Prezident slovenského strojárskeho holdingu Matador, viceprezident portugalskej skupiny Sodecia, automobilový pretekár aj budúci investor z Jamy levovej. Štefan Rosina mladší je rok a pol po prevzatí vedenia strojárskej skupiny Matador na roztrhanie. Pre Forbes prezradil svoj pohľad na aktuálne výsledky firiem holdingu, dianie v európskom automotive aj to, ako sa mu darí v premene rodinnej strojárskej a inžinieringovej stálice na investičný holding.
V Matador Holdingu sme dokončili výkup majority v českej inžinieringovej spoločnosti Entry Engineering, skonsolidovali sme inžinieringové činnosti v skupine a odpredali výrobu defence v Dubnici (Matador Industries vlani prevzala česká zbrojárska skupina STV, pozn. red.).
Aktuálne sa venujeme najmä portfóliu aktív, ktoré majú nízky capexový profil (aktíva, ktoré si nevyžadujú na rozvoj alebo udržanie konkurencieschopnosti vysoké kapitálové náklady, pozn. red.) a činnostiam, kde si ešte myslím, že nejakú dobu bude trh. Získané zdroje sme investovali do developmentu nehnuteľností v Dubaji a Prahe.
Môžete bližšie popísať tieto investície?
V Dubaji staviame štartovacie byty. Sme v procese akvizície pozemku a chceme postaviť budovu s kapacitou 60 až 80 bytov. Bavíme sa o pomerne nízkej investícii, chceme si najprv „ovoňať“ trh. Dubaj je už dnes relatívne ťažký trh na development, takže tam ideme opatrne. Investovali sme tiež do kúpy novej administratívnej budovy v Prahe, na ulici Průběžná, podobá sa sídlu Matadoru Holding na Bojnickej v Bratislave.
V Dubaji ide o investíciu v jednotkách miliónov eur?
Áno.
Foto: Lukáš Vojáček
Darí sa vám rovnako postupovať aj v potravinárstve?
Boli sme v komunikácii so spoločnosťami, ktoré vyrábali potravinové produkty. Žiaľ, nedohodli sme sa na valuácii a na exekúcii.
Po návrate z Portugalska a prevzatí pozície prezidenta holdingu Matador ste vstúpili do viacerých firiem skupiny a začali meniť stratégiu. Matador Automation zameraný na priemyselnú automatizáciu sa vám podarilo dostať z hlbokej straty do zisku, ale tržby výrazne klesli už druhý rok po sebe. Čo sa bude s podnikom ďalej diať?
Dva roky po sebe sme dosiahli pozitívnu EBITD-u na úrovni dva milióny eur, zastabilizovali sme tím. To bolo veľmi podstatné, lebo nám počas konsolidácie z projektov odišlo zhruba 50 ľudí. Bolo to veľmi náročné obdobie. Ale získali sme projekt pre automobilku Audi a spoločnosť akoby staviame od začiatku. Tento rok už máme zazmluvnené kapacity na sto percent, uvidíme, ako zvládneme výzvy budúceho roku.
Prečo?
Poviem to vo všeobecnosti. Európske automobilky, ktoré sú naši kľúčový odberatelia, zažívajú náročné obdobie. Musia sa prispôsobiť prísnym požiadavkám na dekarbonizáciu, ktoré priniesol Európsky Green Deal a nehrajú na fér teritóriu, napríklad z pohľadu čínskych konkurentov, ktorých dotuje štát.
Poviem to ráznejšie, pretože je to podľa mňa dôležité – Brusel dnes v podstate zabíja priemysel v Európe. A, samozrejme, keď sa nemá dobre výrobca, vždy to pocítime aj my subdodávatelia. Situácia nie je jednoduchá, aj preto sme predali Matador Industries v Dubnici, teda všeobecné strojárstvo, aby sme posilnili našu pozíciu v automatizácii.
Foto: Pasha Borsai
Biznisu s automatizáciou stále veríme a chceme do neho investovať. Je možné, že v dohľadnej dobe pristúpime k akvizícii jednej českej spoločnosti, ktorá podniká v oblasti automatizácie. Je to ešte živá vec, tak nepôjdem do detailov.
Projekt pre automobilku Audi
Ako sa vám darí so spomínaným projektom pre automobilku Audi?
Ide o projekt za takmer 40 miliónov eur v nemeckom Ingolstadte, robíme tam dve časti. Výstavbu novej linky a po druhé, integráciu robotov, ktoré boli použité v inej fabrike Audi, do novej linky. Rozoberiete to, čo majú, doveziete do Dubnice, navrhnete nový layout pracoviska, nakreslíte nový takt, odsimulujete, či to beží a následne preveziete a postavíte zase v Ingolstadte.
