Kalendárne je síce obdobie zimy, ale vzduch v jasnom počasí príjemne prehrievajú ostré lúče slnka, do ktorých sa medzi gigantickými nádržami pozerá pri fotení muž v košeli a v saku s bielou ochrannou prilbou na hlave, ktorá ho odlišuje od všetkých ostatných prítomných s prilbou oranžovej farby. V jeho tvári je pritom viditeľný spokojný výraz, ku ktorému má pádny dôvod.
Nachádzame sa v jednom z najstráženejších objektov v Českej republike, na Centrálnej tankovacej stanici ropy (CTR) na návrší neďaleko stredočeskej Nelahozevsi, odkiaľ je rozhľad do šíreho kraja, ktorému dominuje hora Říp.
Muž, ktorý nastavuje tvár objektívu fotoaparátu, je šéf českého prevádzkovateľa ropovodov Mero ČR Jaroslav Pantůček.
Práve vďaka nemu vlani Česko zažilo historický okamih, keď sa po 60 rokoch mohlo vďaka rozšíreniu kapacity ropovodu Transalpine Pipeline (TAL) úplne odstrihnúť od ruskej ropy.
„Môžem odísť s tým, že všetky domáce úlohy som si napísal. Stihol som to naozaj o chlp,“ hovorí, keď prechádzame medzi 17 nádržami s ropou s celkovou nominálnou kapacitou 1,7 milióna kubických metrov.
„Od počiatku bola na CTR v štátnych núdzových zásobách výhradne ruská ropa, ktorú vedela spracovať len rafinéria v Litvínove. Pre tú kralupskú, ktorá je pár kilometrov odtiaľto, sme paradoxne žiadnu ropu v prípade výpadku nemali. Dnes tu máme najmä neruskú ropu,“ pochvaľuje si manažér v službách štátu.
S jeho tímom sa mu pritom podaril až husársky kúsok. Odstrihnutiu od ruskej ropy totiž predchádzalo rozšírenie kapacity ropovodu TAL, vedúceho do Česka cez nemecký Ingolstadt z talianskeho prístavu Terst. Ešte predtým však Mero vstúpilo do konzorcia TAL Group. A neboli to jednoduché rokovania.
Foto Jan Berounský
Jaroslav Pantůček s tímom na všetkom robil dohromady vyše dve dekády. V jednej chvíli to už vyzeralo, že prácu nedokončí, to keď ho v roku 2015 odvolal z funkcie vtedajší minister financií Andrej Babiš. Po siedmich rokoch sa však mohol vďaka bývalému premiérovi Petrovi Fialovi k nedokončenej práci vrátiť.
Po ďalších troch rokoch mohol oslavovať, že do Česka prúdi už len ropa zo Západu, a nie z Východu, čo bolo po šiestich predošlých dekád nepredstaviteľné, respektíve nemožné.
Kapacity a spotreba
Ročná spotreba ropy sa v Česku pohybuje okolo siedmich miliónov ton. Aby projekt TAL-PLUS dokázal pokryť objemy ropovodu Družba, musela sa prepravná kapacita ropovodu TAL pre Česko zvýšiť o štyri milióny ton ročne.
„Strávite na tom 17 rokov svojho života a 3. marca 2025 vám príde potvrdenie, že kapacita ropovodu TAL je navýšená a že máte všetky potrebné licencie na prevádzkovanie ropovodu. A 4. marca Družba prestane tiecť, tak potom sedíte doma, pozeráte sa nahor a hovoríte si, že vás tam hore má naozaj niekto rád,“ hovorí už usadený v zasadacej miestnosti administratívnej budovy prísne stráženého areálu, do ktorého sa ako civilista bežne nedostanete.
Celoživotný vyznávač karate, zápasník a dnes aj rozhodca si však nechce pripisovať všetky zásluhy. Základ toho, že sa mohol podieľať na rozširovaní kapacity ropovodu TAL a nakoniec byť aj pri tom, že do Česka úplne prestala tiecť ruská ropa ropovodom Družba, podľa neho položil na začiatku 90. rokov vtedajší minister priemyslu a obchodu Vladimír Dlouhý.
