Ministerstvo dopravy a výstavby SR opätovne zvyšuje limity nákladov na obstaranie nájomných bytov. Podľa štátnej tajomníčky rezortu Kataríny Brunckovej a riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania Tomáša Lamprechta je cieľom aj naďalej podporovať výstavbu nových nájomných bytov.
Prečo ste sa rozhodli novelizovať vyhlášku a zvýšiť limity dotácií na obstaranie nájomných bytov?
K. B.: Vnímame situáciu na trhu a vidíme zmeny v stavebníctve, preto prehodnocujeme platné opatrenia. V rámci aktuálnej situácie nám samosprávy v dôsledku zvyšovania cien stavebných materiálov a prác avizovali odstupovanie od zmlúv zhotoviteľmi. Zhotovitelia neboli schopní dokončiť výstavbu nájomných bytov a chceli pristúpiť k ukončovaniu zmluvných vzťahov. To bol pre nás spúšťací mechanizmus zvyšovania limitov dotácií.
V akej výške budete navyšovať zdroje na dotácie?
K. B.: Ide už o druhé navýšenie limitov obstarávacích nákladov dotácií na obstaranie nájomných bytov, prvú úpravu sme prijali v januári a terajšia platí od 15. júla. Vychádzame z údajov Štatistického úradu SR, porovnávali sme prvé štvrťroky v rokoch 2021 a 2022. Rozdiel v cenách stavebných materiálov a prác v tomto období predstavuje nárast až o 25,5 percenta. Januárová novela pokrývala navýšenie o 8,1 percenta, na zvyšných 17 percent reaguje spomínaná novela vyhlášky. Aby sme záujem o výstavbu nájomných bytov naďalej udržali, nevylučujeme, že budeme musieť v budúcnosti pristúpiť ku korekcii týchto limitov.
Novela, ktorá bola platná od januára, sa týka rozhodovania o poskytnutí dotácie pre žiadosti o dotáciu, ktoré boli podávané v tomto roku. Ďalšia novela sa však vzťahuje na pripravované projekty pre tých žiadateľov, ktorí chcú žiadosť podať v budúcom roku, zohľadňuje tiež zmluvy z minulosti. Žiadateľ vie upraviť cenu v rámci týchto limitov aj spätne – pokiaľ preukáže, že došlo v priebehu výstavby k zvýšeniu nákladov.
Zdroj foto: Štátny fond rozvoja bývania
T. L.: Vyhláška sa týka limitov, ktoré sú určené pre dotácie. Ide teda o zložku podpory, ktorú poskytuje ministerstvo. Úvery zo ŠFRB boli v približne rovnakom rozsahu navýšené už od januára, čiže ak dnes žiadateľ požiada o dotáciu a dofinancovanie cez úver ŠFRB, mal by byť schopný dokončiť svoju stavbu.
Aké ďalšie kroky podnikáte na podporu žiadateľov?
K. B.: Snažíme sa znižovať byrokraciu, a to napríklad zjednodušovaním tlačív, ktoré má žiadateľ vypĺňať, ale aj znižovaním počtu príloh, pretože mnohé údaje si dokážeme vytiahnuť z verejne dostupných registrov. Od žiadateľov požadujeme len také doklady, ktoré nie sú dostupné. Skrátili sme tiež lehoty na posudzovanie žiadostí zo stodesať na šesťdesiat dní a predĺžili sme lehoty na podanie žiadostí. Napríklad ak sa žiadateľ uchádzal o poskytnutie dotácie v kombinácii s úverom, predĺžili sme lehotu na podanie z februára až do konca mája. Pokiaľ sa uchádza iba o úver, lehota na podanie žiadosti je až do konca augusta.
Najdôležitejšie však je, že sme umožnili, aby v procese už podanej žiadosti mohol žiadateľ v rámci určitej dodatočnej lehoty odstraňovať nedostatky vo svojej žiadosti.
T. L.: V rámci zefektívnenia procesov dokáže ŠFRB o žiadosti rozhodnúť v priemere do tridsiatich dní. Ďalej sme umožnili zakladať a ručiť financovaným projektom, podobne ako to robia komerčné banky. Žiadatelia už nepotrebujú ručiť inou nehnuteľnosťou alebo bankovou zárukou. Umožnili sme navyšovanie úverov, a to aj v rámci prebiehajúcej výstavby.
Umožnili sme zmenu projektov nájomného bývania, developer môže nájomné byty po čase predať.
Od začiatku roka 2022 má fond ku dnešnému dňu celkovú požiadavku na úvery 160 miliónov eur. V rámci nej sem patria aj žiadosti od fyzických osôb, obnova bytových domov, nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie domy. Spolu sme zatiaľ schválili podporu vo výške 83 miliónov eur.
Čo plánujete ďalej?
T. L.: Z pohľadu obcí vnímame opatrnosť pri predkladaní žiadostí. Je to pre spomínané zvyšovanie cien stavebných materiálov a prác, ale aj pre zvyšovanie cien energií. Starostovia nedokážu odhadnúť, ako sa bude situácia vyvíjať naďalej, a či budú vedieť prenajímať nájomné byty. Vidíme však záujem súkromného sektora, ktorého priťahuje výstavba nájomných bytov, a zdá sa, že obce to vítajú.
K. B.: Developeri chcú prejsť z komerčného predaja na výstavbu nájomných bytov. Preto sme umožnili zmenu projektov nájomného bývania a po tridsiatich rokoch už môže developer byty predávať. Hlavným lákadlom pre súkromný sektor zostáva možnosť získať úver do výšky 95 percent nákladov a pri fixnej úrokovej miere jedno percento na štyridsať rokov. Slovensko patrí v počte nájomných bytov v rámci Európskej únie ku krajinám s nízkym podielom nájomného bývania – iba šesť percent z celkového trhu nehnuteľností tvorí nájomné bývanie a z toho tri percentá tvoria súkromné nájomné bývanie. Zvyšné tri percentá predstavujú byty vo vlastníctve samosprávy.
Ďalšiu podporu smerujeme do obnovy bytových budov, zariadení sociálnych služieb a ubytovacích domov.
Tento obsah vznikol v spolupráci s klientom.