Aktuálne sme vo fáze, keď sa nám podarilo úspešne zbehnúť takzvaný POT režim, teda otestovať na linke reálnu výrobu bez fyzických komponentov. Spolu je tam 260 robotov a štyristo ďalších zariadení. Podarilo sa nám naladiť linku tak, že v nej vieme zvárať rôzne podskupiny v aute. Signifikantnú časť by sme chceli dokončiť tento rok, štart produkcie je naplánovaný na august budúceho roka.
Matador Automation
Podarilo sa vám presadiť v automobilke Stellantis?
Koncom minulého roku sme získali zákazky od Stellantisu, ale stále je to nižší objem. Snažíme sa ďalej, máme v tímoch Sodecia-Matador kvalitných frankofónnych ľudí na stamping a welding (veľkoobjemová výroba lisovaných a zváraných komponentov do áut, najmä karosérií, pozn. red.), ale, žiaľ, významnú zákazku ešte nemáme.
A v košickom závode automobilky Volvo?
Z pohľadu dizajnu a inžinieringu sme cez našu skupinu Aufeer aktívni v spoločnosti Polestar, ktorá je súčasťou čínskej skupiny Geely, pod ktorú patrí aj Volvo, máme tam menšie biznisy. Pokiaľ ide o stamping/welding, sme zapojení do zákaziek cez Sodeciu, ale na Slovensku sme sa na kontrakte zatiaľ nedohodli. Rovnako sa nám nepodarilo vyhrať zákazku na stavbu liniek v Košiciach, ale určite to je pre nás do budúcnosti veľmi zaujímavý zákazník z pohľadu automatizácie. Budeme na tom ďalej pracovať.
Ako sa vyvíja vaša zákazka pre závod na výrobu batériových modulov Porsche v Hornej Strede?
Tam pracujeme na dokončení linky, termíny odovzdania sa trošku posúvali, lebo prišla požiadavka na rozšírenie výroby. Dokončujeme tam našu linku na batériové moduly a uvidíme, či sa nám podarí zapojiť do prípadných ďalších fáz rozširovania závodu.
Výroba lisovacích nástrojov sa končí
Dokončujeme pár projektov, aby sme dodali to, čo sme sľúbili zákazníkom. Dokonca sme v nižších objemoch trošku zmenili biznis. Ale v súlade so stratégiou plánujeme firmu ku koncu tohto roka zavrieť a lisy a ďalšie vybavenie predať, záujemcov už máme.
Skupina Matador disponuje vyspelým technologickým parkom, vrátane 2500-tonového lisu v dubnickej fabrike Matador Tools. Foto: Matador Holding
Matador Holding vlani znížil základné imanie a nerozdelený zisk z minulých rokov o desať miliónov eur. Súčasne ste z cyperskej firmy, ktorá patrí do holdingu, požičiavali 17 a 10 miliónov eur iným firmám v skupine. Ide o pohyby, ktoré súvisia s pripravovanou akvizíciou českej firmy alebo spomínanými investíciami?
Ide o reštrukturalizačné výdavky. Vzhľadom na kroky predošlého manažmentu a stratové hospodárenie v niektorých firmách sme potrebovali ich stav podporiť finančnou injekciou.
Niektoré z tých pohybov zase idú na vrub dlhšie plánovaného usporiadania majetkových pomerov v rodinnom holdingu, napríklad ja s Katkou (Katarína Lapková, sestra Štefana Rosinu ml. a konateľka viacerých firiem Matador Holdingu, pozn. red.) sme ako tretia generácia rodiny nemali finančné zabezpečenie, takže prebehli aj nejaké dividendy.
Finančná injekcia 125 miliónov českých korún išla aj do českej Aufeer Automation, súčasne tam zbehol predaj 51 percentného balíka firmy…
Museli sme vo firme vyriešiť niekoľko skutočností, ktoré nás prekvapili. Po audite spoločnosti sme prišli na to, že niektoré veci sú inak, ako ich prezentovalo vedenie. Divíziu automatizácie v Českej republike teraz plánujeme zavrieť a automatizácii sa budeme venovať centrálne už len zo Slovenska. Samozrejme, najprv dokončíme projekty, ktoré sme tam mali rozpracované.
Marek Mucha
Automotive v Európe to má dnes ťažké
Ako vnímate budúcnosť automotive v Európe v súvislosti s čínskou konkurenciou a zavedením 25-percentných ciel na dovoz vozidiel a ich súčiastok do USA?
