Biznis s testami inteligencie prekvitá aj napriek nezáujmu prevažnej väčšiny personalistov o výsledky uchádzačov v nich. Existujú však pozície, ktoré sa bez IQ testu nedajú získať – a medzi nimi sú aj tie najlepšie platené.
Diskusie o tom, kto má aké IQ, sa môžu zdať ako vec minulých desaťročí, no organizácie, ktoré ponúkajú testy inteligencie, nezaznamenávajú pokles záujmu o svoje produkty. Najznámejšia z nich – Mensa – ročne otestuje v Českej republike približne osemtisíc ľudí.
„Záujem o testovanie je v posledných rokoch stabilný, za posledné tri roky sa dopyt takmer nezmenil,“ hovorí Lucie Měchurová, prvá podpredsedníčka Mensy Česko.
Zhruba polovicu testovaných v Mense tvoria deti vo veku päť až 13 rokov, pre ktoré vstupný test stojí tristo korún (približne 12,25 eura). Rovnakú sumu platia aj študenti vo veku 14 až 26 rokov. Cena testu pre dospelých je o dvesto korún vyššia (teda vyše 20 eur), pričom individuálne testovanie stojí až dvetisíc korún (vyše 81 eur).
Inteligencia nie je všetko
Medziročný nárast počtu testov inteligencie v Českej republike zaznamenáva spoločnosť Performia od roku 2018. „Dovolíme si tvrdiť, že pre firmy je úroveň IQ ich zamestnancov dôležitá, čo dokazuje aj zvýšený záujem o naše testy,“ hovorí Lucie Spáčilová, generálna riaditeľka spoločnosti Performia.
Oslovení personalisti sa však prikláňajú k opačnému názoru. „Vo väčšine prípadov sa firmy úrovňou IQ aktívne nezaoberajú. Číslo – napríklad ‚Mám 135 bodov‘ – nie je pre personalistov podstatná informácia,“ hovorí Martin Jánský, generálny riaditeľ spoločnosti Randstad HR a expert na nábor v Asociácii personalistov.
Naopak, podľa neho je oveľa dôležitejšie, ako kandidát využíva svoje schopnosti pri riešení konkrétnych úloh, tímovej práci alebo učení sa nových vecí. „Vysoké IQ teda môže byť výhoda, ale len vtedy, ak sa premietne do skutočného výkonu, adaptability a komunikácie,“ vysvetľuje Jánský.
Podľa Petra Doudu zo spoločnosti Randstad medzi nevýhody IQ testov patrí časová náročnosť, cena a požiadavka na kvalifikovaného psychológa, ktorý ich vyhodnotí. Preto nie sú súčasťou výberového procesu, najmä pri bežných pozíciách.
Podobne ako Jánský poukazuje na neschopnosť IQ testov odhaliť praktické skúsenosti, odborné zručnosti pre danú pozíciu a najmä takzvané mäkké zručnosti, ako sú komunikačné schopnosti alebo dispozície na tímovú prácu.
„Firmy preto počas výberového procesu často kombinujú rôzne metódy. Bežne sa stretnete napríklad s hodnotením životopisu, pohovorom, praktickým zadaním a osobnostným testom. IQ testy bývajú skôr výnimka,“ vysvetľuje Douda.
Podľa Spáčilovej sa firmy zaujímajú aj o emocionálnu inteligenciu uchádzačov, zameranie na dosahovanie výsledkov alebo iné vlastnosti, ktoré ukazujú prístup potenciálneho zamestnanca k pracovným výzvam.
„Samotné IQ bez kontextu veľa nenapovie – človek môže byť veľmi inteligentný, ale nemusí dobre spolupracovať, môže byť neorganizovaný alebo emocionálne nevyrovnaný. A tieto charakteristiky sú pre výkon v tíme podstatné,“ dodáva Jánský.
