Joe Friday, detektív v populárnom televíznom seriáli Dragnet z 50. rokov pred vypočúvaním vždy hovoril: „Len fakty, madam.“ Veľmi potrebná rada pre dnešné čoraz nebezpečnejšie časy.
Voľby vždy prinášajú štedrú nádielku za vlasy pritiahnutých obvinení a osočovania. Vyhrotená rétorika sa často presunie aj do obdobia po nich. Napríklad, počnúc Richardom Nixonom, každý republikánsky prezident USA bol rozvášnenými oponentmi absurdne prirovnávaný k Adolfovi Hitlerovi. Za posledné roky sa však niečo zmenilo. Vďaka spôsobu fungovania sociálnych médií, ktoré žijú v okamihu, odstraňujú zábrany a pôsobia ako supermegafón, prekročili verejné diskusie všetky hranice.
Všetci demokrati na čele s prezidentom Bidenom hystericky varovali, že víťazstvo Trumpa v novembri by znamenalo koniec americkej demokracie. Boli by to vraj posledné slobodné voľby. Hoci jedovaté výpady sa očakávajú od extrémov na ľavici aj pravici, takúto štvavú provokatívnu rétoriku údajne mainstreamových politikov sme doteraz nezažili. Ešte horšie je, že aj americké spravodajské služby a orgány činné v trestnom konaní sa od roku 2016 zapojili do bezprecedentného úsilia poškodiť Donalda Trumpa.
Po pokuse o atentát si Donald Trump naplánoval, že zmení tón, aby zdôraznil jednotu a občiansky prístup. To je kľúčové, pretože medzi stranami existujú hlboké rozdiely v rozhodujúcich základných témach a princípoch, ktoré siahajú k samotnej podstate amerického štátu. O nich treba diskutovať dôkladne, riadne a s rešpektom, najmä po pokuse o atentát. Ľudia túžia po občianskej debate práve preto, že tieto voľby rozhodnú, akou krajinou Spojené štáty budú.
Kontrasty sú výrazné takmer pri všetkom: dane, výdavky, predpisy, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, hranice, národná bezpečnosť či stabilita dolára. Bidenovi ľudia sa snažia zásadne zmeniť charakter krajiny a ekonomiky. Hovorí sa tomu moderný socializmus. Na rozdiel od starých marxistov, ktorí obhajovali prevzatie kľúčových častí ekonomiky, tí moderní sa o to pokúšajú rozsiahlou reguláciou.
Snažia sa radikálne prerobiť celý dopravný priemysel a vymeniť osvedčený spaľovací motor za elektrickú verziu. Pokúšajú sa podkopať alebo už podkopali funkčnosť takmer každej modernej vymoženosti: klimatizácie, umývačky riadu, práčky, chladničky, plynového sporáka, kosačky, fukára na lístie, snehovej frézy, žiarovky, ventilátora, generátora a tak ďalej.
V časoch, keď potrebujeme viac energie ako predtým, sa snažia zničiť priemysel fosílnych palív a míňajú neuveriteľné sumy na takzvané obnoviteľné zdroje. Takéto programy už dlhšie ničia nemeckú priemyselnú základňu. Ľavica chce štátom riadenú zdravotnú starostlivosť, ktorá by udusila výskum a vývoj nových život zlepšujúcich alebo zachraňujúcich liekov a zdravotníckych pomôcok. Chce aj masívne zvýšenie daní, ktoré by priviedlo ekonomiku do trvalej stagnácie aj obrovský nárast výdavkov, teda presun zdrojov z výrobných sektorov k vládnym byrokratom a ich politickým záujmom. Vzpiera sa reformovať a transformovať americkú armádu v čoraz zlovestnejšom svete.
Od francúzskej ľavice, ktorá triumfovala vo voľbách a žiadala 90-percentnú daňovú sadzbu pre ľudí s vysokými príjmami, až po výpoveď predsedu Fedu Jeroma Powella v Kongrese, ktorá odhalila deštruktívny prístup americkej centrálnej banky k inflácii, svet je plný nefunkčných riešení. Tie podnecujú nepokoje a extrémizmus a ohrozujú bezpečnosť slobodného sveta. Ronald Reagan čelil takejto situácii, keď začiatkom 80. rokov nastúpil do úradu. Úspešne sa vymanil z rigidného, konvenčného myslenia, čo nakoniec viedlo aj k víťazstvu v studenej vojne. Ďalší prezident, ktorým nebude Joe Biden, musí prijať takýto reaganovský prístup.
Trump je pripravený vážne diskutovať o vážnych otázkach. Bude demokratický prezidentský kandidát, ktorým, mimochodom, tiež nebude Joe Biden (komentár vznikol ešte pred oznámením, že nebude kandidovať, pozn. red.), schopný urobiť to isté? Čoskoro to zistíme.
