Miliardár Zbyněk Frolík pripúšťa, že mu darčeky na Vianoce a k narodeninám vždy splývali do jedného, pretože prišiel na svet 26. decembra. „Nijako zvlášť mi to ale nevadilo,“ dodáva pobavene.
Tento rok však bude jeden z týchto dvoch sviatočných dní významnejší ako ten druhý. Zakladateľ a spolumajiteľ spoločnosti Linet, ktorá patrí medzi globálnu špičku v oblasti lôžok pre pokročilú starostlivosť, totiž oslávi sedemdesiatku.
Biznismen, ktorý sa vďaka skvelému nápadu vypracoval medzi najbohatších Čechov, má za sebou z hľadiska podnikania zložitejšie obdobie a v nasledujúcom rozhovore vysvetľuje prečo. Napriek tomu je ďaleko od toho, aby sa sťažoval. Naopak, s úsmevom na tvári oznamuje svoj ďalší projekt. „Je ním manželka,“ hovorí.
Manželka?
Budem mať sedemdesiat a neviem, či tu o desať, možno pätnásť rokov budem, preto si to teraz chcem s manželkou viac užiť. Obaja sme sa v predchádzajúcich rokoch intenzívne venovali biznisu, teraz by som chcel žene vrátiť to, čo sme kvôli tomu nestihli.
Vracať jej to budete aj v Chorvátsku, však?
Manželka miluje slnko, preto sme si kúsok od Šibeniku zaobstarali domček pri mori. Okolo je množstvo českých kamarátov, ktorí tam tiež majú domčeky alebo apartmány. Plavia sa po mori jachtami a zakotvia u nás, každú chvíľu máme návštevu. V dnešnom online svete je navyše celkom ľahko možné riadiť biznis na diaľku.
Stretnime sa na Forbes Money Summite 2023
Druhý ročník konferencie Money summit sa blíži. Príďte sa inšpirovať, kde a ako nájsť finančné príležitosti (aj) v neistých časoch, získajte cenné rady pre váš finančný well-being a zažite praktický workshop o ceste k vlastnej nehnuteľnosti. Čaká vás aj stretnutie s investormi z úspešnej televíznej šou Jama Levova a skvelý networking.
KEDY: 8. november 2023, od 9.00 hod.
KDE: DoubleTree by Hilton, Bratislava
Zakúpiť vstupenku Pozrieť program
Ako sa vášmu biznisu s Linetom posledný rok darilo?
Veľmi dobre nie. Výborné čísla vygradovali v prvom roku covidu, keď celý svet potreboval hlavne v oblasti intenzívnej medicíny väčšie množstvo kapacít, takže sme ho dovybavovali kvalitnejšími, sofistikovanejšími produktmi, aby mohol lepšie zvládnuť pandémiu, pri ktorej nikto nevedel, ako dlho tu s nami bude.
Toto sa však odrazilo v minulom roku, keď do nášho biznisu prileteli snáď všetky čierne labute, ktoré existovali.
Aké presne?
Jednak vlády po celom svete po skončení pandémie rozdelili lôžka dodané na štadióny do nemocníc, čím sa nám znížil globálny dopyt o desať – pätnásť percent, namiesto toho, aby o tri až päť percent vzrástol.
Ďalším problémom bolo, že stále nefungovali logistické reťazce a dramaticky vyleteli ceny všetkých vstupných materiálov vrátane medi, ktorú potrebujeme pre motory lôžok. Mali sme záväzky z verejných súťaží, takže aby sme neprerušili výrobu, boli sme nútení významne rozšíriť sklady, zvýšiť pracovný kapitál. Na to sme si museli vziať peniaze, lenže úroky išli výrazne hore, čo nám všetko predražilo ešte viac.
Väčšina ľudí tlačila kvôli inflácii na mzdy, museli som im pridať, čo bola komplikácia aj preto, že deväťdesiat percent nášho biznisu tvoria verejné zákazky a u nich trvá rok, niekedy dokonca dva, kým dostaneme peniaze. A okrem toho dostaneme peniaze, ktoré boli v niektorých prípadoch zafixované ešte pred covidom, teda v časoch, od ktorých sa prakticky všetky náklady razantne zdvihli.
Ako to pokračovalo ďalej?
Medzitým sa stala koruna tvrdou a keďže je Linet z deväťdesiatšesť percent exportnou firmou a platby inkasuje v eurách, tratili sme aj na tom.
Do zoznamu nepríjemných okolností musím zahrnúť aj stratu ruského trhu, ktorý bol pre nás najziskovejší. Na ruskom trhu s obratom desať až pätnásť miliónov eur ročne, sme mali väčšiu ziskovosť ako na nemeckom trhu s obratom až šesťdesiat miliónov, pretože konkurencia na Západe funguje oveľa dlhšie a teda oveľa presnejšie.
Čo toto všetko pre Linet znamenalo v číslach?
Stále sme síce boli v zisku, ale namiesto plánu šesťdesiat miliónov EBITDA sme mali len tridsaťtri miliónov, to je veľký pokles. Tento rok sa nám už ale podarilo presadiť infláciu do ponúk a náš plán stále znie, že do piatich rokov urobíme pol miliardy eur obratu a sto miliónov EBITDA, čo je podľa mňa reálne.