Napriek tomu podľa Lenky Krámskej, vedúcej oddelenia klinickej psychológie Nemocnice Na Homolce, môže byť pre firmy užitočné zistiť IQ uchádzačov. Zatiaľ čo v mnohých krajinách s dobre štruktúrovaným vzdelávacím systémom môže byť dosiahnuté vzdelanie jednoduchý ukazovateľ intelektuálnych schopností, v Českej republike sa kvalita vzdelávacích inštitúcií líši.
Príklad z testu IQ. Uhádnete, ako by mal vyzerať vzor vpravo dole?
Manažéri, analytici a policajti
Aj preto existujú pozície, pri ktorých spoločnosti rady investujú do testovania inteligencie. „Stretávame sa s tým tam, kde je kľúčová rýchlosť učenia, komplexné myslenie, riešenie nových, neštandardných problémov a práca s veľkým množstvom informácií,“ hovorí Douda.
Podľa Jánského sa preto IQ testy objavujú v niektorých korporáciách najmä pri výberových konaniach na náročné analytické alebo manažérske pozície. Webová stránka Performie dokonca uvádza ako hranicu pre top manažérov 125 a viac bodov, čo je hodnota, ktorú dosahuje približne päť percent Čechov.
Na analytických a manažérskych pozíciách je dôležitá schopnosť samostatne prezentovať a riešiť problémy, ale aj schopnosť naskočiť do „rozbehnutého vlaku“, zorientovať sa v novom prostredí a rýchlo byť prínosom pre firmu, čo podľa Spáčilovej môže odhaliť práve vyššie IQ.
Pri určovaní inteligencie ľudí, ktorí budú zodpovední za smerovanie firmy, však úplne klasické meranie nestačí. „Používajú sa skôr takzvané testy všeobecných schopností, ako sú Watson-Glaserove alebo Ravenove matice,“ hovorí Jánský.
Zistenie IQ môže pomôcť aj v profesiách, ako je výskum, strategické poradenstvo alebo dátová veda, ale ani tam nie je zárukou úspechu. Samotné logické a analytické myslenie nestačí, pretože podľa Jánského sa aj v týchto oblastiach kladie dôraz na tímovú prácu, emocionálnu inteligenciu a schopnosť spolupracovať.
Policajti, hasiči a vojaci však tiež podstupujú testovanie inteligencie v rámci psychologických testov. „Vyhláška o osobnostných predpokladoch, ktorá je podmienka pre službu v bezpečnostných zboroch, nám nariaďuje zistiť, či je uchádzač intelektovo v pásme priemeru alebo vyššom,“ povedal hovorca policajného prezídia Dávid Schön.
Polícia meria najmä to, či je uchádzač aspoň v širšom populačnom priemere. „Uvádzanie čísel je však zavádzajúce, pretože závisí od štandardizovaných noriem pre jednotlivé inteligenčné testy,“ povedal Schön.
To isté podľa hovorcu Miroslava Řezáča platí aj pre hasičov, kde musia uchádzači preukázať priemerný alebo nadpriemerný intelekt. „To je však široký pojem, ktorý zahŕňa viac ako len dosiahnutie určitého čísla v IQ teste, hoci je to dôležité kritérium,“ hovorí Řezáč.
Na rozdiel od ostatných spomínaných zložiek však pražská záchranná služba podľa hovorkyne Jany Poštovej nevyžaduje IQ test pre operačné, zdravotnícke operačné stredisko ani administratívne pozície.
U vojakov je však situácia iná – každý záujemca o vstup do českej armády musí absolvovať skríningové vyšetrenie u klinického psychológa. Ak uchádzač vykazuje známky zníženého intelektu alebo iné duševné poruchy či poruchy správania, absolvuje ďalšie vyšetrenie u psychiatra.
„Tieto vyšetrenia môžu mať rôzne formy v závislosti od individuálneho stavu žiadateľa. Úroveň intelektu je jedným, ale nie jediným parametrom na určenie zdravotnej spôsobilosti uchádzača, a teda aj na prijatie do Armády Českej republiky,“ informuje Zdeňka Sobarňa Košvancová z ministerstva obrany.