V Matadore sme sa dlhodobo pripravovali na horšie časy. Vnímali sme, že ceny vstupov ľudských zdrojov, neskôr aj energií a materiálov, u nás výrazným spôsobom stúpajú. Snažil som sa preto zmeniť prístup Matadoru z orientácie na veľké objemy, kde potrebujete na ďalší nevyhnutný rast vysoké investície, na Matador, ktorý bude zameraný výrazne investične a bude klásť dôraz na návratnosť, ekvitu a likviditu spoločnosti.
Našťastie, už teraz nemáme také veľké výrobné kapacity, aké sme mali napríklad vo Vrábloch, keď sme ešte podnikali bez Sodecie. To, čo sa teraz deje, nám dáva len za pravdu. Vnímam podmienky, v ktorých naši zákazníci – automobilky – musia fungovať, a je to hrozné.
Len cena energií stúpla za päť rokov trojnásobne až štvornásobne. Cena pracovnej sily stúpa, vstupy, napríklad energie, máme drahšie ako konkurencia z Číny a Indie, ktorá sa čoraz viac presadzuje v Európe. Hrozia vám vysoké emisné pokuty a musíte si udržať konkurencieschopnosť voči firmám, ktoré túto záťaž nemajú. Ak sa niečo nezmení, priemysel v EÚ dostane na frak.
Chápem to správne, že časom využijete opciu na predaj zvyšných 10 percent, ktoré máte v Sodecii a úplne sa stiahnete z veľkoobjemovej výroby karosérií?
To nie. Podstatné v zmysle spojenia síl so Sodeciou bolo, že sme sa stali súčasťou globálnej spoločnosti, teda pôsobíme aj v iných regiónoch, nielen v Európe. Výsledky závodov vo Vrábľoch a Nitre budú tento rok výborné. Ale z dlhodobej perspektívy stredne veľkí podnikatelia ako Matador, ktorý má objem tržieb okolo 100 až 120 miliónov eur, budú dostávať na frak.
V minulosti ste investovali do InoBatu, ktorý s čínskym konzorciom Gotion stavia v Šuranoch fabriku na výrobu batérií, a stále vlastníte v InoBate zhruba polpercentný podiel. Máte tam nejakú spoluprácu?
Z hľadiska vývoja automotive sme sa snažili dostať k výrobe automatizačných liniek na produkciu batérií. Preto sme sa rozhodli investovať do InoBatu. Ten si však napokon vybral iného dodávateľa a dnes sme v tejto firme len ako finančný investor.
Rastú spolu so Sodeciou
Sodecia nedávno kúpila menšinový podiel v nemeckom dodávateľovi komponentov pre automotive Huf Group. Podieľali ste sa na tom?
Finančne nie, ale komunikoval som o tom s pánom Monteirom a som veľmi pyšný, že mám takého biznisového partnera, pretože Sodecia vďaka tejto akvizícii narastie významným spôsobom. Ak sa naplnia klauzuly zmluvy, čoskoro bude mať tržby tri miliardy eur a EBITD-u rádovo tristo miliónov eur.
Štefan Rosina mladší. Foto: Marek Mucha
Aké je za tou akvizíciou rácio?
Huf má veľmi zaujímavý produkt a v niektorých činnostiach v rámci kľučiek do áut má prakticky monopol. Má zhruba 1,2 miliardy eur obratu a vysoké percento tržieb generuje v Ázii, je tam relatívne významný hráč.
Práve ázijskí zákazníci môžu spôsobiť to, že sa cez Sodeciu prepojíme a budeme obsluhovať celý svet, nielen Európu. Tým, že sa zhoršujú podmienky v Európe, sa trh konsoliduje. Tvoria sa aliancie na najvyššej úrovni, z tých nedávnych spomeniem spojenie Renault – Nissan, Mercedes – Daimler a Volkswagen vlani vstúpil do (výrobcu elektrických vozidiel, pozn. red.) Rivianu.
A sily musia spájať aj dodávateľské siete, aby sa dostali do objemov, keď budú zaujímavý dodávateľ pre automobilky, ale budú aj odoberať také množstvá, aby boli stále nákladovo konkurencieschopné. U nás sa to týkalo Vrábľov, vyriešili sme to Sodeciou a dnes sa Matador opäť nachádza v podobnej situácii, pokiaľ ide o inžiniering.
Sme v regióne posledný rodinný kapitál so stredným objemom tržieb a je len otázka času, kedy sa budeme musieť skonsolidovať s niekým väčším, lebo jednoducho taký je trh.
