Pred 20 rokmi, 24. januára, spoločnosť Disney oznámila, že odkúpi Pixar za 7,4 miliardy dolárov. Po rokoch sporov, počas ktorých si zástupcovia spolupracujúcich spoločností navzájom nadávali do pedofilov a moslimov, sa im tak podarilo dosiahnuť zázračnú dohodu.
S filmami ako Hľadá sa Nemo alebo Rodinka úžasných sa na začiatku nového tisícročia dostal Pixar na špičku svetovej animovanej produkcie a Disney mu v tom výrazne pomáhal – jednak prispievaním na rozpočty filmov, ale aj ich distribúciou.
Veselo vyzerajúca spolupráca však okrem miliónov dolárov priniesla aj tvrdé konflikty. Hoci sa vtedy filmom Pixaru darilo podstatne lepšie než animovanej tvorbe štúdia Disney, gigant zábavného priemyslu mal firmu zviazanú staršími dohodami.
Týmito dohodami z rokov 1991 a 1997 Pixar odovzdal kontrolu nad vlastnými postavičkami. Keď ich potom chcel využiť, musel získať povolenie od väčšej spoločnosti, ktorá si navyše s postavami mohla robiť, čo chcela. A to aj urobila – v roku 2004 otvorila štúdio Circle Seven Animation zamerané práve na značky Pixaru, ktoré jej patrili.
K tomuto kroku pristúpil vtedajší líder spoločnosti Disney Michael Eisner po tom, čo sa s hlavnou postavou Pixaru – Stevom Jobsom – nezhodli na tom, ako má menšie štúdio viesť.
Jobsa vytočilo aj to, keď Eisner neuznal film Príbeh hračiek 2 ako súčasť pôvodnej dohody o počte filmov, pretože podľa neho animovaný film nebol niečím novým, ale iba pokračovaním, ktoré navyše malo pôvodne vyjsť len na fyzických nosičoch.
Po 10 mesiacoch a celkovo siedmich neúspešných rokovaniach preto zakladateľ spoločnosti Apple oznámil, že po skončení zmluvy v roku 2006 už so štúdiom Disney nemieni spolupracovať.
Prekážalo mu okrem iného to, že si „kolegovia“ účtovali distribučný poplatok vo výške 12,5 percenta výnosov z filmov a zvyšok si delili napoly. Podľa Jobsa by spolupráca mohla pokračovať len vtedy, ak by Pixar filmy financoval sám, no zároveň by získaval väčší podiel a vlastnil svoje budúce postavy, čo Eisner odmietol.
Asi najviac však súboj štúdií zasiahol Johna Lassetera. Kreatívny riaditeľ Pixaru strávil tvorbou postáv roky, takže keď Eisner pohrozil, že s nimi začne Circle Seven vydávať ďalšie filmy, uplakaný Lasseter údajne situáciu opísal ako „keby ste milované deti museli dať na adopciu odsúdeným pedofilom“.
Ostrý bol počas konferenčného hovoru vo februári 2004 aj Steve Jobs, ktorý namiesto oslavovania rekordného štvrťroka hovoril o tom, že „pravdou je, že so spoločnosťou Disney už niekoľko rokov neprebieha takmer žiadna tvorivá spolupráca“.
„Je nám zle z predstavy, že Disney točí pokračovania. Keď sa pozriete na kvalitu ich pokračovaní, je to dosť trápne,“ pokračoval Jobs.
Eisner mal zase Jobsa kedysi prirovnať k „šíitskému moslimovi“, pretože podľa neho mal podobne „extrémne názory“.
Neznášali sa dokonca natoľko, že sa navzájom detinsky urážali aj na verejnosti. „Vytvoril počítač alebo aspoň Windows, alebo čo vlastne vytvoril… A odviedol dobrú prácu,“ povedal neskôr Eisner o jednom z najznámejších podnikateľov všetkých čias.
