Štátnej zbrojárskej firme Konštrukta – Defence výrazne poklesli tržby a zisk. Podľa výročnej správy plánuje podnik znižovať stavy zamestnancov.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa zbrojárskym spoločnostiam vo všeobecnosti darí, a to bez výnimky. Len pre kontext, slovenským podnikom v rámci spoločnosti MSM Group, ktorá patrí do biznis portfólia českého miliardára Michala Strnada, v roku 2023 výrazne vyskočili ekonomické ukazovatele.
„Je prekvapujúce, že sa tak deje v čase, keď je enormný záujem o produkty zbrojárskeho priemyslu,“ okomentoval paradox pre Forbes vojenský analytik Vladimír Bednár.
Pád desiatok miliónov eur
Konštrukta – Defence patrí pod štátny holding DMD Group, ktorý má pod palcom nominant aktuálneho ministra obrany Roberta Kaliňáka Miroslav Sim. Približne pred rokom sa stal generálnym riaditeľom štátneho holdingu a v súčasnosti je aj členom dozornej rady.
Do holdingu patria aj ďalšie zbrojárske spoločnosti ako ZTS Špeciál či ZVS holding, ktorú si na polovice delia so skupinou MSM Group českého zbrojára Michala Strnada. ZTS Špeciál sa minulý rok darilo a obrat zbrojovky vyskočil z 10,7 milióna eur na 15,3 milióna eur.
Podobne je na tom aj ZVS holding, ktorého tržby vystrelili zo 40 miliónov na 80 miliónov eur. „Čiernou ovcou“ tak zostáva práve Konštrukta – Defence, ktorej ekonomické výsledky sa paradoxne prepadli.
Štátnej zbrojovke sa podľa dát z účtovných závierok spočiatku po vypuknutí invázie u nášho východného suseda darilo. V roku 2021 akciovka ešte utŕžila 63 miliónov a rok na to opäť obratom narástla na takmer 84,6 milióna eur. Zbrojovke sa spočiatku darilo aj v ziskovosti, čo dosvedčoval skok z roku 2021 na 2022. V tom čase čísla narástli z 1,3 milióna eur na takmer 13,9 milióna eur.
Kľúčovým pre štátnu zbrojovku sa stal minulý rok. Obrat firmy totiž spadol o vyše 30 miliónov eur na 49,2 milióna eur. Zisk zase klesol o vyše 13 miliónov eur na približne 251-tisíc eur.
Rezort vysvetľuje
Automaticky sa tak otvára otázka, čo stálo za samotným poklesom hospodárskych výsledkov. Čiastočne zbrojovka na otázku odpovedá vo svojej výročnej správe za rok 2023. V jednej stati dokumentu sa píše o konkrétnostiach výroby 155 mm samohybných húfnic Zuzana 2.
Práve veľká časť prostriedkov bola venovaná na výrobu spomínaných armádnych strojov. Vo výročnej správe sa spomínajú dva kontrakty, v ktorých mala húfnica skončiť v radoch ministerstva obrany Ukrajiny.
V rámci jedného z kontraktov, pri ktorom bol konečným užívateľom práve ukrajinský rezort, bolo odovzdaných osem húfnic a posledný z kusov práve minulý rok. Kľúčovým v tejto problematike je druhý kontrakt.
Ten je v správe opísaný ako medzinárodný donorský kontrakt s objednávkou 16 húfnic. Ide o spoločný kontrakt Nemecka, Dánska a Nórska, ktoré vyčlenili na nákup techniky 92 miliónov eur. Ako píše zbrojovka vo výročnej správe, z celkového počtu 16 húfnic boli zatiaľ odovzdané len dva kusy.
„V dôsledku priamych a nepriamych manažérskych rozhodnutí nebolo možné zabezpečiť finalizáciu a ich odovzdávanie konečným užívateľom objektov vo vyšších počtoch, čo sa nepriaznivo prejavilo v náraste rozpracovanosti výroby a s tým súvisiacimi negatívnym dopadmi na finančné ukazovatele akciovej spoločnosti,“ vysvetľuje zbrojovka v správe.
Forbes tak silový rezort oslovil s tým, ako vyzerá aktuálny výrobný plán zbrojovky a či štátny podnik stíha dodať zvyšok húfnic. Rezort do uzávierky nereagoval.
Hlbší problém?
Zároveň sa tak otvára ďalšia otázka, a to, čo spôsobilo pribrzdenie produkcie húfnic. Tu sa to komplikuje. „Problém mohol byť spôsobený výrobou delostreleckých hlavní ráže 155 mm, ktoré boli potrebné pre výrobu týchto húfnic,“ naznačil pre Forbes analytik Bednár.
S touto teóriou prišiel tento rok poslanec za SaS Juraj Krúpa a generál vo výslužbe Pavol Macko z mimoparlamentnej ODS. Tí tvrdia, že v tom čase v štátnej zbrojovke v Dubnici nad Váhom stálo sedem nedokončených húfnic, pre ktoré chýbali súčiastky ako úsťové brzdy, no najmä spomínané hlavne.
Práve potrebné hlavne vyrába ďalšia štátna zbrojovka ZTS Špeciál, no podľa politikov namiesto húfnic Zuzana 2 ich dodávajú pre české húfnice Dita, ktoré vyrába zbrojársky holding Michala Strnada CSG. Sim zo štátneho holdingu DMD podľa Denníka N odmieta podozrenia, že zbrojovka uprednostňuje české stroje pred slovenskými. Prezradil, že zbrojovka sa má rozrásť o ďalšie linky, aby sa stíhali vyrábať aj komponenty, ako sú práve hlavne pre húfnice.
Výrazný pokles zamestnancov
Zaujímavý údaj, ktorý uvádza zbrojovka v spomínanej výročnej správe, je napríklad aj stav pracovníkov štátneho podniku. Podľa textu mala fabrika ku koncu roku 2022 evidovaných 189 zamestnancov.
O rok na to mal podnik na konci roka evidovaných 203 pracovníkov. Podľa poznámky v správe však štátna fabrika tento rok počíta predbežne so 140 zamestnancami. Je tak otázne, prečo sa fabrika rozhodla okresať personál o desiatky pracovníkov.
Forbes oslovil silový rezort aj k téme stenčenia radov zamestnancov, ktoré zbrojovka naznačila vo výročnej správe. Konkrétne sme sa prostredníctvom ministerstva obrany pýtali, či znižovanie personálnych stavov v závode súvisí s nepriaznivými ekonomickými výsledkami za minulý rok. Do uzávierky rezort nezareagoval.