S prácou v ženskom kolektíve sa ešte stále spájajú rôzne stereotypy, ktoré sa v niektorých prípadoch potvrdzujú a v iných sa jednoznačne vyvracajú. Príkladom druhej možnosti je aj čisto ženský tím marketingového oddelenia Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. (SPP), ktorý vníma ženský kolektív ako výhodu a nie ako stereotyp. Viac detailov, ako to vyzerá v praxi na marketingovom oddelení SPP, prezradili tri z deviatich dám, ktoré na ňom pracujú.
Stávka na intuíciu
V tíme, ktorý stojí za marketingom spoločnosti SPP, sú v nemennom zložení už tri roky. Ivana Zelizňáková, šéfka oddelenia marketingu, dokonca tvrdí, že počas profesionálnej kariéry sa jej ešte nikdy tak dobre nepracovalo: „Vychádzame spolu dobre, priam až nadštandardne. Môžeme sa jedna na druhú na sto percent spoľahnúť a vieme sa navzájom zastúpiť. To ma naučilo byť uvoľnenejšia a užívať si prácu.“ Pozitívnou stránkou ženského kolektívu je podľa Zelizňákovej povestná intuícia. S kolegyňami sa na seba niekedy len pozrú a vedia, čo si myslia. Ako výhoda sa to ukazuje najmä v zložitejších a vypätých pracovných situáciách. „Vidíme sa každý deň, takže už dokážeme rozoznať, keď sa niečo deje. Väčšinou sa porozprávame a uvoľníme tempo, ak sa to dá. Máme k sebe vysoký stupeň dôvery a ja si to veľmi vážim, lebo to vôbec nie je samozrejmosť. Pre mňa je to v pracovnom prostredí dokonca výnimočné. Vymieňame si skúsenosti s obdobnými situáciami a ich riešením, to človeku vždy najviac pomôže,“ dodáva Ivana.
Ak by mohla do sveta o ženskom kolektíve vyslať jednu myšlienku, určite by sa týkala toho, že stereotypom v prezentovaní by určite nemal nikto veriť: „V skutočnosti to funguje úplne inak. Ženská spolupatričnosť vie urobiť divy. Rovnako to platí aj o skúsenostiach zo života. Myslím si, že ženy sa medzi sebou delia viac ako muži. Človek sa potom vie posúvať aj osobnostne, a to naprieč všetkými oblasťami života.“ Aj Andrea Danková, vedúca oddelenia produktového marketingu a optimalizácie CX, tvrdí, že čisto ženský tím je v SPP určitou výhodou. Možno to bude prekvapivé, no práca v takomto kolektíve ju podľa jej slov naučila lepšie rozumieť opačnému pohlaviu. „Viem si tiež pohotovejšie stanoviť priority, delegovať, mať nadhľad a smerovať k výsledku. V súkromí to potom vyrovnávam skôr ženskými aktivitami, ako sú latino tanec či tvorivá príprava jedál, a milujem emócie,“ vysvetľuje Andrea.
Vzájomná inšpirácia
Nakoniec je však každá kolegyňa, kamarátka či okoloidúca žena individuálna bytosť, od ktorej sa môžu ostatné učiť a inšpirovať sa. Inak to nevidí ani Martina Rypáková, vedúca oddelenia marketingovej stratégie a komunikácie. „Musím priznať, že možno aj tým, že ešte nemám deti, je pre mňa ťažšie strážiť si hranicu medzi súkromím a prácou. Vždy však mám pochopenie pre priority kolegýň a pre ich rodiny. Na seba niekedy zabúdam, ale je to len v mojej hlave a darí sa mi to oddeľovať najmä vtedy, keď som disciplinovaná. Pre mňa to je základ všetkého,“ hovorí Martina.