Snažíme sa pružne reagovať na situáciu, napríklad časť výroby relatívne jednoduchých postelí pre domovy dôchodcov presúvame z našej nemeckej fabriky do Česka, pretože robiť jednoduché veci v krajine s drahou výrobou, nedáva veľmi zmysel.
Minuloročné problémy v Európe sa nám darilo čiastočne vykryť vďaka dodávkam do Afriky a na Stredný východ. Tento rok je to naopak zase horšie tam, ale Európa sa spamätáva…
Široké zastúpenie po celom svete je teda pre Linet výhoda?
Jednoznačne. Začína sa nám dariť v Austrálii, kde sme kúpili štyri firmy a konsolidujeme ich do jednej. Malajzia, Singapur, čiastočne Indonézia, Thajsko. Máme dvadsať dcérskych spoločností po svete a necelé dve tisícky stálych zamestnancov. V Česku sa z tohto počtu nachádza zhruba polovica.
Minulý rok síce nebol tak vydarený, ale nesťažujem sa, budúcnosť sa mi javí dobre. Nerastieme, ako keď sme boli malí, nerastieme ani ako technologické firmy, ale sme stabilní. Postele budú asi v nasledujúcich sto rokoch stále potrebné, my navyše zásobujeme trh tými sofistikovanými – pre intenzívnu starostlivosť s množstvom technologických vylepšení.
Má firma hlad po ďalších akvizíciách?
Pozeráme po trhu a hľadáme príležitosti – prefiltrovali sme desiatky akvizičných cieľov, ale väčšinou sme nenašli dôvod, prečo akvizíciu urobiť.
Naše výrobné kapacity a rezervy sú také veľké, že nepotrebujeme kupovať konkurenta, ktorý niečo vyrába. Teritoriálne sme tiež prakticky všade – máme vlastnú firmu v Kanade, v Štátoch, v Mexiku pre celú Strednú Ameriku, v Brazílii pre Južnú Ameriku, sme v celej západnej Európe a biznis vo východných demokratických štátoch Európy riadime z Česka.
Je okolo toho dosť tancovania, ale stále rastieme dvojnásobným tempom ako konkurencia. Konkurentov máme síce po svete stovky, ale len troch naozaj vážnych. Zúčastňujeme sa štyroch tisíc verejných zákaziek ročne, v niektorom regióne víťazíme v osemdesiatich percentách z nich, inde napríklad len v tridsiatich.
O firme rozprávate tak zaujato, že je mi až proti srsti opýtať sa, či s blížiacou sa sedemdesiatkou predsa len nepociťujete nejaký limit…
Exekutívne funkcie Linetu som opustil už v roku 2018. Predtým som zhruba tri roky nechal väčšinu vecí riadiť nášho CEO Tomáša Kolářa – jeho počínanie som viac-menej sledoval, prípadne korigoval, až sa to pekne zosynchronizovalo. Teraz som v pozícii zástupcu šéfa dozornej rady – vo firme som relatívne často, som s ňou prepojený, ale o prevádzku na dennej báze sa nestarám.
Linet historicky vygeneroval pomerne veľa peňazí do dividend a ja som vďaka tomu mohol celkom razantne investovať. Investíciám sa venujem pätnásť rokov a vykompenzovali mi napríklad aj nedávnu dobu, keď Linet nemal také výsledky.
Investujem s Petrom Šmídom a jeho spoločnosťou Enern. Investujem aj do realít, mám vyše desiatky bytov, Palác Karlín…
Stále aj hotel v Slanom?
Ten sme venovali dcére. Majetok a hodnoty postupne odovzdávame. Ďalším dvom deťom sme dali akcie v hodnote hotela.
Ešte nejaké investície sa vás týkajú?
Pomerne veľké investície máme v Accolade, aj v softvérovej spoločnosti Y Soft. V Austrálii som investoval do biznisu v oblasti inteligentných infračidiel ako budúcej náhrady PIR senzorov.
V investíciách mám zhruba rovnaký majetok ako v Linete, ktorý je pre nás s manželkou zaujímavou dividendovou kotvou, ktorá funguje a má pravdepodobne dlhú zotrvačnosť. Máme tridsaťtri percent firmy, a keď sa darí, prinesieme si každý rok domov veľa peňazí, pochopiteľne aj na ďalšie investície.
Zainvestovali ste tiež do americkej spoločnosti Alzheon českého neurovedca Martina Tolara, ktorý sa usiluje o tabletku na neliečiteľnú Alzheimerovu chorobu…
Martin Tolar je môj vzdialený príbuzný a to cez rodinu jeho ženy, ktorú si z rodinných návštev pamätám ako malé dievčatko. Príbuznosť sme s Martinom zistili, keď sme sa zišli práve kvôli investícii v Alzheone – tá sa z mojej strany uskutočnila niekedy v roku 2019, keď bol celý projekt ešte na začiatku.
Teraz sa javí nádejne a ja samozrejme dúfam, že dobre dopadne. Liek podľa všetkého funguje hlavne preventívne. Zastavuje prepuknutie choroby u ľudí, ktorí k nej majú genetickú predispozíciu. Jeho veľkou výhodou je orálne podanie, iné lieky musia byť podávané infúziou, pilulka navyše zrejme nemá ani nežiaduce vedľajšie účinky.
Pri všetkých projektoch a špeciálne pri liekoch je veľmi zradné čokoľvek predvídať, ale už teraz sme na valuácií vyše miliardy dolárov a naša budúca predstava presahuje desať miliárd.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.