Ak začne platiť návrh vlády prezidenta Trumpa, americké firmy a univerzity si nebudú môcť dovoliť zamestnávať vzdelaných zahraničných pracovníkov.
Trump zaviedol poplatok za často používané víza H-1B vo výške 100-tisíc dolárov v septembri. Ide o pracovné povolenie pre kvalifikovaných profesionálov, ktorí chcú dlhodobo žiť a pracovať v USA. Americký prezident si od astronomického poplatku za prácu v USA sľubuje, že vo veľkých technologických firmách bude zamestnaných viac Američanov.
Víza H-1B sa aktuálne udeľujú na tri roky, po tomto období ich je možné predĺžiť na ďalších šesť. Doteraz sa každoročne udeľovalo 85-tisíc víz tohto typu, úspešní žiadatelia sa vyberali na základe lotérie.
Absolventi magisterského štúdia na amerických univerzitách však mali prednosť a zaručené vízum. Veľkú väčšinu zo žiadateľov tvorili občania Indie, ich podiel v niektorých rokoch dosiahol až štvrtinu všetkých schválených žiadostí.
O novozavedených vízach sa začalo hovoriť už v lete, oficiálne oznámenie prišlo koncom septembra. Ďalší ročník lotérie by mal pritom prebehnúť v marci budúceho roka.
Počet žiadostí o profesionálne víza v posledných rokoch prudko vzrástol, čo okrem politickej situácie v Spojených štátoch súvisí aj s rozmachom veľkých technologických firiem. V roku 2024 napríklad USA schválili okolo 400-tisíc víz H-1B.
Najviac žiadostí o víza bolo schválených v roku 2022 za demokratického prezidenta Joea Bidena. Naopak, najviac žiadostí bolo zamietnutých v roku 2018, teda počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Medzi firmy, ktoré zamestnávajú najviac držiteľov spomínaných profesionálnych víz, patrí Amazon (až 10-tisíc držiteľov), konzultačná spoločnosť Tata (5,5 tisíca) či Microsoft (5-tisíc). V prvej desiatke sa nachádzajú aj Google, Meta, Apple či JP Morgan.
Ohrozenie národnej bezpečnosti?
Vízový program H-1B vznikol v roku 1990 za vlády prezidenta Georgea H. W. Busha. Jeho pôvodným cieľom bola podpora prisťahovalectva vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako sú inžinieri, vedci a pedagógovia – teda presný opak Trumpovej antiimigračnej rétoriky.
Vízový program najviac využívajú zamestnanci v IT odvetví. Tí v roku 2024 predstavovali až 53,4 percenta všetkých nových víz H-1B. Zamestnanci v oblasti vzdelávania (vrátane akademických pracovníkov zamestnaných na univerzitách) predstavovali 9,7 percenta úspešných žiadateľov. Šesť percent vydaných víz patrilo zamestnancom v medicíne a zdravotníctve.
Trump chce zavedením poplatku nielen obmedziť počty cudzincov zamestnaných v amerických firmách a podporiť domácich pracovníkov. Za obmedzením kvalifikovanej sily zo zahraničia v čase, keď väčšina krajín vrátane Slovenska zápasí práve s opačným problémom odlivu mozgov, vidí aj riešenie problému ohrozenia národnej bezpečnosti.
Profimedia
„Zneužívanie programu H-1B je tiež hrozbou pre národnú bezpečnosť. Domáce orgány činné v trestnom konaní identifikovali a vyšetrovali outsourcingové spoločnosti závislé od programu H-1B za účasť na vízových podvodoch, sprisahaní s cieľom prania špinavých peňazí, sprisahaní podľa zákona o ovplyvňovaní a korupcii a iných nezákonných činnostiach s cieľom podporiť príchod zahraničných pracovníkov do Spojených štátov,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku Bieleho domu.