K Jobsovej spokojnosti sa však s riaditeľom spoločnosti Disney o budúcnosť Pixaru nemusel hádať príliš dlho – Eisner neprežil interný puč, ktorý vo firme dosiahol kritický bod po tom, čo v roku 2003 vyhodil synovca Walta Disneyho z predstavenstva spoločnosti.
Ten proti nemu spustil kampaň na „záchranu štúdia Disney“, v rámci ktorej označil jeho vedenie firmy za „bez duše“ a vydal sa presviedčať akcionárov, že Eisner nemôže zostať. V tom uspel a na ďalšom valnom zhromaždení hlasovalo 43 percent akcionárov za to, aby generálny riaditeľ odišiel.
Okrem sporu s Jobsom a synovcom zakladateľa spoločnosti mal Eisner za sebou aj množstvo ďalších kontroverzií – fanúšikmi zle prijaté atrakcie v zábavných parkoch, problémy so sledovanosťou programov či fiasko s prijatím a následným vyhodením kamaráta Michaela Ovitza z pozície prezidenta spoločnosti.
Na jeho miesto tak koncom roka 2005 nastúpil dovtedajší prevádzkový riaditeľ spoločnosti Disney Robert Iger. Ten si uvedomoval, že situáciu s Pixarom je potrebné rýchlo vyriešiť, a preto prišiel za Jobsom s ponukou prímeria.
Podľa vlastných slov si totiž uvedomil, že Disney sa môže zo svojich problémov dostať len vtedy, ak sa mu podarí získať kreatívne špičky aj technológie Pixaru. To podľa neho predstavovalo „najrizikovejšie a najdrahšie“ riešenie, no neskôr ho označil za rozhodnutie, na ktoré je vo svojej kariére najviac hrdý.
Priviedla ho k tomu aj skúsenosť z pochodu v hongkonskom Disneylande, kde krátko po nástupe do funkcie uvidel, že väčšina najobľúbenejších postavičiek pochádzala práve z dielní Pixaru.
Zavolal preto Jobsovi a dohodol si s ním stretnutie s tým, že má preňho „bláznivý nápad“. Jobs ho chcel počuť okamžite, a preto keď mu ho Iger predstavil, odvetil: „To nie je až také bláznivé.“
Keď sa stretli, spísali si všetky pre a proti na tabuľu. Iger bol Jobsom aj jeho spoločnosťou nadšený a keďže mu predstavenstvo Disneyho tento nápad odsúhlasilo, dohodol sa s miliardárom na sume 7,4 miliardy dolárov.
V prepočte viac než 6,19 miliardy eur zaplatil Disney formou výmeny akcií, v rámci ktorej sa Jobs – ako majoritný akcionár Pixaru – stal so sedempercentným podielom najväčším individuálnym akcionárom Disneyho a členom predstavenstva.
Disney
Získal aj záruky, ktoré pre svoju firmu požadoval. Pixar si ponechal vlastné sídlo aj meno, Disney nezasahoval do zabehnutého systému práce vo firme, zamestnancom zostali pôvodné benefity a kreatívci Pixaru navyše prevzali kontrolu nad animáciou v Disney.
„Táto akvizícia spája vynikajúce kreatívne a technologické zdroje spoločnosti Pixar s bezkonkurenčným portfóliom svetovej rodinnej zábavy, postáv, zábavných parkov a ďalších franšíz spoločnosti Disney, čo prináša obrovský potenciál pre nové prelomové kreatívne výstupy a technologické inovácie, ktoré môžu podporiť budúci rast všetkých podnikov spoločnosti Disney,“ opísal vtedy transakciu kupujúci.
Napriek kritike údajnej prehnanosti sumy zo strany analytikov z Wall Street aj zvnútra spoločnosti sa napokon ukázalo, že Iger chybu neurobil. Ihneď po akvizícii začal Pixar pracovať na sérii filmov, s ktorými získal nasledujúce štyri Oscary za najlepší animovaný film – Ratatouille, Wall-E, Hore a Príbeh hračiek 3.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Filip Vokoun.
