobie,“ hovorí Michal Razim, expert na automotive zo spoločnosti PwC.
Krásny zákon? Ako pre koho
Asi najväčšia rana bol pre automobilku Trumpov veľký krásny zákon (Big Beautiful Bill), ktorý americká hlava štátu podpísala 4. júla. Ten napokon zapálil spor medzi miliardárom a prezidentom.
Zákon okrem iného od októbra ruší podporu pre elektromobily, teda dotácie a daňové úľavy vo výške 7500 dolárov pre ľudí, ktorí si elektrovozidlá kupujú. Tým teda klesne motivácia ľudí si elektroautá kupovať. Je to rana ako pre Teslu, tak aj pre tradičné americké automobilky, ako je Ford či GM.
Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci
Elon Musk a Donald Trump
Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci
Okrem toho Trumpov balíček daňových a rozpočtových zmien skrýva ešte ďalšiu ranu pre Teslu. Zákon totiž zrušil aj pokuty pre automobilky, ktoré nespĺňajú federálne emisné ciele. Doteraz firmám, ktoré stále vyrábajú hlavne autá so spaľovacími motormi, hrozili pokuty. Aby sa im vyhli, museli si od spoločností vyrábajúcich elektromobily kupovať takzvané regulačné kredity.
Práve to bol pritom v posledných rokoch jeden z výrazných príjmov Tesly. Od roku 2019 jej to prinieslo 10,6 miliardy dolárov. A len v minulom roku na nich zarobila 2,8 miliardy dolárov, čo predstavuje šestnásť percent z celkového hrubého zisku spoločnosti.
Keby regulačné kredity nemohla predávať už od začiatku tohto roka, bola by už firma v červených číslach. Do nich napriek tomu smeruje.
O Tesly prestáva byť záujem
Mašina na Muskove elektromobily sa totiž v posledných rokoch zadrháva. Predaje Tesly boli celosvetovo už vlani za očakávaním a tento rok tento trend pokračuje. Za tohtoročný prvý štvrťrok klesol automobilke medziročne predaj vozidiel zhruba o trinásť percent a v druhom kvartáli to bolo rovnaké.
Zatiaľ čo pred rokom predala firma za druhý štvrťrok 444-tisíc elektromobilov, tento rok to bolo za rovnaké obdobie len mierne nad 384-tisíc. „Ukončenie federálnej podpory na kúpu elektromobilov v USA potom pravdepodobne pošle predaje v blízkej budúcnosti ešte nižšie,“ hovorí Michal Razim.
Dôvodov súčasného ochladenia záujmu je viacero. Okrem spomínaných Trumpových krokov je to aj konkurencia, ktorá Tesle vyrástla. A to nielen v podobe západných automobiliek, ale aj zo strany čínskych spoločností.
Napríklad čínska automobilka BYD sa tento rok chystá prekonať Teslu v celosvetovom ročnom predaji elektromobilov. A aj napriek tomu, že Tesla je v Číne stále hlavný hráč na trhu a naopak vozidlá BYD sa v Spojených štátoch nepredávajú.
Vplyv na nižší predaj Tesly má podľa analytikov aj sám Musk a jeho politická angažovanosť. Do politiky sa výrazne zapojil v minuloročných prezidentských voľbách, keď ako niekdajší podporovateľ demokratov otočil a postavil sa na stranu republikána Donalda Trumpa. Dokonca sa stal najväčším sponzorom jeho kampane.
SITA/AP
Ilustračné foto:AP Photo/Peter Morgan
Potom zasadol do čela „ministerstva“ pre efektivitu, kde sľúbil zoškrtať federálne výdavky o dva bilióny dolárov. Výsledkom je rozvrátenie štátnych inštitúcií a úspory v údajnej výške iba 190 miliárd. Za celé svoje počínanie zožal minimálne od časti potenciálnych zákazníkov kritiku.
Musk politikom?
Napriek tomu miliardár teraz rozbieha vlastnú stranu, ktorá v americkom systéme dvoch strán nemá podľa politológov príliš nádej na úspech. Je nutné dodať, že akcionári to sledujú s nevôľou. Podľa amerického analytika Dana Ivesa zo spoločnosti Wedbush Securities sú totiž Muskovo stále hlbšie ponáranie sa do politiky a snaha nabúrať súčasný establishment pravý opak toho, čo by si investori a akcionári Tesly priali.
„Tesla vstupuje do jednej z najdôležitejších fáz svojho rastového cyklu, v ktorom budúcnosť založená na autonómii a robotike už klope na dvere, a nemôže si dovoliť, aby Musk trávil stále viac času vytváraním politickej strany, čo si vyžiada nespočet hodín, energie a politického kapitálu,“ napísal Ives na sieti X.
Podľa neho by malo predstavenstvo automobilky stanoviť základné pravidlá, ktoré by obmedzili Muskove politické aktivity. Musk mu na to na sieti X odkázal, nech sklapne. A automobilka Tesla nechce svoje súčasné problémy komentovať.
Musk zlé správy bagatelizuje a tvrdí, že budúcnosť spoločnosti závisí na robotoch, umelej inteligencii a autonómnych taxíkoch. Lenže ani v poslednom spomínanom odvetví teraz nezažíva úplne rozprávku.
Tesla taxi je sklamanie
Taxíky firma zatiaľ skúšobne nasadila len v texaskom Austine, pre obmedzený okruh ľudí. Navyše za volantom stále pre istotu sedí šofér, ktorý sleduje výkon a jazdu vozidla. Zatiaľ nie je jasné, kedy už tam nebude potrebný, ani to, kedy sa služba rozšíri z Austinu do ďalších miest. Musk sľúbil, že to bude čoskoro, ale detaily neuviedol.
Rozšírenie komplikujú aj videá na sociálnych sieťach, ktoré ukazujú „muchy“ Muskovho taxi, napríklad jazdu taxi v protismere či náraz do ostatných vozidiel pri parkovaní.
To by sa snáď dalo pripísať počiatočným problémom, keby Tesla stála v čele technologického pokroku. Lenže konkurencia už dávno nie je v Muskovom spätnom zrkadle. Naopak. Lepšie si počína napríklad konkurenčné Waymo, ktoré spadá pod Alphabet, materskú spoločnosť Googlu. Okrem Austinu pôsobí v ďalších troch mestách: San Franciscu, Los Angeles a Phoenixe. A v spolupráci s Uberom počíta s rozšírením do ďalších amerických veľkomiest.
Hoci Muskova spoločnosť je líder v elektromobilite, jej súčasné problémy by nemali silne zasiahnuť celý segment. „Ako hovorí Elon Musk, Tesla bola v problémoch – a to ďaleko horších – poča svojej existencie už niekoľkokrát a nedomnievame sa, že by táto potenciálna kríza mala mať výraznejší negatívny vplyv na globálny rozvoj elektromobility. Trh je teraz úplne iný ako pred pár rokmi a vplyv Tesly už nie je natoľko zásadný,” uvádza Razim.
To však podľa neho neznamená, že rozvoj elektromobility nemôže mať v blízkej dobe problémy. Zatiaľ čo v Spojených štátoch ide proti nemu Trumpova politika, v Európe je podľa experta vývoj na ďalšie roky ovplyvnený bezpečnostnou situáciou na Ukrajine a Blízkom východe.
Veľkú úlohu zohrá aj rozhodnutie Európskej komisie, či oddiali požiadavku na koniec výroby áut so spaľovacími motormi v roku 2035. Malo by padnúť na konci tohto roka.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes, jeho autorom je Benedikt Lederer.