Pôsobil v diplomacii, bol generálnym tajomníkom Slovenského olympijského výboru. Ani vo veku 64 rokov jeho aktivita neustáva. Aktuálne digitalizuje zjazdové lyžovanie.
O inováciách, športe a technike sa rozprávame s podnikateľom, inovátorom a diplomatom Martinom Benkom.
Váš systém digitalizácie stavby lyžiarskych tratí bude v tejto sezóne použitý pri všetkých pretekoch Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Ako ste sta dostali k lyžovaniu?
Narodil som sa v Liptovskom Mikuláši v lyžiarskej rodine. Otec zakladal lyžiarske stredisko v Jasnej. Mal som k lyžovaniu už od mladosti veľmi blízko.
Lyžovanie je však len veľmi malou časťou vašich záujmov. Čo všetko ste robili?
Vyštudoval som Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Bratislave a po škole som nastúpil do ČKD Praha. Vtedy počítače, ako ich poznáme dnes, ešte neexistovali. Boli len veľké sálové počítače na dierkové štítky. No ČKD bola veľká firma, takže si ich mohla dovoliť. Začali sme tu preto robiť počítačovú grafiku.
Neskôr som sa podieľal na digitalizácií Ministerstva zahraničných vecí v Prahe. Prišla revolúcia. Po nej som odišiel na Stálu misiu Československa pri OSN v Ženeve. Tu som mal príležitosť sa stretnúť aj s Margaret Thatcheralebo Michailom Gorbačovom. Pravidelne som chodil do Davosu na Svetové ekonomické fórum. Pôsobil som tu päť rokov.
Neskôr ma oslovil profesor Vladimír Černušák s pomocou pri založení Slovenského olympijského výboru (SOV). Vrátil som sa teda zo zahraničia a osem rokov som pôsobil ako generálny tajomník SOV. Postavil som ho na modeli zodpovednosti, vzťahoch a procesoch. Mojou zásadou bolo, že minimálne 50 percent zdrojov si musíme zarobiť sami a nie pýtať ich od štátu.
Aktuálne okrem iného pôsobím v spoločnosti Gratex International ako business developer a podnikám prostredníctvom mojich firiem MBCD a IoT System v inovačnom prostredí, ako aj v hotelovom biznise.
Foto: DYNAMEET visual studioAko definujete sám seba? Ste inovátor, diplomat, podnikateľ?
Asi z každého niečo. Začal som ako strojársky inžinier. Diplomacia ma naučila, ako jednať s ľuďmi a najmä vnímať súvislosti. Bola to dobrá škola. Hoci som už teraz v dôchodkovom veku, stále ma fascinujú novinky a inovácie. A navyše, podnikanie je niečo, čo keď už raz skúsite, tak sa toho nevzdáte.
Úspech aj za hranicami
Váš systém na stavbu lyžiarskych tratí žne úspech na medzinárodnej scéne. Popíšte, z čoho pozostáva?
Boli sme sa pred štyrmi rokmi s Matúšom Kiczkom, ktorý vyštudoval Technickú univerzitu v Lyone a okrem iného sa zaoberá umelou inteligenciu, pozrieť na svetovom pohári, ako sa darí Petre Vlhovej. S prekvapením sme sledovali, ako lyžiarske bránky pri stavaní trate merajú pásmom. Prišlo nám to, ako návrat do 19. storočia.
Rozprávali sme sa o tom najprv len s humorom, no neskôr sme si sadli a vyvinuli systém, ktorý je založený na najmodernejších satelitných službách GNSS. Tie dokážu zamerať polohu s presnosťou na tri centimetre.
Využívajú ho napríklad geodeti, poľnohospodári alebo autonómne vozidlá. Tradičné GPS, ktoré všetci poznáme, má presnosť na desiatky centimetrov či pol metra. Pre presné meranie v teréne preto nestačí.
Výhodou vášho systému je teda vyššia presnosť?
Áno, princíp je v tom, že nastavenie pretekárskej trate je rozhodujúcim faktorom pretekov v zjazdovom lyžovaní. Trať vytyčujú bránkami väčšinou tréneri národných tímov, potom nasleduje prehliadka trate, kde si tréneri a pretekári trať prezerajú, analyzujú a pretekári aj vizualizujú a pamätajú.
Doteraz sa merala len vzdialenosť medzi bránkami a tréneri si ručne značili topológiu nastavených brán, sklony a podobné údaje.
Slováci digitalizujú stavanie zjazdových tratí na všetkých súťažiach Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Zdroj: Archív Martina Benka.
