Počas našej cesty sme navštívili Stanford aj Berkeley. Nie je to mýtus, ale realita Kalifornie.
Kalifornské slnko bolo už aj v polovici mája, keď sme počas našej cesty po Silicon Valley navštívili najprestížnejšie univerzity sveta, pomerne neúprosné. Kým v meste (San Franciscu) stále prevládalo jarné počasie, len zopár desiatok minút cesty do vnútrozemia je klíma úplne iná. A bolo to cítiť aj v kampusoch Stanfordu či Berkeley.
Školy sme nenavštívili ako študenti ani ako rodinní príslušníci, ktorí práve v rovnakom týždni prišli osláviť promócie svojich detí. Chceli sme načerpať atmosféru miest, o ktorých sa v Európe hovorí s posvätnou úctou. Aby sme pochopili, čím je ich kultúra iná a čo by sa z nej mohlo preniesť aj do strednej Európy. Prvá zastávka bola Haas School of Business v Berkeley, kde nás sprevádzal pedagóg a mentor George Panagiotakopoulos.
Druhá, o pár desiatok kilometrov ďalej, The Oval v Stanforde, kde nás sprevádzal Slovák Viktor Imrišek – študent matematiky, ktorý sa sem dostal zo slovenského gymnázia a dnes patrí k elite akademického sveta.
George nás privítal slovami, ktoré opísali Haas: „Toto je Haas School of Business. Je považovaná za jednu z najlepších na svete vo svojom odbore. Každý rok akceptujú zhruba 275 študentov. Na porovnanie, Harvard Business School prijíma zhruba 900. Je to elitný program, menší, ale sústreďujeme sa na užšie kruhy.“ Čísla sú neúprosné. Haas je jedna z najprestížnejších biznis škôl na svete, no zachováva si komornejší rozmer. Tri historické budovy – fakultu, študentské služby a triedy – doplnil v roku 2017 nový moderný komplex.
George Panagiotakopoulos
Prechádzka kampusom pôsobila zvláštne upokojujúco. Bolo obdobie promócií a namiesto rušných diskusií v knižnici sa objavovali skôr skupinky rodín, ktoré sa fotili pri ceremoniálnych miestach. „V bežný deň je to tu naplnené študentmi,“ usmial sa George, keď ukazoval na prázdne nádvorie. „Teraz sa sem chodia len odfotiť.“
Váha histórie
Atmosféra kampusu bola takmer európska – menší priestor, no s veľkou váhou histórie. Haas si zakladá na prepojení s inováciami v Bay Area. George spomenul, že škola organizuje takzvané Value Tours, teda exkurzie po Silicon Valley, na ktorých študenti aj návštevníci spoznávajú miestny ekosystém startupov a investorov. A hoci Berkeley stojí v tieni Stanfordu, v Bay Area má špecifické postavenie – aj vďaka tomu, že je otvorené spoločenským témam, environmentálnym otázkam a progresívnym experimentom. Nie náhodou práve tu vznikali študentské hnutia, ktoré formovali politiku USA v 60. rokoch.
Zlyhanie je súčasť podnikania. Nedá sa mu vyhnúť.
Berkeley má ešte jednu zvláštnosť, ktorú Európan okamžite postrehne, a to kultúru otvoreného priestoru. Knižnice sú plné skôr diskusných stolov než individuálnych boxov. Študenti sedia na tráve a debatujú o biznisových modeloch, ktoré by u nás zostali na úrovni teórie. Tu sa o nich hovorí tak, akoby už zajtra mali ísť pred investorov. Aj v tom je rozdiel medzi americkým a slovenským akademickým prostredím. U nás často čakáme na „správnu chvíľu“, na grant či formálne povolenie. V Kalifornii sa začína hneď. A ak to nevyjde, berie sa to ako lekcia, nie ako zlyhanie.