Zo zahraničných spoločností sa testom kognitívnych schopností „preslávila“ spoločnosť Procter & Gamble, na ktorú sa na internete často sťažujú neúspešní uchádzači.
Kedy zaviesť testy?
Dnes sa však inteligencia už často nevníma ako jedno číslo, ale ako kombinácia špecifických zložiek. „Sú pracovné miesta, ktoré kladú väčšie nároky na verbálne schopnosti, iné na vizuálno-priestorové procesy, analytické alebo praktické zručnosti či kreatívne riešenie problémov a invenčné myslenie. A to vieme vďaka inteligenčným testom spoľahlivo zistiť,“ spomína Krámská.
Ak sa však spoločnosť rozhodne zaviesť testy, musí si byť vedomá rozdielov v rôznych významoch slova inteligencia – ktoré niektorí používajú ako synonymum slova intelekt.
„Intelekt sa však zvykne vzťahovať na rozumové schopnosti v zmysle duševného aparátu, ako schopnosť správne operovať so všeobecnými a abstraktnými pojmami podľa logických zákonov, vytvárať pravdivé úsudky či argumentáciou dospieť k novým poznatkom a korigovať staré,“ vysvetľuje Krámská.
Za inteligenciu sa považuje schopnosť správne sa orientovať v novej situácii a nájsť originálny spôsob riešenia úloh či problémov a schopnosť učiť sa nové poznatky. Kým sa pri inteligencii zvykne zdôrazňovať genetický faktor, intelekt je predovšetkým výchovný faktor.
Test pre dobrú budúcnosť
Prečo teda toľko ľudí absolvuje test, keď je tak málo pracovných miest, kde sa znalosť úrovne IQ môže uplatniť? Podľa Mechurovej, hoci niektorí ľudia, ktorí test absolvujú, uvádzajú ako dôvod, že chcú test využiť pri hľadaní zamestnania, vo všeobecnosti je to zo zvedavosti.
Niektorí si chcú sami potvrdiť svoje podozrenie, že by mohli byť nadpriemerne inteligentní, zatiaľ čo iných motivuje rodina, priatelia alebo kolegovia v práci. V prípade detí je to motivácia rodičov zistiť, či ich dieťa má potenciál a či by mohlo byť lepšie nasmerované.
Testujú sa však aj staršie deti, často na odporúčanie školy alebo naopak v snahe zistiť, prečo dieťa škola nebaví.
„Preukázanie vysokého IQ dáva výhodu aj niektorým uchádzačom o štúdium na vysokej škole, pretože sú fakulty, ktoré prijímajú uchádzačov s testom a výsledkom vo veľmi vysokom nadpriemere, teda s IQ nad 130, bez skúšok,“ hovorí Měchurová.
Ak si firmy platia drahé testy, zvyčajne sa viac zaujímajú o osobnosť pracovníkov ako o ich inteligenciu. „Testy ako MBTI, DISC, psychodiagnostika alebo podobné dotazníky sú v českom firemnom prostredí oveľa bežnejšie ako IQ testy,“ upozorňuje Douda.
Takéto zisťovanie sa zameriava na osobnostné črty, preferencie a správanie uchádzača. Klasickým je Myers-Briggs Type Indicator, takzvaný MBTI, ktorý na základe odpovedí zaraďuje človeka do jedného zo šestnástich typov osobnosti. „Ten sa však využíva na spoznávanie tímových typov, komunikácie a štýlu vedenia – nie ako ‚filter‘ pri nábore,“ hovorí Jansky.
Napriek svojej popularite má MBTI podľa Jánského obmedzenú výpovednú hodnotu. Preto si firmy často vyberajú novšie nástroje, ako sú SHL, Hogan alebo Gallup CliftonStrengths.
„Z pohľadu ľudských zdrojov preto platí, že ak už firma testuje zručnosti, zvyčajne si vyberá širší súbor nástrojov, nielen IQ ako jedno číslo,“ sumarizuje generálny riaditeľ spoločnosti Randstad.
