Online meeting, hoci len s jedným človekom, je preukázateľne únavnejší ako osobné stretnutie. Prečo je to tak? Nedávna štúdia zo Stanfordu definuje, s čím sa náš mozog počas videohovoru musí vysporiadať. Tejto únave však môžeme predísť, a preto vám v spolupráci so psychológom Róbertom Čierňavom prinášame tipy, vďaka ktorým si ušetríte množstvo energie.
Keď vypukla pandémia, prakticky celý náš život sa premiestnil domov do izolácie. Telefonáty a online meetingy sa stali primárnym spôsobom komunikácie a odborníci si začali všímať dôsledky.
Jedným z nich je aj únava, ktorú nám spôsobujú hovory cez online platformy ako Zoom. Tento fenomén dostal názov „Zoom fatigue“, teda únava zo Zoomu. Prečo sme však z online rozhovorov vyčerpanejší než z tých osobných?
„Jedným z prvých vysvetlení bolo, že pri videohovoroch nie je zvuk a obraz dobre zosynchronizovaný, čo mätie náš mozog, najmä tie oblasti, ktoré sledujú v komunikácii neverbálne prejavy. Zrejme tento neprirodzený posun robí čítanie komunikácie cez videohovory namáhavejším a vyčerpávajúcejším oproti tradičnému stretnutiu naživo,“ vysvetľuje psychológ Róbert Čierňava.
Foto: Unsplash/Dylan Ferreira
Únava z videohovorov má však viaceré príčiny, na ktoré sa nedávno pozrel aj Jeremy Bailenson, profesor zo Stanfordu a zakladateľ laboratória Virtual Human Interaction Lab, ktorý sa zaoberá vplyvom virtuálnej komunikácie na jednotlivcov. Ten hovorí o štyroch kľúčových dôvodoch, prečo môžu byť videokonferencie také vyčerpávajúce.
Prečo sú videohovory vyčerpávajúce?
- Intenzívny očný kontakt
Na rozdiel od osobných stretnutí, počas ktorých účastníci odbiehajú pohľadom od rečníka k iným aktivitám, ako je napríklad písanie poznámok, pri Zoome sa väčšinu času pozeráme na seba navzájom.
- Priveľa tvárí
Bailenson vysvetľuje, že úzkosť vyvolaná mnohými tvárami, ktoré na nás pozerajú, sa dá prirovnať k stresu z rozprávania na verejnosti.
- Zásah do nášho intímneho priestoru
Ďalším faktorom je veľkosť tváre na obrazovke, ktorá je pre náš mozog neprirodzená. Výskum kultúrneho antropológa Edwarda Halla v 60. rokoch naznačil, že medziľudská vzdialenosť zásadne ovplyvňuje naše emócie a správanie. Veľká obrazovka a jej tesná „blízkosť“ tak podľa Bailensona zasahuje do nášho intímneho priestoru.
- Rozptýlenie videom
Videokonferencie sú kognitívne náročnejšie na komunikáciu. „Na monitore potrebujete viac sústredenia a energie na odovzdanie myšlienok a overenie si, či ich druhá strana pochopila správne,“ vysvetľuje Čierňava. Bailenson preto navrhuje, aby sa prostredníctvom videa neuskutočňovalo všetky mítingy. Občas je prospešné premiestniť sa len na audio platformu.
- Zrkadlo vo videohovore
Podľa Bailensona je pozeranie sa na seba samého pre mozog zaťažujúce. Aj keď neexistujú presné dáta o vplyve vlastného odrazu, podľa výskumníka je pravdepodobné, že neustále „zrkadlo“ na Zoome má negatívny vplyv na to, ako hodnotíme sami seba.
- Nedostatok pohybu
„Nedostatok pohybu vám určite znižuje spokojnosť a energiu,“ hovorí psychológ. Nedávna štúdia zistila, že chodenie na bežiacom páse v porovnaní so sedením zvyšuje kreativitu. Pri práci z domu však väčšinou sedíme a nepresúvame sa ani medzi poradami, odpadá nám aj dochádzanie do práce. To všetko môže súvisieť s väčšou vyčerpanosťou, ktorú na konci dňa pociťujeme.
Varovné signály – keď treba konať
Podľa Čierňavu je však z pohľadu psychológie veľmi ťažké odlíšiť, čo konkrétne nás v tejto dobe vyčerpáva. Môžu to byť videohovory alebo aj neustály prúd zlých správ v médiách, lockdown, strach z covidu, zo straty zamestnania, nutnosť zabaviť a učiť svoje deti, ktoré sú už celú večnosť doma, obmedzenia príjemných zvykov či kombinácia týchto faktorov.
Je vhodné sa nad tým zamyslieť, keď sa na konci dňa budeme cítiť vyčerpaní. Nie za všetko môže „Zoom fatigue“ , na čo upozorňuje aj odborník.