„Zlyhanie je súčasť podnikania. Nedá sa mu vyhnúť. Ale môžeme ho urobiť lacnejším,“ hovorí investor a mentor George Panagiotakopoulos, keď sa rozprávame o rozdiele medzi americkým a európskym startupovým ekosystémom. V Európe je podľa neho zlyhanie stále tabuizované. „Zakladatelia by mali byť na svoje zlyhania hrdí. Bola to drahá lekcia.“
Zlomkové školné
Keď som sa stretla s Viktorom Imriškom, okamžite pôsobil ako stelesnenie paradoxu Stanfordu. Štúdium tu stojí vyše stotisíc dolárov ročne, no on platí len zlomok. „Ja som tu skoro zadarmo, platím možno tritisíc dolárov ročne,“ vysvetlil. „Univerzity ako Stanford majú toľko peňazí, že dokážu podporiť aj študentov z Európy, keď ich vyberú.“
Viktorovi sa podarilo dostať na Stanford. Foto: Archív Viktora Imrišeka
Viktor sa na Stanford dostal cez medzinárodné olympiády z matematiky, kde reprezentoval Slovensko. Ani to nestačilo. K prihláške bolo treba eseje, odporúčania a ukázať aj mimoškolské aktivity. „Z Ameriky by mi stačila olympiáda, z Európy treba aj niečo navyše,“ dodáva. Výnimočný je aj systém štúdia, ktoré sa odlišuje od toho, čo poznáme z tuzemských univerzít. Študent si najprv vyberie univerzitu, nie fakultu, a odbor si zvolí až počas štúdia. „Človek môže zmeniť úplne všetko,“ hovorí Viktor.
Viac než univerzita
„Zvolil som si matematiku, ale môžem si vybrať hocijaké predmety.“ Atmosféra kampusu je veľkolepá. The Oval, obrovský park obkolesený ikonickými budovami, cez víkendy navštevujú celé rodiny. „Počas víkendu je to viac park než univerzita,“ smeje sa Viktor, s ktorým sme sa stretli práve v sobotu.
Z Ameriky by mi stačila olympiáda, z Európy treba aj niečo navyše.
Pri prechádzke po kampuse rozpráva, že jeho spolužiaci majú často ohromujúce príbehy: niekto pracoval v Tesle ešte pred tým, ako nastúpil na univerzitu, iný už stihol predať vlastnú aplikáciu. Aj to je štandard, ktorý tu formuje sebavedomie. Na Slovensku je úspech vyhrať celonárodnú súťaž, tu je to iba prvý krok. Dôležité sú mimoškolské aktivity či dokonca aj to, aký má uchádzač zmysel pre humor.
Súčasťou univerzity je napríklad aj kostol. Foto: Forbes Slovensko
Z rozhovorov, ktoré sa, mimochodom, uskutočňovali počas prechádzok kampusmi, vyplýva, že dostať sa na elitu ako Berkeley či Stanford nie je otázka známok. „Nestačí iba dobré skóre alebo záverečný test,“ približuje George z Haasovho programu. „Musíte prísť s niečím extra: výsledky mimo školy, dobrovoľníctvo, podnikanie… Nech má ten človek príbeh. Komisiu zaujíma, čo robíte okrem povinných úloh.“
Aj Viktor súhlasí: „V USA je normálne, že popri škole máte vlastný projekt, blog alebo stáž. Dôležitý je pre nich celkový príbeh vášho života. Každý detail sa počíta.“
Aura tragédie
Stanford je mladší než Harvard či Oxford, bol založený koncom 19. storočia, no jeho tradície sú fascinujúce. Viktor nám ukázal napríklad chodník s názvom Time Capsule, kam študenti zakopávajú kapsuly s pamiatkami pri promóciách, aby ich ďalšie generácie otvorili o desiatky rokov. Hovoril aj o mýtoch spojených so zakladateľským párom Stanfordovcov. Ich jediný syn zomrel a univerzitu založili na jeho pamiatku. Tragický príbeh manželov tak dodnes obklopuje univerzitu zvláštnou aurou.
Tieto príbehy nie sú len folklór. Univerzita ich využíva ako súčasť identity a pripomína študentom, že z tragédie môže vzniknúť niečo veľké. Táto mentalita sa premieta aj do dneška: ak niečo stratíte, skúste z toho vybudovať novú hodnotu. A aj v tomto výroku sa pripomína, že zlyhanie alebo strata môžu byť niečo, čo vás dokáže naštartovať k veľkým veciam.
Okolie univerzity. Foto: Pexels
Berkeley má iný druh tradície: šport. „Prvýkrát, keď som šiel na futbalový zápas, bolo tam 40-tisíc fanúšikov. Bolo to ako derby,“ spomína George. V Európe ťažko predstaviteľná súčasť študentskej identity. Univerzitné tímy sú v USA centrom komunity.
