Aj keď flexibilná práca a robota na diaľku so sebou prinášajú množstvo benefitov, vďaka ktorým si získavajú čoraz väčšiu popularitu, je potrebné hovoriť aj o ich odvrátenej strane. Podľa každoročnej správy o práci na diaľku, za ktorou stojí spoločnosť Buffer, má takmer štvrtina zamestnancov, ktorá pracuje týmto spôsobom, problém vypnúť od roboty, a 19 percent z nich zažíva pocity osamelosti. Psychológ, šéfka „remote“ firmy a freelancer dávajú tipy, ako vybalansovať súkromný a pracovný život, keď pracujete z domu.
Pred vyše desiatimi rokmi začala Mária Sztarovics budovať marketingovú agentúru Wings4U, ktorá napokon vyrástla v nadnárodnú firmu s klientmi po celom svete. To všetko sa udialo z pohodlia jej domova.
Po desiatich rokoch práce z domu sa však spoločne s dvomi spoločníkmi rozhodli zriadiť si kanceláriu. „Keď robíte z domu, ľahko sa vám môže stať, že pracujete stále. Niekedy som žila prácou aj 16 hodín denne a nedokázala som si vytvoriť odstup,“ vysvetľuje odvrátenú stránku home office. Jej firma však stále funguje „remote“, čo znamená, že zamestnanci môžu pracovať odkiaľkoľvek.
Vyberiete si coworking, home office či kaviareň? Toto sú ich plusy a mínusy
Aj keď výhody flexibilnej a „diaľkovej“ práce podľa Sztarovics prevyšujú negatíva, upozorňuje na to, že tento typ fungovania nie je pre každého a je potrebné nastaviť si pravidlá vopred. Súhlasí s ňou aj psychológ a zakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč. „Home office je efektívnym pracovným prostredím len pre veľmi disciplinovaných ľudí, ktorí si vedia určiť priority, zariadiť čas a poctivo dodržiavať zásady svojho work-life balance,“ hovorí.
Byť neustále k dispozícii
Nedefinované hranice a nejasné vymedzenie pôsobnosti pri flexibilnej práci vedú z Kováčovej skúsenosti k zvýšenému stresu, nízkej efektivite či potenciálnemu vyhoreniu. Na neschopnosti vypínať z pracovného tempa sa podľa neho podieľa aj technologický rozmach. Priestory na vychutnanie pohodovej kávy či dobrého obedu, kde si človek na chvíľu oddýchol, sa menia na pracovné, spojené s pobytom na sociálnych sieťach alebo notebookoch. „Keď sa v minulosti zavrela kľučka za dverami od kancelárie, práca sa zväčša skončila. Tým, že dnes ju môžeme riešiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek, stráca sa význam osobného priestoru, ktorý je určený na psychohygienu,“ hovorí.
Spoločnosť The Myers-Briggs Company zaraďuje kultúru nepretržitého bytia na príjme, ktorú so sebou priniesli digitálne výdobytky, medzi top 8 trendov súčasnosti a vo svojej správe píše o potrebe jej optimalizácie. Spoločnosť v prieskume zistila, že aj keď väčšina ľudí súhlasí s tým, že zamestnanci by si nemali sústavne prezerať emaily a prijímať telefonáty, mnohí uviedli, že to ich zamestnávatelia či klienti vyžadujú.
Bol workoholik, neskôr založil Inštitút stresu.
Hovorí, ako mu predchádzať a kto je ohrozený
Ešte ťažšie to majú ľudia, ktorí pracujú flexibilne v globálnych firmách pôsobiacich v rámci viacerých časových pásiem. Tak to je aj v prípade Sztarovics a jej zamestnancov. „Keď naši ľudia musia mať konferenčné hovory a stretnutia v neštandardnom čase, kompenzujú si to tým, že si inokedy vezmú voľno,“ hovorí. Podobnými opatreniami aj komunikáciou sa snažia predísť zvýšenému pracovnému tempu, ktorému často čelia „remote“ zamestnanci.
Najnovšia správa The State of Remote work 2019 spoločnosti Buffer napríklad ukázala, že až 22 percent zamestnancov, ktorí pracujú diaľkovo, má problémy s tým, že nedokáže vypnúť ani po uplynutí pracovného času. Ako tomu predchádzať? Toto sú tipy a rady Márie Sztarovics, Karola Kováča a freelancera Tomáš Tureka.
1. Pevne si stanovte pracovný čas.
„Pomohlo mi, keď som si stanovil, že najneskôr o siedmej zaklapnem notebook a je koniec. Už to beriem tak, že som doma, hoci som tam len pred pár minútami pracoval,“ hovorí freelancer Tomáš Turek, pre ktorého bolo v momente, ako začal pracovať z domu, oveľa ťažšie oddeliť, či je v robote alebo doma. Podobne to má dnes nastavené aj Sztarovics, ktorá sa snaží vypínať svoj telefón o 17:00 hodine a po tomto čase už nekontrolovať ani správy či maily.