„Treba sa naučiť, že v momente, keď človek odchádza večer z kancelárie, začína sa súkromný život. Sama som sa to dlho učila a v minulosti som si prácu nosila aj domov,“ radí kolegyni Ivana Zelizňáková, ktorá kedysi na vlastnej koži zažila pracovné vyhorenie. To ju však priviedlo k rozhodnutiu urobiť medzi pracovným a súkromným životom striktnú hranicu. Momentálne si kolegyne rozdávajú rady, ako najlepšie relaxovať a vypnúť od práce. S úsmevom priznávajú, že voľný čas spolu príliš netrávia, chcú sa vyhnúť ponorkovej chorobe. Ochotne si však zájdu na spoločný obed či kávu. „Rozprávame sa predovšetkým o športových aktivitách, lebo športu holdujeme všetky. Ja osobne rada počúvam hudbu, vie ma upokojiť, ale aj inšpirovať či nakopnúť k športovému výkonu. Púšťam si ju aj v kancelárii, keď tvorím. Úplne však vypnem až pri spomínanom športe. Priam fyzicky k svojmu životu potrebujem beh. Mám rada aj saunu. Teplo v nej človeka príjemne unaví. Nedám dopustiť ani na prechádzky v prírode,“ hovorí Ivana. „Ivka ako naša šéfka nás podporuje a učí balansu. Ja to veľmi oceňujem, lebo šéfka má udávať smer,“ hovorí Andrea.
Aj ich tretia kolegyňa Martina má zaručený recept, ako zabudnúť na plnú e-mailovú schránku: „Je to kombinácia pobytu v prírode s kúskom adrenalínu. Vtedy sa musíte sústrediť na prežitie a venovať tomu maximálnu pozornosť. Určite vás v tom čase nebudú trápiť e-maily. V zimnom období milujem otužovanie. Naučilo ma to hlavne to, že mnoho vecí vieme zmeniť len v hlave a že dokážem samu seba presvedčiť o čomkoľvek.“
Aj marketing si zaslúži detox
Na marketingovom oddelení v SPP majú jednu zaujímavú aktivitu, v ktorej sa všetky kolegyne podporujú navzájom. Možno ani nevedia, že tak vyvracajú ďalší stereotyp, že marketéri a marketérky nevedia vydržať v offline prostredí či úplne bez telefónov. K spoločnému digitálnemu detoxu sa dostali prostredníctvom prípravy kampane, ktorá s touto témou súvisela. „Tou kampaňou sme sa paradoxne na určitý čas viac pripútali k počítačom a mobilom, pretože obsah o detoxe bolo potrebné najskôr vyhľadať a spracovať. To sme však robili v spolupráci s našimi agentúrami,“ spomína Ivana.
Podľa Andrey je za digitálnou očistou aj zrelosť značky a odvaha ukázať možnosti, že veci sa dajú robiť aj netradične. S kampaňou sa mimoriadne stotožňuje, pretože ju učí disciplíne najmä v oblasti rozdeľovania si času medzi prácou a súkromím. „Detox mi pomáha udržať si nadhľad v práci aj doma. Vďaka kampani na to zameriavame svoju pozornosť vedomejšie ako predtým. Ako ženy s rôznymi rolami sme v práci maximálne efektívne a to je dôležité, aby nám zostalo dosť času aj pre seba,“ pripomína Andrea.
Inšpiráciou pre Martinu nebola len kampaň SPP, ale aj jej kamarátka, ktorá s digitálnou očistou začala už pred troma rokmi: „V tom čase to pre mňa bolo skutočne motivačné. Počas kovidového obdobia, keď notifikácie s aktuálnymi informáciami vyskakovali odvšadiaľ, som cítila, že som v neustálom v strese. Bála som sa ísť aj do sprchy, aby mi niečo neušlo. Vtedy som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku, a všetko som vypla. Musím povedať, že odvtedy mi je výrazne lepšie a necítim sa tak zväzujúco. Pravidelne si servírujem dni bez telefónu a sociálnych sietí. Naša kampaň a výrazne priaznivé účinky digitálnej očisty ma utvrdzujú, že je to správny smer.“
Ľuďom, ktorí by s digitálnym detoxom mohli mať zo začiatku problém, radí ísť niekam, kde určite nebudú mať signál. Aj Andrea z vlastných skúseností hovorí, že si tak nájdu čas pre seba, na blízkych a že nájdu aj pokoj v duši. „Je to neustály proces, nie je pred detoxom a po ňom. Určite si však čoraz viac dávam seba ako prioritu. Robím viac vecí, ktoré ma činia šťastnou. Kedysi som bola ja a moje aktivity takmer na poslednom mieste. V tomto vnímam výrazný posun,“ potvrdzuje Martina.
