Slováci budú môcť mať pod matracom okrem hotovosti aj vládny dlhopis. Pomôcť by to mohlo aj finančným skupinám.
Štát sa rozhodol priamo konkurovať finančným skupinám v boji o peniaze retailového klienta. Tak by sa mohla aspoň na prvý pohľad javiť snaha ministerstva financií predávať dlhopisy bežným zákazníkom. Paradoxne však finančníci túto iniciatívu vítajú.
Očakávajú, že práve štát naučí investovať konzervatívnych Slovákov a ukáže im, že sa netreba obávať dlhopisov. Aj samotný štát potvrdzuje podobnú ambíciu. Domáci kapitálový trh totiž patrí k najmenej rozvinutým v Európe.
Vo väčšine krajín je možnosť občanov investovať do vládneho dlhu bežná. Minister financií Ladislav Kamenický pri predstavovaní projektu uviedol, že hoci Slovensko prichádza s touto možnosťou neskôr, investori budú mať navrch. Podľa neho pôjde o „bezprecedentne najvýhodnejší dlhopis z okolitých krajín“. Administratíva má byť čo najjednoduchšia a výnosy budú na rozdiel od iných krajín oslobodené od daní a odvodov.
Prvú ponuku dostanú Slováci na jar budúceho roka. Kým pri tradičných emisiách dlhopisov pre inštitucionálnych investorov je cena výsledkom aukcie, v tomto prípade bude úročenie nastavené vopred.
Konkrétnu výšku oznámi vláda krátko pred predajom a bude odrážať aktuálnu cenu peňazí na kapitálových trhoch. V ponuke by mali byť dlhopisy so splatnosťou dva a štyri roky. Dlhšie obligácie prinesú mierne vyšší ročný výnos.
Na porovnanie, v novembri emitovalo Slovensko štyri druhy štátnych dlhopisov s rozdielnou splatnosťou štyri až dvanásť rokov. Priemerný výnos bol podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) pri dlhopisoch s najkratšou splatnosťou 2,5 percenta a pri najdlhších 3,5 percenta.
Minimálna investícia do retailových dlhopisov bude tisíc eur, horný limit nebude určený. Minister Kamenický si vie predstaviť, že takto si dočasne uložia svoje zdroje napríklad ľudia po predaji bytu.
Investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar predpokladá, že úrok bude pre bežných ľudí zaujímavý. „Kým termínované účty sú dnes úročené od 0,3 až 3,2 percenta na dvoj- a štvorročných viazanostiach, štátne dlhopisy prinášajú na danej splatnosti výnos okolo 2,5 percenta,“ vymenúva a dodáva, že pre väčšinu bankových klientov by tak išlo o výhodnejšie riešenie. „Výnos z banky znížený o zrážkovú daň je nižší ako výnos štátneho dlhopisu. Otázne je, prečo by štát mal dávať rovnaký výnos malým, ako i veľkým investorom, keď distribúcia dlhopisov drobným investorom je výrazne nákladnejšia.“
Štát by chcel na začiatok získať 300 miliónov eur, čo je relatívne malá suma v porovnaní s celkovou potrebou financovať slovenský dlh. Z dlhodobého hľadiska však môže byť potenciál veľmi zaujímavý. Šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek spomenul ako príklad Belgicko, ktoré vlani predalo svojim občanom dlhopisy až za 22 miliárd eur s ročnou splatnosťou.
Portál Euronews v súvislosti s belgickou aukciou pripomína, že zadlžené vlády sa obávajú, ako budú financovať svoje deficity predajom dlhopisov veľkým bankám alebo penzijným fondom. Samotná belgická vláda podľa portálu odhaduje, že nákup obligácií bežnými ľuďmi by jej mohol ušetriť stovky miliónov eur.
Riziká retailových dlhopisov
O štátnych dlhopisoch sa všeobecne hovorí ako o najbezpečnejšej investícii. Často opakované pravidlo znie, že štát by nemal skrachovať. Príklad Grécka však ukazuje, že štáty s rozšafne spravovanými verejnými financiami sa môžu ocitnúť vo vážnych problémoch. Grécko sa počas tamojšej finančnej krízy podarilo zachrániť s pomocou partnerov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Veritelia sa však museli dobrovoľne vzdať časti pohľadávok. Išlo o takzvaný „haircut“ gréckeho dlhu. Slováci, ktorí by sa chceli stať veriteľmi vlastnej krajiny, by preto mali pozorne sledovať stav verejných financií.
Potenciálnym problémom môže byť aj koncentrácia rizika. Finanční odborníci radia nespoliehať sa na štátny dôchodok a šetriť si práve cez investičné schémy. Ak by však bežní ľudia poskytli svoje peniaze štátu, riziko by v skutočnosti nediverzifikovali. Pokiaľ by verejná Sociálna poisťovňa nemala na vyplácanie dôchodkov a štát by jej nedokázal pomôcť, je veľký predpoklad, že by zrejme nemal ani na vyplácanie veriteľov.
Nepriamym rizikom je aj možné zneužitie emisie retailových dlhopisov špekulantmi. Už dnes sú sociálne siete plné deep fake videí, kde podvodníci zneužívajú tváre politikov.