Ropovod IKL
Práve Dlouhý rozhodol o tom, že štát vybuduje nový ropovod smerujúci z Bavorska do CTR pri Nelahozevsi – ropovod IKL.
Foto Jan Berounský
Potom sa však Pantůček rozhovorí o tom, ako systematicky krôčik po krôčiku postupoval a ako trpezlivo presviedčal podielnikov konzorcia TAL v podobe ropných gigantov ako OMV, Shell alebo Exxon, aby sa Česko stalo ich partnerom tým, že pustia Mero medzi vlastníkov. To všetko, aby vo finále stál za jeho rozšírením.
„Absolvoval som nespočetné množstvo rokovaní, a keď už sme mali vstúpiť do ropovodu TAL, boli na trikrát prerušené. Raz to dokonca vyzeralo, že už nevratne. Vždy nám však pomohol zvláštny splnomocnenec pre energetickú bezpečnosť Václav Bartuška, ktorý sa pokúsil rokovania reštartovať, pri poslednom pokuse sa nám podarilo všetko dotiahnuť.
Družba ako zbraň
To bola jeho prvá úloha. Prvý varovný zdvihnutý prst, že by Česko malo diverzifikovať dodávky ropy, ktoré do roku 1996 tvorila zo 100 percent ropa z Ruska, prichádzajúca cez ropovod Družba, postavený v 60. rokoch. Ten Česko prepojil s ropnými poľami v Sovietskom zväze, neskôr v Ruskej federácii. Rusi ho však po rozpade východného bloku čoskoro začali zneužívať na politické boje.
„Impulz, ktorý ma k celej dlhoročnej akcii nakopol, bol rok 2008, keď sa začali debaty o radare v Brdoch. Bola to veľká politická prestrelka a jedného dňa nám z ničoho nič zavolali kolegovia zo Slovenska, cez ktorých k nám prúdila ropa z Ruska, že na hraniciach nemajú žiadnu ropu,“ vracia sa v čase takmer o dve dekády späť.
Vtedy muselo Mero pre chod štátu odčerpávať ropu zo štátnych hmotných rezerv a následne ich dopĺňať. Situáciu zvládlo bez obmedzenia občanov a ekonomiky, bolo však jasné, že do budúcnosti musí nájsť k ruským dodávkam alternatívu.
Foto Jan Berounský
Vo firme preto rozhodli, že Česko bude dodávky ropy rozdeľovať, teda že sa u vlastníkov pokúsi dohodnúť na navýšení kapacity ropovodu TAL, ktorý je jedinou cestou, ktorou do Česka môže prúdiť ropa zo Západu. Hoci v ňom boli v tom čase kapacitné rezervy, Česko bolo zo 70 percent závislé od ropy z Družby a samotný TAL by to po úplnom prerušení nedokázal vykryť.
Do Moskvy
Jaroslav Pantůček navyše na konci roka 2009 odletel do Moskvy za šéfom ruskej spoločnosti Transnefť, pretože do Česka ako jedinej krajiny v Európe netiekla ruská ropa a vzájomná komunikácia v tom čase fakticky neexistovala.
To, že Pantůčka pozvali na schôdzku 23. decembra, teda deň pred Vianocami, keď bolo jasné, že sa späť na štedrovečernú večeru vzhľadom na obmedzené lety nedostane, je už len čerešničkou na torte typickou pre ruskú stranu, no nakoniec to bolo podľa terajšieho šéfa firmy Mero veľmi plodné rokovanie.
Obe strany si všetko povedali, zistili, že medzi sebou nemajú problém, a na Pantůčkov popud bol položený základ Medzinárodnej asociácie prepravcov ropy s cieľom koordinácie a zdieľania skúseností v oblasti prepravy ropy ropovodom Družba v Európe. Dovtedy vlastníci jednotlivých častí ropovodu nemali žiadnu takú platformu a nemali ani prehľad o svojich aktivitách a plánoch.