Naším systémom vieme nasnímať presnú polohu bránky až v troch dimenziách. Okrem vzdialenosti medzi bránkami vypočítavame ďalšie dôležité parametre trate, ako predsadenie brán, uhol zatočenia dvoch bránok a aj výškový rozdiel medzi bránkami.
Týmto dodávame nové aktuálne údaje. Je to malá revolúcia v zjazdovom lyžovaní. FIS má pravidlá, ktoré hovoria, ako majú byť bránky vzdialené. Náš systém je schopný už pri stavbe tratí identifikovať, či sú tieto pravidlá splnené.
Čo prináša tento systém
Aké praktické výhody takýto systém má?
Výsledkom je množina nových, mimoriadne potrebných dát. FIS ich využíva predovšetkým pri analýze pretekov Svetového pohára, ale aj pri ostatných súťažiach. Analyzujú sa napríklad vzťahy medzi nastavením trate a úrazmi. Ďalej rýchlosť, pôsobiacej sily a biomechanika pohybu zjazdára. Pri vysokej úrazovosti je totiž jedným z nosných faktorov práve nastavenie trate.
V rámci našej spolupráce s FIS sa k dátam z nášho systému budú pridávať a integrovať aj iné údaje, napríklad presné dáta o charaktere snehovej podložky, rýchlosti pretekára a podobne. Takto vzniká nový digitálny model pretekárskych tratí postavených na dátach. Prispeje to k rozvoju tohto športu, čo nás veľmi teší. Sme súčasť inovačného prerodu svetového zjazdového lyžovania.
Výstupy z nášho systému využívajú aj jednotlivé lyžiarske tímy. Krátko po nastavení trate a jej zmeraní naším systémom dostávajú všetky tímy k dispozícii údaje o trati, vzdialenosti a 2D model. Toto nebolo doteraz možné.
Ďalšiu pridanú hodnotu poskytujeme pre televízne vysielanie. V najzaujímavejších častiach trate, kde sa rozhoduje o výsledku, by televízie mohli porovnávať výkon pretekárov na základe 3D modelu. Vedeli by tak graficky znázorniť, ako lyžiar ide, čo by zatraktívnilo obsah vysielania.
Jednou z ďalších príležitostí využitia nášho systému je eSport či digitálne trenažéry.
Prečo doteraz nikto na nič podobné neprišiel?
O niečo podobné sa už pokúšali Nemci, Rakúšania aj Nóri. No ich systémy sú komplikovanejšie na spracovanie signálov a dát.
Technológia založená na GNSS umožňuje umiestniť bránku s presnosťou na 3 cm. Zdroj: Archív Martina Benka.
V čom je unikátne vaše riešenie?
Steve Jobs povedal, že v jednoduchosti je najväčšia krása. My sa toho držíme. Využili sme služby a integrovali už existujúce overené moderné technológie. Ide o moderné satelitné služby GNSS a spracovanie dát v aplikáciách smartfónov s operačným systémom Android s využívaním cloudov.
Náš projekt je užívateľsky jednoduchý. Vypracovali sme úplne nový software na spracovanie údajov a ich zobrazeni,e vrátane spracovania procesov v súlade s pravidlami FIS.
Ochota nezištne pomôcť
Podieľajú sa na vašom riešení aj iné firmy?
Fascinuje ma, ako si Slováci vedia bez zištného motívu na svetovej úrovni pomôcť. Viem to porovnávať aj s iným národmi a nie je to celkom bežné. Príkladom je spoločnosť O2 Business Services. Keď sa jej obchodný riaditeľ Martin Ďurov o nás dozvedel, ponúkol nám pomoc.
Spoločnosť nám pomáha v technologickom vybavení a v dátových službách po celej Európe. Pre naše merania totiž potrebujeme na zjazdovke mobilné dáta. Vznikla z toho veľmi dobrá spolupráca.
Ďalšou spoločnosťou, ktorá nás podporila, je bardejovská 2J Antennas. Je to popredná svetová firma v produkcii antén, pričom pre nás vyvinula GNSS anténu vhodnú pre horské prostredie.
Tretím partnerom je Slovenská technická univerzita, konkrétne Katedra globálnej geodézie a geoinformatiky, ktorá nám pomohla pri nastavovaní meraní.
Keď sa Slováci vo svete stretnú, jednoducho si vedia pomôcť.
S akou odozvou ste sa stretli u FIS ?
Predstavili sme systém vedeniu FIS. Ocenili naše riešenie, pretože je jednoduché, spoľahlivé, postavené na najnovších technológiách a cenovo výhodné. Geodetická stanica stojí 20- až 30-tisíc eur a náš systém desaťkrát menej.
