Borisa Johnsona na premiérskom poste Spojeného kráľovstva nahradí spolustraníčka Liz Truss, súčasná ministerka zahraničných vecí.
Jej zvolenie za novú šéfku Konzervatívnej strany znamená, že automaticky nahradí Johnsona aj na čele vlády. Toto víťazstvo predstavuje vrchol politickej kariéry Liz Trussovej, ktorú charakterizuje rýchly vzostup na najvyššie poschodia britskej politiky.
Porazila šiestich súperov
V sérii hlasovaní medzi konzervatívnymi členmi parlamentu porazila šiestich súperov, najvážnejším konkurentom bol bývalý minister financií Rishi Sunak.
Od svojho vstupu do parlamentu v roku 2010 Liz Truss rýchlo stúpala po politickom rebríčku a zastávala niekoľko vládnych postov pod vedením predchádzajúcich konzervatívnych lídrov Davida Camerona, Theresy May a Borisa Johnsona, vrátane súčasnej pozície ministerky zahraničia.
Počas svojej predvolebnej kampane prisľúbila, že v prípade zvolenia presadí rozsiahle ekonomické zmeny, vrátane zníženia daní, pričom vylúčila nové dane či využívanie jednorazových „sociálnych balíčkov“ na riešenie krízy životných nákladov.
Rishi Sunak ju obvinil, že sa vyhýba konkrétnym otázkam o svojich plánoch v oblasti daní, ktoré sú podľa neho nerealitické a povedú k zhoršenému vývoju inflácie.
V utorok sa stretne s kráľovnou
Súboj medzi Sunakom a Trussovou bol pritom tesnejší, ako sa očakávalo. V hlasovaní získala nová britská premiérka 57 percent platných odovzdaných hlasov. Na post premiérky by ju mala kráľovná Alžbeta II. vymenovať v utorok 6. septembra. Ceremónia sa bude netradične konať na kráľovninom škótskom panstve Balmoral.
Počas prejavu po zvolení do funkcie poďakovala Sunakovi za tvrdú a férovú súťaž a voličom aj spolustraníkom prisľúbila, že vláda pod jej vedením pripraví pre Britániu „odvážny plán“.
Trussová je po Therese Mayovej a Margaret Thatcherovej treťou ženou na čele vlády Spojeného kráľovstva a je tiež tretím premiérom v histórii, ktorý nevzišiel z volieb.
Prišla z liberálneho spektra
Prekvapivým faktom z Trussovej životopisu je, že kedysi bola členkou liberálnych demokratov, stredoľavej opozičnej strany. Dokonca bola prezidentkou liberálnych demokratov Oxfordskej univerzity, keď študovala politiku, filozofiu a ekonómiu a na konferencii strany v roku 1994 sa vyslovila za zrušenie monarchie.
O dva roky neskôr vstúpila do Konzervatívnej strany. Názor zmenila aj pri brexite, najprv viedla kampaň za zotrvanie krajiny v Európskej únii, neskôr bola oddanou podporovateľkou jej odchodu. Trussovej prezieravosť na kľúčových politických pozíciách viedla mnohých pozorovateľov k otázke, či sú jej názory úprimné, alebo ich prispôsobuje tomu, čo je v tom čase vhodné.
Autorom tohto článku je Robert Hart z Forbes US.