Podľa Kováča môžete stanovením striktného pracovného času ovplyvňovať do značnej miery aj svoju efektivitu a organizáciu práce. „Pre mozog je to jasný signál vymedzenia priestoru, v ktorom potrebujeme, aby bol aktívny a produktívny. Zároveň si vieme pomerne presne zadeliť, koľko práce, aktivít a stretnutí v danom dni stihneme realizovať,“ hovorí Kováč. V tomto bode ma však nezastupiteľné miesto disciplína. „Problém, s ktorým sa často stretávame, je, že nie vždy sme sami sebe dobrými šéfmi,“ dodáva psychológ.
Pri stanovovaní mantinelov pri práci z domu je tiež podľa Sztarovics dôležité vysvetliť partnerom, že keď ste doma a pracujete, neznamená to, že pritom operiete, vysajete či vyžehlíte. „Na domáce práce by som tiež doporučila nastaviť očakávania a vymedziť si na ne čas,“ radí.
2. Zvážte, odkiaľ budete pracovať.
Pri optimalizácii pracovného priestoru je podľa psychológa dôležité zvážiť „konšteláciu“ rodinnej situácie. „Raz nás navštívil pán, ktorý bol vo veľmi zlom stave. Opisoval problémy s koncentráciou na prácu, problémy s nízkou efektivitou a nechuťou pracovať. Zároveň uviedol, že spolu s ním je doma manželka na materskej dovolenke s dvoma deťmi vo veku 1 a 3 roky. Veľmi prchko opisoval, ako ho hnevá a frustruje, keď musí telefonovať, dohadovať stretnutia, sústreďovať sa a z vedľajšej izby niekoľkokrát denne počuje krik a plač detí, a prípadne mu do izby občas niekto taktiež vbehne. Opisoval aj to, ako nemá priestor na akýkoľvek oddych, pretože keď otvorí dvere, je hneď v dianí,“ vysvetľuje Kováč.
Tento príklad dobre ilustruje dôležitosť priestoru, v ktorom prácu vykonávate. „Očakávať pokoj zo strany ročného a trojročného dieťaťa bolo nereálne a funkčným riešením bol prenájom priestoru,“ hovorí psychológ. Opačný príklad uvádza Turek, ktorý má skúsenosť s problémami s koncentráciou pri práci z kaviarne. Tomu pomáha striedanie miest. „Najčastejšie pracujem z domu, no pomerne často robím aj vo vlaku, v hoteloch či z reštaurácií.“
3. Keď robíte z domu, na prácu si vyhraďte špeciálne miesto.
Náš mozog má schopnosť vytvárať si asociácie s miestami, ľuďmi či aktivitami. Aj preto je podľa Kováča dôležité ujasniť si, kde budete vykonávať prácu. „Mal by to byť priestor za ideálnych okolností oddelený od oddychovej zóny dverami, stenou, bez lákadiel, ako sú napríklad TV, gauč, posteľ,“ hovorí. Sztarovics dodáva, že vtedy to ľahšie vysvetlíte aj deťom: „Tie vedia, že keď je mama v kancelárii, tak pracuje.“ Aj Turek má, podobne ako ona, v byte vytvorený špeciálny kútik.
Kováč však v žiadnom prípade neodporúča pracovať v spálni. „Oddychové zóny by mali slúžiť len na oddych a relax. Naopak, denné, a teda pracovné zóny, zase k nabudzujúcim aktivitám. Ako si môžeme kvalitne oddýchnuť v priestore, kde sme celý deň pracovali?“ pýta sa psychológ.
4. Nezabudnite na stretávanie sa s ľuďmi.
Devätnásť percent zamestnancov, ktorí pracujú na diaľku, zápasí podľa správy spoločnosti Buffer s osamelosťou. Sztarovics preto „remote“ zamestnancom radí, aby si nezabúdali dohadovať aj osobné stretnutia alebo aby občas pracovali z kaviarne, samozrejme to platí, až keď prestanú platiť opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu. „Ja som sa začala oveľa viac stretávať s ľuďmi fyzicky. V minulosti som žila viac vo virtuálnom svete než tu a teraz, no už sa v ňom snažím tráviť menej času,“ vysvetľuje.
5. Ak ste šéf, choďte príkladom.
Šéfovia by mali so zamestnancami o tejto téme komunikovať. „Našim ľuďom dávame tipy a triky. Snažíme sa ísť príkladom, napríklad tým, že neposielame emaily v čase, keď sa nepracuje,“ uzatvára Sztarovics.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