Skončí sa v Terste?
„Na schôdzke mi však rozprávali aj o tom, ako sa postupne vyčerpávajú ložiská v európskej časti Ruska. A že až ich postupne uzavrú, Rusi nám začnú posielať ropu z iných nálezísk v tankeroch na mori. Vtedy mi došlo, že je otázkou len niekoľkých rokov, kým bude ropa postupne utlmená a my budeme odoberať ropu tankerov, ktoré končia v Terste,“ spomína Pantůček.
SITA/AP
Hneď na začiatku roka 2010 zástupcovia firmy Mero na čele s Pantůčkom začali s vlastníkmi TAL Group v podobe OMV, Exxonu, Shellu alebo Rosneftu rokovať o jeho možnom „skapacitnení“. Ropovod TAL však v tom čase nebol aj vplyvom napríklad nižšej spotreby pohonných hmôt využívaný na 100 percent, vždy v ňom zostávala určitá kapacita, ktorú si podľa potreby mohla na každý rok vopred rezervovať aj česká strana.
Keď sme s týmto návrhom za vlastníkov opatrne prišli, pozerali na nás ako na zjavenie.
A presne také boli aj odpovede vlastníkov na vyslovené návrhy na rozšírenie ropovodu TAL. Onedlho prišlo aj zdôvodnenie, vlastníci nemali motiváciu za svoje peniaze zvyšovať kapacitu ropovodu.
Pozeral sa na nás ako na…
„Táto situácia bola pre nás absolútne nevyhovujúca. Rozhodli sme sa preto, že sa budeme usilovať o malý vlastnícky podiel, aby sme sa dostali na dôležité rokovania konzorcia. Keď sme s týmto návrhom za vlastníkov opatrne prišli, pozerali na nás ako na zjavenie,“ poznamenáva Pantůček.
Postoj vlastníkov k odpredaniu podielu v TAL Group českej spoločnosti Mero bol od začiatku chladný, až odmietavý. Na jednom obede sa Pantůček od manažéra z OMV dozvedel, že problém je v tom, že vlastníci českej firme neveria.
„Teraz ste štátna firma, ale môžeš sa mi podpísať, že to tak bude aj o dva roky? Si fajn chlap, ale môžeš mi sľúbiť, že tu o dva roky namiesto teba nebude sedieť niekto, kto píše azbukou?“ spýtal sa manažér z OMV Pantůčka a ten svoju stratégiu v rokovaniach následne prehodnotil.
Opcia prelomila ľady
Na ďalšie stretnutie už prišiel s návrhom odkúpenia podielu s opciou s tým, že v prípade, že by Mero zmenilo majiteľa, majú vlastníci prednostné právo na spätný odkup tohto podielu. „A vtedy sa ľady prelomili,“ vypichuje Pantůček jeden z prvých a podstatných míľnikov na ceste k nezávislosti od ruskej ropy.
Druhý míľnik prišiel, keď sa následne dostalo na rokovanie o cene. Pantůček si z verejných výkazov urobil pre seba ocenenie podielu spoločnosti TAL Group, ktoré vychádzalo na nižšie jednotky miliónov eur.
V centre Londýna v sídle Shellu ho však schladili hneď vo dverách, keď ho privítali slovami, či česká delegácia vie, že Shell má väčší ročný obrat, než je celý HDP Česka. Dali tým okamžite najavo, kto bude pri rokovacom stole pánom.
Keď som im oznámil môj odhad, povedali mi, že sme zabudli na strategickú hodnotu.
Predstava o hodnote
„Počas tejto schôdzky sa ma spýtali na moju predstavu o hodnote päťpercentného podielu v TAL Group, o ktorý sme sa usilovali. Keď som im oznámil môj odhad, povedali mi, že sme zabudli na strategickú hodnotu,“ opisuje Jaroslav Pantůček.
