Ceny za služby zásadným spôsobom ovplyvňujú celkovú infláciu v eurozóne a ich vývoj aktuálne zohráva dôležitú úlohu pri diskusii o nastavení úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky.
Zamestnať ľudí po pandémii v službách bolo ťažké, preto ich mzdy rástli rýchlo a tento rast sledujeme dodnes. Prevádzky služieb následne takto zvýšené náklady prenášajú do cien, upozornili v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska.
Viac ako tovary
Pripomenuli, že celková inflácia v eurozóne sa postupne spomaľuje. Napriek tomu je však ešte stále vyššia ako cieľ ECB a takisto jej pokles je relatívne pomalý. „Môžu za to predovšetkým ceny služieb. Ich rast sa už štyri mesiace nespomaľuje a zotrváva na relatívne vysokej úrovni 4 percent,“ priblížili analytici. Na rozdiel od nich cenový rast tovarov sa po odznení problémov s nedostatkom viacerých vstupov pomerne rýchlo spomalil a v marci tohto roka dosahoval už len približne 1 percento.
Služby sú podľa analytikov vo všeobecnosti náročnejšie na prácu, a teda aj na mzdy. Podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch je tu vyšší ako v priemysle, čo vytvára zodpovedajúce tlaky na ich prenos do cien. Kým v prípade odvetví vyrábajúcich tovary môže byť rast miezd vyvážený rastom produktivity a neovplyvní tak ziskovosť firiem, vo väčšine služieb je schopnosť zvyšovať produktivitu obmedzená.
Nižšia konkurencia
„Zjednodušene to znamená, že ak chce podnik v službách zvýšiť produkciu, musí zvýšiť aj počet zamestnancov. V neposlednom rade sú služby v porovnaní s tovarmi v podstatne menšej miere vystavené konkurencii zo zahraničia. Ochota, ale aj reálne možnosti absorbovať rast mzdových nákladov znížením ziskovosti, je tak v sektore služieb limitovaná,“ vysvetlili analytici.
Firmy v sektore služieb očakávajú v priemere ďalší rast cien v okolí 4 percent, zatiaľ čo ostatné firmy v ekonomike predpokladajú rasty výrazne bližšie k 2 percentám. V porovnaní so situáciou na začiatku minulého roka tak klesli cenové očakávania vo zvyšku ekonomiky výraznejšie, zatiaľ čo v sektore služieb sa znižujú len pomaly. „Tieto rozdiely hrajú dôležitú rolu aj z pohľadu menovej politiky a jej prenosu do ekonomiky,“ doplnili analytici NBS.