Na okruhy za oddychom
Vlani ste sa stali majstrom Európy v motoristickej súťaži Lamborghini Super Trofeo. V jazdení na okruhoch ste sa rozhodli pokračovať v sérii GT2 European Series. Prečo?
Bol som veľmi šťastný, že sa nám vlani s Broňom Formánkom podarilo vyhrať, ale bolo to veľmi náročné a po skončení súťaže som oznámil tímu, že už nemám záujem pokračovať. Napokon sme sa dohodli, že tento rok pôjdeme sériu, kde štartuje menej vozov a celkovo ide o menej náročnú kategóriu.
Venujem sa motošportu už dvadsať rokov a v súčasnosti je pre mňa jazda psychohygiena, v aute si skvele psychicky oddýchnem. Príjemné je aj to, že s tímom vďaka závodom precestujeme Európu. Na okruhoch sa stretnem so zákazníkmi a s kolegami z Matadoru sme si z toho urobili istú formu tímbuildingu.
FB Štefan Rosina
Bude to teda posledná sezóna?
To teraz neviem posúdiť. Dostávam sa do veku, keď už moje kvality nebudú špičkové, ale kým je záujem o to, aby som súťažil, cením si to. Účasť budem vyhodnocovať podľa ponuky, či bude zaujímavý kontrakt, či tam bude nejaké rácio… Ak áno, tak budem rád pokračovať.
Máte zrejme k riadeniu Matadoru o úväzok viac. Ako to vníma rodina, kolegovia z firmy, majiteľ Sodecie Rui Monteira, kde ste viceprezident?
Otec aj rodina ma dlhodobo podporujú a sú viac-menej zvyknutí. Pán Monteiro ma bol vlani pozrieť na okruhu v LeMans, tento rok vo francúzskom Paul Ricard. Odkedy som sa vrátil z boardu Sodecie v Portugalsku, stretávame sa aj na pretekoch a berieme to ako platformu na spoločné neformálne posedenie.
Príprava na závody udržuje v kondícii
Aká náročná je dnes príprava na tento šport? Máte na ňu čas popri riadení firiem Matadoru?
Keď som jazdil majstrovstvá sveta Fiat GT1 alebo Porsche Cup pri Formuli 1, mal som vlastného kondičného trénera, Viktora Bielika, aj mentálneho trénera. Fungovali sme podobne, ako fungujú vrcholoví športovci, každý deň dva-tri tréningy, upravená strava, mentálna príprava a podobne.
Študoval som vtedy vysokú školu, dalo sa to stíhať. Jeden z dôvodov, prečo som skončil so svetovými šampionátmi, bolo práve to, že by som musel naďalej fungovať v tomto nekompromisnom režime. To by sa s mojimi úlohami v Matadore už nedalo zladiť.
Teraz je tá príprava menej náročná. Na druhej strane – či už som doma alebo na služobke, večer si idem zabehať. Keby som nejazdil, zrejme by som necítil taký tlak, aby som sa udržiaval v kondícii.
Ktoré veci z vrcholovej prípravy ste naopak vyslovene nenávideli?
Skoré ranné vstávanie. A zvykanie si na prehry. Áno, dosiahol som pekné výsledky, vyhral som preteky majstrovstiev sveta ako prvý Slovák, bol som celkovo tretí v súťaži Porsche Supercup, ktorá sa jazdí pri Formuli 1, ale štatisticky som oveľa viac pretekov nevyhral ako vyhral.
Osobne som veľmi chcel dosiahnuť dobré výsledky, dokázať svoje kvality a keď sa mi nedarilo, bolo to veľmi ťažké. Pamätám si časy, keď som plakával, nevedel som zaspať pred štartom, snažil som sa, ako som vedel, a napriek tomu som bol posledný. Mal som 18 rokov, ešte teplý vodičák, a bol som v Monaku medzi 40 súťažiacimi vozidlami rovnakej kvality, psychický tlak bol obrovský.
Najbližšie okolie mi drukovalo, širšie to vnímalo ako panské huncútstvo. Moja kariéra bola teda v mnohom o neúspechoch a o ich zvládnutí. Vyformovalo ma to k tomu, že každá prehra je súčasť života. Treba sa z nej poučiť a brať ju s pokorou. A že zvládať tlak je veľmi dôležité a je to podstatné aj pri biznise.
Zažil som to počas uzatvárania veľkých transakcií, niektoré trvali aj dva roky. Je to hra nervov, chcú vás kúpiť lacno, ale človek sa nemôže nahnevať. Príprava zo športu mi v tom veľmi pomohla.