Prostredníctvom falošných videí ponúkajú rôzne formy pseudoinvestovania s nereálnymi výnosmi. Často sú to zjavné podvody, napriek tomu ich bežní ľudia nemusia vedieť odhaliť. Ak štát spustí kampaň na predaj dlhopisov, môže to nechcene zvýšiť dôveryhodnosť aj takýchto podvodných videí a zmiasť bežných Slovákov. Ak má byť kampaň na predaj dlhopisov naozaj úspešná, je potrebné zvýšiť finančnú a mediálnu gramotnosť.
Slovensko v podobnej pozícii nie je, zatiaľ iba testuje záujem ľudí. Do budúcnosti sa však nedá vylúčiť, že ak záujem bude väčší, skúsi tiež túto cestu k investorom, ktorí sa rozhodujú inak ako len na základe faktov. „Chceme v každom občanovi prebudiť investora a patriota,“ dodal pri predstavovaní projektu v októbri Bytčánek.
Distribúciu zabezpečí pätica slovenských bánk, pôjde o Slovenskú sporiteľňu, VÚB, Tatra banku, ČSOB a UniCredit. Hoci nezávislí finanční sprostredkovatelia nebudú do procesu zapojení, nápad vítajú.
Je to vynikajúca investičná príležitosť pre konzervatívneho klienta so strednodobým investičným horizontom, ktorý využíva krátkodobé investičné nástroje, hovorí investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. „Očakávam, že (dlhopis) bude ponúkaný hlavne starším klientom, ktorí majú svoje úspory na termínovaných účtoch. Mali by oň mať však záujem aj majitelia korporátnych dlhopisov pre najnižšiu mieru investičného rizika, akú dlhopisy môžu niesť.“
Podobný názor má aj zakladateľ sprostredkovateľskej spoločnosti Sophistic Pro Finance Radoslav Valko. Takéto riešenie môže podľa neho zvýšiť povedomie ľudí o slovenskom kapitálovom trhu a zároveň ich edukovať o tom, čo je dlhopis a aké sa s ním spájajú riziká. „Výnos by mal byť istejší ako u junk bondov, ktoré sa predávajú mimo burzu,“ dodal.
Štát vo výhode
Nižšie úroky platené domácim veriteľom oproti medzinárodným finančným inštitúciám nemusia byť jediným rozdielom. Dôležité je aj právne prostredie. Managing partner právnickej firmy Vojčík & Partners Leo Teodor Vojčík vysvetľuje, že v podmienkach Slovenskej republiky je vydávanie dlhopisov regulované zákonom o dlhopisoch číslo 530/1990, pričom pri vydávaní dlhopisov na zahraničných kapitálových trhoch musí štát dodržiavať aj aplikovateľné medzinárodné právne normy a regulácie. „Zákon pritom obsahuje osobitnú úpravu aplikovateľnú na štátne dlhopisy a podmienky ich emisie. Kľúčovým rozdielom medzi bežnými a štátnymi dlhopismi je, že štát má väčšiu flexibilitu pri zmene emisných podmienok, keďže je zo zákona oprávnený meniť ich jednostranne aj bez súhlasu majiteľov dlhopisov.“
Relevantný však bude konkrétny postup zmeny emisných podmienok, ktorý bude zakotvený priamo v týchto podmienkach. Štát je pritom povinný sprístupniť zmenené emisné podmienky bez zbytočného odkladu po vykonaní akejkoľvek zmeny, pričom zákon ďalšie podmienky či limity takejto zmeny v zásade neobsahuje. „Čo sa týka postavenia domácich a zahraničných majiteľov dlhopisov, aj v tomto prípade bude kľúčová úprava zakotvená priamo v emisných podmienkach príslušnej emisie štátnych dlhopisov,“ dodáva Vojčík.
Finančne (ne)gramotní
Štát počíta aj s tým, že retailový investor bude potrebovať svoju investíciu predčasne ukončiť. Dlhopis bude môcť predať na sekundárnom trhu. Ako upozorňuje Škriniar, na rozdiel od inštitucionálnych investorov nemajú drobní investori dostatočné znalosti o fungovaní dlhopisov. „Predpokladám, že väčšina z tých, ktorí budú potrebovať speňažiť dlhopis, bude prekvapená potrebou jeho odpredaja a navyše za trhovú a nie nominálnu cenu.“ Je však presvedčený, že väčšina bude dodržiavať odporúčaný investičný horizont, teda splatnosť dlhopisu.
Odborník pripomína, že štátne retailové dlhopisy nie sú jediným nástrojom s daňovým zvýhodnením. Podobne sú na tom aj ETF investujúce do európskych štátnych dlhopisov. „Aj tu je výnos oslobodený od dane a zároveň ponúka nižšiu mieru investičného rizika pri výrazne lepšej speňažiteľnosti, takže tí, ktorí by potenciálne mohli byť investormi do štátnych dlhopisov, by mali radšej využiť takýto nástroj kolektívneho investovania,“ dodáva Škriniar.
Bežní Slováci majú k dispozícii aj možnosť investovať do dlhopisov komerčných firiem alebo podielových fondov naviazaných na realitné či iné biznisové projekty. V praxi tak môžu participovať na obchodných úspechoch domácich firiem, nielen na schopnosti štátu vybrať dane.