V uplynulej sezóne už sme realizovali pilotný projekt, v ktorom sme technológiou vyskúšali na 55 pretekoch Svetového a Európskeho pohára.
Foto: DYNAMEET visual studioĎalšie plány
Aké máte vyhliadky pre tento rok?
Dnes máme kontrakt na pokračovanie pilotného projektu s pokrytím všetkých svetových a európskych súťaží FIS pre túto sezónu. Ak sa systém osvedčí, máme postúpiť licenciu a zariadenie v prospech federácie, ako aj národných lyžiarskych zväzov.
A budeme vyvíjať ďalej. Satelitné systémy, geoinformatika a digitálne prostredie sa neustále vylepšujú, takže vieme nájsť nové technologické využitie nášho projektu. Napríklad v poľnohospodárstve, poisťovníctve či skladovom hospodárstvom.
Trh GNSS služieb a aplikovateľného digitálneho riešenia mimoriadne rastie. V športe chceme ďalej pôsobiť na trhu SportTech – športových technológií.
Biometrické údaje sa v niektorých disciplínach už teraz využívajú aj na zlepšovanie techniky výkonu športovca. Platí to aj u lyžiarov?
To je ďalší projekt na ktorom začíname pracovať. Aktuálne sa venujeme aplikovaniu najmodernejších IMU senzorov použiteľných v zjazdovom lyžovaní. Je to totiž jedným z najnáročnejších športov z pohľadu biomechaniky pretekára.
Pracujeme s overeným senzorickým systémom, kde ma pretekár na sebe 18 senzorov a je možné získať presné údaje o jeho biomechanike počas jazdy. Je to tiež úplná novinka a verím, že prinesie nový inovačný impulz v odvetví.
Je medzi lyžiarmi o takýto typ informácií záujem?
Sú veľké osobnosti v zjazdovom lyžovaní, ktoré sú nadšencami nových technológii. Napríklad Livio Magoni, bývalý tréner Petry Vlhovej, sa mimoriadne zaujíma o nové technológie a systémy, ktoré môže využiť na zdokonaľovanie výkonov.
Ďalším podobným svetovým trénerom je Jeff Lackie, bývalý tréner Mikaely Shiffrin a mnoho ďalších s ktorými už komunikujeme. Pre ďalší rozvoj zjazdového lyžovania je mimoriadne dôležité, aby si tréneri stále viac a viac osvojovali nové technológie, ktoré im môžu pomôcť.
Systém na presné zameranie lyžiarskej bránky potrebuje satelitný signál a mobilnú dátovú sieť. Zdroj: Archív Martina Benka.
Zdá sa, že ste objavili nový trh, ktorý doteraz nikto nevyužíval. Je to tak?
Úprimne povedané, mysleli sme si, že tieto riešenia už existujú, no zistili sme, že sa dokážeme presadiť. Ženie nás dopredu inovatívne nadšenie.
Inovatívni Slováci
Ako hodnotíte inovačnú scénu na Slovensku? Sú tu dobré nápady?
Magoni mi raz povedal, že ľudia z východnej Európy majú veľký potenciál veci vymýšľať a vyvíjať. V západnej Európe už tento zápal pohasol. Sú unavení a mládež je asi aj lenivejšia. V našej časti Európy však máme chuť inovovať a zároveň aj trpezlivosť nápady doťahovať.
Na Slovensku nám však veľmi chýba dostatočný inovačný ekosystém. Pri získaní grantov sa napríklad treba prehrýzť obrovskou byrokraciou, ktorá mnohých odradí. Inovácie nie sú hotové produkty. Sú to nápady a u nás, žiaľ, chýba dôvera v talenty.
Nie je to o peniazoch?
Európska únia poskytla grantové peniaze na inovácie. Určitá časť z nich však smeruje do „elitných“ grantových schém s potrebou vysokej pridanej hodnoty – ako napríklad Horizont Europe.
Inovačné prostredie na Slovensku však potrebuje dotácie aj na menšie inovačné projekty. Aj na tie peniaze sú, nedostávajú sa však až k inovátorom. Je totiž treba splniť množstvo zbytočných podmienok.
Nemalo by sa napríklad vždy vyžadovať, aby bola inovačná aktivita prepojená s univerzitou. Nie vždy to má pridanú hodnotu.
Myslím si, že peňazí je dosť, no treba veriť ľuďom, ktorí niečo vymýšľajú. To je náš najväčší problém. Musíte presvedčiť úradníka, že váš nápad má perspektívu. On by však mal váš projekt administratívne spracovať a zhodnotiť inováciu musí jeho použitie a aplikácia na trhu.