Zdroj foto: SPP
Jedna za všetky, všetky za jednu
Majú spoločný cieľ, spoločne každý deň riešia malé aj veľké problémy a spoločne si aj užívajú pocit z dobre vykonanej práce. Je však medzi ženami v tíme SPP súťaživosť? „Nenájdete medzi nami ani tak súťaživosť, ako kreativitu a brainstorming. Máme veľmi dobre vystavaný tím, navzájom sa dopĺňame a o všetkom diskutujeme. Každá komunikácia je výsledkom spoločnej práce a presne tak k tomu pristupujeme,“ odpovedá Ivana.
Podľa Andrey je plytvanie energiou pri dokazovaní si, ktorá z kolegýň je lepšia, zbytočnou stratou pre celý tím. Túto energiu investujú radšej do podpory dobrého nápadu a hľadania riešenia. Martina hrdo vyhlasuje, že zatiaľ nevidela takto expertízne vystavaný tím ľudí: „Za know-how každej jednej z nás by som sa postavila.“
Na kolegyniach obdivuje ich otvorenosť a to, že jej občas dokážu nastaviť zrkadlo a uzemniť ju. „Musím povedať, že som zbytočný detailista a že mám takéto očakávania aj od iných. Týmto prístupom si sama niekedy robím zle, ale vďaka kolegyniam na tom pracujem,“ hovorí Martina.
Ivana svoje kolegyne už dobre pozná, a preto sama naznačila, že prehnaná honba za dokonalosťou je v jej tíme zbytočná: „Dokonalosť v podstate neexistuje, lebo každý z nás považuje za dokonalé niečo iné. Dôležité je preto cítiť spokojnosť s výsledkom práce a nemať prehnané očakávania.“
Môžete na záver odporučiť filmy, knihy či podcasty, ktoré vás inšpirovali a o ktorých si myslíte, že by mohli aj iných?
I. Z.: Mňa inšpiruje podcast Nevyhorení. Plným právom si zaslúžil titul Najlepší podcast roka. Každý diel je veľmi zaujímavý a pri počúvaní často zažívam „aha momenty“. Baví ma tiež behaviorálna veda a psychológia. Nedávno som dočítala knihu Erica Berneho – Ako sa ľudia hrajú. Pointa je, že si myslíme, že nadväzujeme vzťahy s ľuďmi, no v skutočnosti hráme iba hry. Skvelá kniha, odporúčam.
M. R.: Mňa baví aj podcast Buzzworld; je síce o marketingu, ale ponúka veľmi príjemne a vtipne zladený obsah, vďaka čomu aj takto oddychovo zostávam v aktuálnom dianí v marketingovom svete. Medzi moje top knihy patria Nová Zem, Keď Nietzsche plakal a Rozhovory v tichu. Podcast Nevyhorení beriem ako samozrejmosť.
A. D.: Pre tých, ktorí ma poznajú, to bude znieť neuveriteľne, ale obrovské možnosti som objavila v knihe Reč ticha od Eckharta Tolleho. Vďaka nej som aj ja, veľmi „ukecaná baba“, konečne našla čaro v tichu a v čase, ktorý prežívam sama so sebou. Vtedy cítim, že naozaj som. Je jasné, že obľubujem podcast aj knihu Nevyhorení.
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