Vidieť, čo prináša peniaze
V Stanforde sú nové budovy pomenované po veľkých technologických lídroch – Packard, Gates, Nvidia. „Vidno, čo zarába peniaze,“ komentuje Viktor, keď ukazuje na najnovší data science komplex. Nespočíva to však len v názvoch. Prepojenie školy a priemyslu je hmatateľné: študenti pracujú v Tesle, startupoch alebo v laboratóriách, ktoré vznikajú priamo v kampuse.
Mnohí idú na Stanford s cieľom nie nedokončiť školu, ale rozbehnúť startup. „Je tu veľa ľudí, ktorí si robili startup už počas štúdia,“ priznáva Viktor. V Berkeley je biznisová stopa menej okázalá, no o to hlbšia. Haas je uznávaný práve pre MBA program, ktorý produkuje lídrov pre investičný kapitál aj pre globálne firmy.
Je tu veľa ľudí, ktorí si robili startup už počas štúdia.
Jedna z najväčších lekcií pre Európu je schopnosť prepojiť akademický výskum s investormi. V Bay Area sa nikto nepýta, či profesor „má čas“ na startup. Naopak, očakáva sa to. A investori vedia, že riziko je súčasť hry. Na Slovensku býva predstava opačná. Akademik má zostať „čistý“ a biznis akoby bol niečo podradné. Výsledok je, že mnohé naše objavy končia v šuplíkoch.
Viktor nie je zďaleka jediný Slovák, ktorý pôsobí v tejto oblasti. Hneď po prehliadke školy sme sa spoločne vybrali na stretnutie krajanov na pikniku neďaleko Stanfordu, ktorý organizovalo združenie SlovakPRO a zúčastnili sa na ňom desiatky Slovákov a Čechov pôsobiacich v Silicon Valley. „Je to taká dobrá veľkosť. Dá sa zvolať všetkých a funguje to,“ hovorí. Školský rok sa v tom čase chýlil ku koncu a Viktor mal jasné plány. Chcel totiž stážovať v startupe MultiplexDX Pavla Čekana na Slovensku. A podarilo sa. Jeho príbeh ukazuje, že aj keď cesta vedie cez najprestížnejšie univerzity sveta, návrat domov nemusí byť vylúčený. Naopak, môže posilniť lokálnu vedu.
Spoločne za vedu a biznis
Najväčší rozdiel medzi americkým a slovenským systémom? Flexibilita a prepojenie s praxou. Na Stanforde či v Berkeley nie je štúdium izolovaný svet. Profesori zakladajú firmy, študenti skúšajú startupy, korporácie financujú výskum. Finančný model je iný – obrovské školné, no zároveň štedré štipendiá. Vďaka tomu sa do triedy dostanú aj talentovaní študenti zo zahraničia, ktorí by si to inak nikdy nemohli dovoliť.
Stredobodom Berkeley je veža Sather Tower. Foto: Pexels
Keď sme sa o tom rozprávali s Viktorom, spomenul, že najviac ho prekvapila ochota ľudí deliť sa o poznatky. „Keď napíšem profesorovi, že sa chcem poradiť o výskume, odpovie mi do dňa. A často ma prepojí ešte s ďalšími kolegami,“ hovorí. Na Slovensku by podobný mail možno skončil aj bez reakcie. To je kultúra, ktorá dáva študentom pocit, že nie sú len „ďalšie meno v zozname“, ale že ich nápad môže niekoho zaujať.
Keď sme opúšťali Stanford a poslednýkrát sme sa obzreli na The Oval, uvedomili sme si, že tieto miesta nie sú len univerzity. Sú to ekosystémy, ktoré spájajú vedu, biznis a spoločnosť. George z Berkeley to vystihol jednou vetou: „Ľudia si vážia svoje miesto v kampuse a trávia tu čas.“
A Viktor Imrišek pridal perspektívu zo Slovenska: „Možno som mal šťastie, ale vidím, že keď sa človek dostane na takúto univerzitu, tak už ho podporia. A potom je na ňom, čo s tým urobí.“ Pre Slovensko je to jasný odkaz: ak chceme, aby sa budúcnosť rodila aj u nás, musíme vytvoriť prostredie, ktoré spája talent, podporu a odvahu skúšať nové veci.
