Tom Krcha je technologický podnikateľ, ktorý sa dlhodobo pohybuje na hranici vývoja digitálnych produktov a dizajnu. V minulosti stál pri niekoľkých technologických projektoch a jeden z nich neskôr kúpil Google. Dnes vyvíja nástroj Pencil, ktorý s pomocou umelej inteligencie mení spôsob, akým vzniká dizajn webov a aplikácií.
Na obrazovke počítača je prázdne plátno. Žiadne menu s ikonami, žiadny editor kódu. Krcha do textového poľa napíše krátke zadanie s požiadavkou na vytvorenie webu pre kaviareň v Prahe a začnú sa diať veci.
Na monitore sa okamžite objaví kurzor, ktorý začne kmitať – vznikajú bloky stránky, navigácia, nadpisy, texty aj obrázky. Klikanie, posúvanie, prepisovanie.
„Prvý agent to premyslí, urobí plán a rozdelí prácu ďalším. Vyberie štýl, vymyslí texty a začne klikať. Vyzerá to, ako keby všetko tvoril človek, ale je to AI,“ opisuje Krcha.
O chvíľu je hotový návrh webu. Nie je to obrázok ani prezentácia, ale funkčná štruktúra stránky, ktorú je možné upravovať. „Potom z toho môžem automaticky urobiť program. Vyberiem rámec a AI agenty ho začnú prerábať do programovania. Ja do toho môžem kedykoľvek vstúpiť a upraviť to ručne,“ vysvetľuje. Potreba živého programátora však nie je nutná.
Paralelné práce namiesto schôdzok
To, čo Pencil robí, nie je podľa Krchu len ďalší dizajnový softvér. Mení samotnú logiku vzniku digitálneho produktu. Predtým sa aplikácia skladala postupne – návrh, pripomienky, schôdzky, odovzdanie vývojárom, ďalšie úpravy. Každý krok čakal na predchádzajúci a práca bola silne závislá od počtu ľudí v tíme.
Nie je to tak dávno, čo platilo jednoduché pravidlo: čím viac ľudí firma zamestná, tým viac práce zvládne. Táto predstava sa dnes rozpadá každý deň. „Limitom dnes už nie je to, koľko ľudí ste schopní zamestnať, ale koľko AI agentov dokážete zapriahnuť a ako ich pripravíte,“ hovorí Krcha.
Namiesto lineárneho postupu tak prichádzajú paralelné práce. Jeden agent plánuje, ďalší pripravujú jednotlivé časti rozhrania a ďalší dopĺňajú obsah. Človek medzi nimi prepína, upravuje detaily a rozhoduje, čo si nechá a čo zahodí. Mizne tým časť koordinácie, ktorá predtým zaberala veľkú časť času.
Výsledkom je iné premýšľanie o produkte, pretože tvorca už nerozvíja jeden návrh, ale nechá vzniknúť viac variantov súčasne a vyberá z nich. Podľa Krchu to pripomína skôr prácu s nápadmi než klasický vývoj softvéru. Vzniká vizuálny plán, na základe ktorého sa ešte len generuje kód.
„Začnete premýšľať paralelne a trúfnete si na viac. Vlastne si rozšírite schopnosti podľa možností modelu, taká superschopnosť, trochu ako Neo, keď sa v Matrixe naučil kung fu,“ hovorí.
Tento postup zároveň znižuje bariéru vstupu, pretože ľudia nepoznačení programovaním dokážu vytvoriť vlastné nástroje pre konkrétnu úlohu. Krcha popisuje, že mnoho nástrojov má krátku životnosť a slúži len na vyriešenie jednorazového problému. Napriek tomu je podľa neho práve tento typ softvéru obrovským a doposiaľ podceňovaným trhom.
AI dizajnér v Slacku
Praktické využitie už podľa Krchu ide na plný plyn. Niektorí používatelia napojili Pencil na komunikačné nástroje a používajú ho ako vzdialeného kolegu.
Agent môže byť napojený na Slack alebo WhatsApp. Človek mu pošle zadanie ako správu, nástroj vytvorí návrh a výsledok vráti späť do chatu. Projekt pritom zostáva uložený a používateľ ho môže kedykoľvek otvoriť a upraviť ručne.
„Mám známeho, ktorý je markeťák. Nikdy nekódoval ani nedizajnoval, no teraz si v programe Pencil vytvára kompletný web firmy aj marketingové materiály,“ uvádza Krcha. „Tým, že to ľudia vidia vizuálne a nemusia pracovať s kódom na pozadí, je to pre nich oveľa prístupnejšie.“
Viac agentov naraz
Pencil sa pripája k modelom ako ChatGPT alebo Claude a je možné ho nainštalovať do vývojových nástrojov aj ako samostatnú aplikáciu. Používateľ si vyberá modely a bežne spúšťa aj väčší počet agentov súčasne ako v našom úvodnom príklade s pražskou kaviarňou. Agenty potom riešia rôzne časti projektu paralelne.
Podľa Krchu tak môže vzniknúť malá osobná dizajnová agentúra riadená jedným človekom. Používatelia podľa neho nástroj používajú ako jednotlivo, tak vo firmách. Projekt tak nerozlišuje medzi B2B a B2C trhom. Aktuálne je evidovaných viac ako 100-tisíc používateľov.
Rýchlejší softvér, vyššie nároky
Rýchlosť má však aj druhú stránku. Keď sa tvorba zlacňuje, objavujú sa problémy, ktoré predtým nikto neriešil, pretože ich riešenie bolo príliš nákladné. Krcha očakáva, že sa zvýšia nároky na kvalitu a detail.
Firmy tak podľa neho budú schopné uvádzať produkty rýchlejšie, ale zároveň vzrastie konkurencia a očakávania používateľov. Nedokonalé produkty prestanú stačiť.
Softvér môže mať životnosť jeden deň, ale splní cieľ. A to je v poriadku. Pencil zatiaľ monetizáciu neoznámil a dá sa využívať bez poplatku, používateľ potrebuje iba spomínaný vlastný prístup k jazykovým modelom. Do budúcnosti však startup plánuje aj platené pokročilé nástroje.
Aj mimo webov
Krcha zároveň predpokladá, že podobné princípy sa rozšíria aj mimo webov a aplikácií. Uvádza príklad automatického sadzobného rozvrhnutia časopisov, pri ktorých sa obsah vloží do pripravenej štruktúry a človek už len dolaďuje detaily. Hodená rukavica aj pre redakciu Forbesu? Uvidíme.
Podľa neho sa tak digitálna tvorba postupne priblíži bežnému písaniu zadaní. Odborníci nezmiznú, ale veľká časť softvéru vznikne ako prirodzená súčasť každodennej práce.
„Ľudia si vyhrnú rukávy, naštartujú agentov a vyriešia špecifický problém sami. Softvér môže mať životnosť jeden deň, ale splní cieľ. A to je v poriadku,“ uzatvára vizionár.
Autor článku je Pavel Kohár, Forbes.cz
