V tomto roku bude končiť fixácia 150-tisíc hypotékam. Ide o silný ročník, v ktorom bude refinancovaniu čeliť až 22 percent celkového portfólia hypoték na Slovensku. Týmto ľuďom stúpnu úroky, avšak štát ich chce zachraňovať. Je to vôbec potrebné?
Nízke úroky
Národná banka Slovenska (NBS) vypočítala, že aktuálne platia ľudia v priemere na hypotéku 283 eur mesačne. Po novom by to malo byť 391 eur. Išlo by teda o zvýšenie v hodnote 108 eur pre jedného dlžníka.
Kliknite a prečítajte si viac zo špeciálu „24 rád na bohatší a lepší život“
Presne 51 percent dlžníkov s takto končiacou fixáciou má na hypotéke úrok nižší ako jedno percento. Ďalších 35 percent má úročenie od jedného do 1,5 percenta.
Do veľkej miery tak ide o bankových klientov, ktorí si zafixovali nízke úroky pod jedným percentom, ktoré boli platné ešte v roku 2021. Vtedy sa totiž oplatilo zobrať si mimoriadne lacnú hypotéku s trojročným fixom.
Riskovať sa oplatilo
Cenou za to bolo riziko nárastu sadzieb v dohľadnej budúcnosti. A to sa aj naplnilo.
Úroky na hypotekárnom trhu dnes dosahujú zhruba 4,5 percenta, čo je viac ako štvornásobok toho, čo pred tromi rokmi. Pre všetkých ľudí s končiacou fixáciou by to mala byť nepríjemná správa.
Podmieňovací spôsob je tu však na mieste. Tento vzťah neplatí zatiaľ inde ako na papieri. Vláda sa totiž rozhodla veci zobrať do vlastných rúk a týmto dlžníkom pomôcť.
Preplatí im 75 percent z nárastu splátky do výšky 150 eur mesačne. Dovedna 1 800 eur ročne. Ľudia tak zo svojho zaplatia v priemere naviac len 27 eur. Riskovať sa im teda oplatilo.
Je pomoc potrebná?
NBS vo svojej analýze odhadla, že vážnejší problém s platobnou disciplínou by mohlo mať len zhruba jedno percento dlžníkov.
Všetci boli totiž testovaní aj pre prípad nárastu sadzieb, a tak by ich vyššie úroky nemali plošne ohroziť. Dotovanie hypoték je preto podľa NBS najmä politickou témou.
Poškodení budú naopak dlžníci, ktorí na riziko rastu úrokov mysleli skôr a hypotéku si refinancovali ešte s predstihom, teda v rokoch 2022 a 2023, alebo si pred tromi rokmi zobrali dlhšiu, no drahšiu fixáciu.
Rovnako tak všetci, ktorí hypotéku nemajú, pretože sa doteraz obávali dlhového záväzku. Úver na bývanie nemá 70 percent občanov Slovenska.
Koniec súboja bánk o klientov
Nová regulácia hrá navyše bankám do karát. Tie sa už totiž nemusia medzi sebou pretekať o nových klientov s končiacou fixáciou.
Naopak, klient, ktorý by sa rozhodol banku zmeniť a preniesť si hypotéku, podľa vládnych pravidiel o štátnu dotáciu príde. Banka teda môže úroky zvyšovať a štát jej ich bude preplácať.
Končí sa tým súboj úverových inštitúcií, ktorý sa v minulosti podpísal pod to, že sme na Slovensku mali jedny z najlacnejších hypoték v Európe.
Koľko to odkrojí zo štátneho rozpočtu
Na dotovanú hypotéku budú mať nárok dlžníci s príjmom do 2 086 eur mesačne. Dotácia sa bude vzťahovať len na nehnuteľnosť, v ktoré dlžník býva, nemôže ju teda prenajímať. Jeden človek bude mať nárok najviac na jednu dotovanú hypotéku.
Dotovanie hypoték bude tento rok verejné financie stáť 64 miliónov eur. Je však otázne, či je to vôbec potrebné.
PREČÍTAJTE SI VIAC ZO ŠPECIÁLU „24 RÁD NA BOHATŠÍ A LEPŠÍ ŽIVOT“