„Naša kultúra je aktuálne celkom posadnutá odstraňovaním akejkoľvek nepohody a stresu,“ hovorí a dodáva, že k zmysluplnému životu patrí aj stres či nutnosť prispôsobiť sa niečomu novému. Kedy si však máme dávať pozor?
Zoom zmenil naše životy. Tak ľahko sa ho nezbavíme. Foto: Forbes US
„Varovné signály sa dajú zhrnúť do výrazu ‚opustiť sa‘,“ hovorí psychológ Čierňava a vzápätí menuje konkrétnejšie: „Prestávate sa hýbať, sedíte viac pri televízii či sociálnych sieťach, prejedáte sa, alebo pijete viac alkoholu, začínate byť apatickí, neviete sa zabaviť, bezcieľne scrollujete, začínate zanedbávať svojich priateľov, málo hovoríte o svojich emóciách s najbližšími ľuďmi a podobne,“ vysvetľuje Čierňava.
Ako tejto únave predísť?
Psychológ Róbert Čierňava poskytuje 6 tipov, ktoré môžu pomôcť v prevencii či pri samotnom riešení (nielen) fenoménu „Zoom fatique“:
1. Zistite, čo vám najviac vadí a skúste nájsť riešenie.
Čo konkrétne vám na videohovoroch vadí? Je to nutnosť prezentovať svoj názor pred celým tímom? Strach z verejného vystupovania je totiž jednou z najčastejších fóbií na pracovisku. Lepšie sa pripravte a pracujte so svojou trémou.
Je to nedostatok pohybu? Dohodnite sa s ostatnými a aspoň počas niektorých hovorov si dovoľte napríklad absolvovať poradu cez telefón počas prechádzky.
Máte problém s videom? Skúste si vypnúť zobrazovanie samého seba na monitore, prípadne občas telefonujte len prostredníctvom audia, alebo si na monitore nastavte veľkosť zobrazovania kolegov tak, aby ste sa cítili komfortnejšie.
2. Snažte sa robiť užitočné mítingy.
Veľká časť firemných porád je pre niektorých účastníkov stratou času a motivácie. Bez ohľadu na to, či sú naživo alebo cez Zoom. Hovorte so svojimi kolegami a manažérmi o tom, čo vám vadí. Často je len na vás, či budete trpieť, alebo si svoje porady nastavíte lepšie. Ak vám nič nedávajú a musíte ich absolvovať len z povinnosti, pohovorte si o tom so šéfom.
3. Budujte vzťahy vo firme.
Takmer všetky tímy, s ktorými ako psychológ pracujem, začali počas lockdownu robiť raz za týždeň „Zoom párty“, raňajky cez video či spoločnú kávu.
Tieto stretnutia sú striktne dobrovoľné a vďaka tomu majú skoro vždy 100 % účasť. Ľudia sa na hodinu-dve (najčastejšie v piatok) pripoja a bavia sa o čom chcú: ako sa majú, čo im lezie na nervy, ako to zvládajú, čo im robí radosť a niečo málo aj o práci. Nie je to strata času. Ak majú byť ľudia vo firme výkonní, potrebujú sa mať aspoň trochu radi.
4. Nastavte si pravidlá.
Nastavte si pravidlá, ktoré vám s vašimi kolegami budú najviac sedieť a občas ich upravte. Nepreberajte všeobecné riešenia, radšej buďte tvoriví.
Čo keby ste sa občas stretli nie pri videomítingu, ale dohodli si stretnutie vonku a prešli sa napríklad po parku? V prírode vám mimochodom lepšie funguje kreativita. Alebo sa dohodnite, že si počas niektorých mítingov môžete vypnúť kameru.
5. Skúste „virtual commuting“.
Pred a najmä po skončení práce si dajte chvíľu na utriedenie myšlienok a uzavretie pracovného dňa, ideálne na prechádzke či pri behu v exteriéri. Potom sa až do druhého dňa nevenujte práci. Pohyb vonku je výborné antidepresívum, ale iba ak ho pravidelne užívate.
6. Skúste na videohovoroch nájsť pozitívne stránky.
Vážite si, že nemusíte tráviť čas v zápchach pri ceste do práce, môžete si dlhšie pospať, byť v kontakte s oveľa väčším počtom svojich priateľov a známych, než keď ste sa stretávali naživo, mať ležérnejšie oblečenie, či stihnúť cez deň príjemnú chvíľu so svojím partnerom.
Ak ste už všetko vyskúšali a máte sa stále mizerne, možno sa vám „Zoom fatigue“ spojil s niečím iným, čo si potrebujete vyriešiť sami so sebou. Skúste sa vyrozprávať psychológovi, pomáha to.