„Zástupcovia Shellu mi následne pripomenuli, že ak by k nám prestala prúdiť ropa, časom ,pokľaknú‘ tuzemské rafinérie aj všetok priemysel v Česku. A že si túto hodnotu cenia na 100 miliónov eur. Hneď dodali, že ak s tým nesúhlasíme, môžeme rovno ísť výťahom dole,“ dopĺňa šéf spoločnosti Mero.
SITA/AP
Pantůček sa však v tej chvíli neotočil k dverám a začal opatrne rokovať o strategickej hodnote. A rokoval dlho. Trvalo to nakoniec tri roky, medzi ktorými boli rokovania trikrát prerušené, kým sa spoluvlastníkov podarilo presvedčiť, aby s predajom päťpercentného podielu súhlasili.
Po ďalších stretnutiach všetci vlastníci nakoniec v roku 2012 odsúhlasili predaj podielu dokonca bez prémie v podobe strategickej hodnoty. A ešte k tomu Pantůčka nabádali, nech kúpia rovno 10-percentný podiel.
Strčiť tam nohu
Vtedy to však zostalo na piatich percentách, pretože to stačilo na to, aby Česko mohlo byť pri rozhodovaní o dôležitých otázkach konzorcia. Tých 10 percent by žiadnu veľkú zmenu a s ňou lepšiu rokovaciu pozíciu Česku neprinieslo. „Išlo nám len o to, strčiť tam nohu,“ vysvetľuje Pantůček.
Potrubie sa nedá nafúknuť, ale možno v ňom zrýchliť tok ropy.
Ihneď potom začal tím firmy Mero zisťovať, akým spôsobom by sa dala rozšíriť kapacita ropovodu TAL. Vzhľadom na ekologické normy a predpisy je totiž dnes fakticky nemožné postaviť nový ropovod, ktorý navyše vedie cez územie rakúskych Álp.
„Potrubie sa nedá nafúknuť, ale možno v ňom zrýchliť tok ropy. Znamenalo to teda posilniť vybrané čerpacie stanice, ktoré zaistia rýchlejší tok čierneho zlata. Na tento popud vznikla štúdia, ktorá identifikovala tie, ktoré by v rámci rozšírenia kapacity mali posilniť svoj výkon,“ objasňuje Pantůček.
Kto to bude platiť
Opäť sa však objavila otázka, kto bude financovať celý projekt. Česká strana navrhla, že na svoje náklady nechá vypracovať aspoň celkovú štúdiu rozšírenia kapacity. Tak sa nakoniec aj stalo, avšak pre Pantůčkovo spomínané odvolanie Babišom v roku 2015 zostal projekt niekoľko ďalších rokov len na papieri.
Zlom prišiel až v roku 2021, keď do premiérskeho kresla zasadol Petr Fiala a povolal Pantůčka späť na čelo českého prevádzkovateľa ropovodov.
„Keď som sa vrátil a do toho začal konflikt na Ukrajine, cítil som, že je to moja domáca úloha, ktorú stále nemám hotovú,“ prezrádza Pantůček s tým, že situáciu mu uľahčovalo to, že v spoločnosti TAL Group boli k rozšíreniu kapacity ropovodu z dôvodu vyššej energetickej bezpečnosti po začatí vojny zrazu veľmi naklonení.
Desiatky miliónov
Rozšírenie kapacity nakoniec vyšlo celkom na 1,6 miliardy korún (66 miliónov eur) a financovalo ho Mero zo svojich výnosov. Na začiatku minulého marca do Česka začala rozšíreným ropovodom prvýkrát prúdiť ropa z Terstu. Tú ruskú úplne nahradila 17. apríla 2025.
Foto: SITA, AP
Česko mohlo v ten deň osláviť historický okamih, keď sa po 60 rokoch úplne zbavilo závislosti od ropy z Ruska. Tá sa ešte čiastočne nachádza v nelahozeveských zásobníkoch, jej podiel však postupne klesá a už o pár mesiacov zmizne aj z nich.
Na to, čo po uzavretí kohútov bude so samotným ropovodom Družba, Pantůček odpovedá, že o tom musia včas rozhodnúť všetci zainteresovaní. Dnes sa uvažuje aj o preprave vodíka, no to je hudba budúcnosti, do ktorej by Družba nevydržala funkčná bez pravidelnej údržby.
Západná ropa?
Podľa šéfa spoločnosti Mero je tiež možné, že sa v nej čoskoro opäť objaví ropa, tentoraz západná. K detailom sa však zatiaľ nechcel vyjadriť. V každom prípade osud ropovodu Družba už bude v rukách jeho nasledovníkov.
Jaroslav Pantůček si v súčasnom čase hlavne užíva pocit z dobre vykonanej práce. Svoju domácu úlohu, ktorú v podcaste pre Forbes označil dokonca za celoživotný projekt, totiž splnil na jednotku.
Nie je to len jeho vnútorný pocit, uznanie jemu a jeho tímu prišlo aj zo samotného konzorcia TAL Group, kde si vďaka ťahu na bránku počas dlhoročných rokovaní vydobyl medzi jeho podielnikmi vrátane OMV, Exxonu alebo Shellu, ktorý naň spočiatku robil ramená, veľké renomé.
To sa pretavilo do konkrétneho úspechu, keď títo najväčší vlastníci Pantůčkovho tímu ponúkli, že by Česi mohli viesť celé konzorcium.
Účasť v TAL Group
„Exxon, OMV, Shell, tí všetci ocenili náš ťah v rokovaniach, naše argumenty i prezentácie a ponúkli nám účasť v najvyššom vedení TAL Group. Na rok sme zobrali funkciu podpredsedu a vlani v novembri sa môj kolega Zdeněk Dundr stal dokonca predsedom celého konzorcia, ktoré prechádza Talianskom a Rakúskom.“
„S iba päťpercentným podielom, ktorý v konzorciu držíme, je to naozaj obrovské ocenenie,“ vysvetľuje ďalší dôvod svojho úsmevu.
S úsmevom sa pozerá aj do budúcnosti, aj keď vie, že tento rok jeho misia vo firme končí. Na otázku, či si myslí, že ho na popud nového premiéra Andreja Babiša z funkcie znova odvolajú, len pokrčí ramenami. Nie je to pre neho dôležité, pretože už mu aj tak zostáva iba päť mesiacov v kresle predsedu, v júni mu po štyroch rokoch skončí mandát.
Ďalšie štyri roky?
Jaroslav Pantůček však nemá v úmysle usilovať sa o ďalšiu „štvorročku“ vo vedení Mera. V celom Česku si ho totiž budú navždy pamätať ako muža číslo jeden, ktorý Česko zbavil závislosti od ruskej ropy.
Známy mi ponúkol, že by som mohol v karate trénovať dorastenecký tím, čo som prijal. Neskutočne sa na to teším.
Teraz sa predovšetkým teší, ako sa bude na dôchodku venovať profesionálnemu karate, svojej celoživotnej vášni, ktorá ho dosť možno zocelila na vyjednávanie. Sám získal niekoľko čiernych pásov, v posledných rokoch sa však karate venuje najmä ako rozhodca.
Paletu svojich funkcií však aj na dôchodku rozšíri. „Známy mi ponúkol, že by som mohol v karate trénovať dorastenecký tím, čo som prijal. A neskutočne sa na to teším,“ hovorí. Potom sa otočí a pomaly odchádza späť medzi zásobníky. Jeho postava sa pomaly stráca medzi pichľavými lúčmi zimného slnka.
Trochu symbolický výjav, počas ktorého si zasvätení pozorovatelia so všetkou vážnosťou uvedomia, že neodchádza len jeden muž, odchádza s ním aj celá jedna éra. Nielen pre Mero, ale aj pre Česko. Tá ďalšia sa už bude písať bez ruskej ropy.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