Trump tiež napísal, že vízový program „bol zámerne zneužívaný na nahradenie, a nie doplnenie amerických pracovníkov horšie platenou a menej kvalifikovanou pracovnou silou“ a že „rozsiahle nahrádzanie amerických pracovníkov prostredníctvom systémového zneužívania programu podkopáva našu hospodársku aj národnú bezpečnosť“.
Trump má na muške školy
Do akej miery Trumpov stotisícový poplatok zachráni Ameriku pred bezpečnostnou hrozbou, je nateraz ťažké odhadnúť. Čo sa však odhadnúť dá, sú negatívne dôsledky obmedzenia víz na študentov a profesionálov, ktorí už teraz v Spojených štátoch študujú alebo pracujú vo vysokokvalifikovaných odvetviach.
Poplatok za víza H-1B vo výške 100-tisíc dolárov a uprednostňovanie starších kvalifikovaných pracovníkov by mohli poškodiť zamestnávanie zahraničných zamestnancov univerzít aj nábor absolventov.
Podľa Jeremyho Neufelda, riaditeľa pre imigračnú politiku v Institute for Progress, nestraníckom washingtonskom think tanku, by vplyv mohli pocítiť predovšetkým univerzity.
Univerzity a niektoré iné výskumné a neziskové organizácie zatiaľ využívajú výnimku, ktorá im umožňuje žiadať o víza celoročne, mimo limitu 85-tisíc alebo lotérie. „Univerzity sú v prvej línii a toto je len čistá daň na ich účet,“ povedal Neufeld pre americký Forbes.
Trumpova administratíva vo vyhlásení k zavedeniu poplatku spomína neurčité výnimky v národnom záujme. Nie je však jasné, či pôjde o výnimky pre študentov, alebo absolventov najlepších univerzít. Tí mali doteraz výhodnejšiu pozíciu, pretože mali v lotérii prednosť pred inými.
Starší budú mať prednosť
Univerzitám pritom nerobí problém len výška poplatku. Trumpova andministratíva navrhuje okrem iného aj zmenu pravidiel vízovej lotérie tak, aby boli uprednostňovaní starší pracovníci, ktorí sú pravdepodobne aj lepšie platení.
To môže byť problémom práve pre absolventov univerzít s magisterským alebo doktorandským titulom, ktorí plánovali vstúpiť na americký trh práce. Prednostná možnosť zostať pracovať v USA pre nich roky fungovala ako forma odmeny za to, že využili systém amerického vysokoškolského vzdelávania.
Pexels/Gül Işık
Cudzinci, ktorí prichádzajú študovať na americké univerzity, môžu využiť štedrý systém podpory. Vďaka tomu je vzdelanie aj na najprestížnejších univerzitách (ktoré sú súčasťou tzv. Ivy League) dostupné aj pre zahraničných uchádzačov.
Systém podpory dokáže napríklad aj osemdesiattisícové ročné náklady na štúdium (v amerických dolároch) skresať o 80 až 90 percent. Štúdium na Harvarde tak namiesto 84-tisíc dolárov na rok stojí len 13-tisíc dolárov.
Nové nariadenia amerického prezidenta však môžu tento štedrý systém podpory, vďaka ktorému prichádzalo do USA veľa talentovaných študentov, ktorí neskôr ostávali v krajine aj pracovať, ohroziť.
Trump ohlásil aj iné zmeny
Okrem zavedenia poplatku za víza ostáva nezodpovedaná otázka, ako sa bude ďalej vyvíjať spor o snahy obmedziť počet zahraničných študentov na amerických univerzitách zo strany súčasnej vlády.
Ten odštartoval Trumpov konflikt s predstaviteľmi Harvardu, ktorý vyústil do oficiálneho prezidentovho vyhlásenia zo 4. júna tohto roka. Prezident vtedy pozastavil vstup do USA všetkým novým študentom Harvardu so statusom „non-immigrant“ a vízami typu F, M alebo J.
V auguste Trumpova administratíva navrhla aj zmeny pravidiel pre študentské víza F-1.
Ministerstvo vnútornej bezpečnosti zverejnilo návrh na zrušenie takzvaného duration status. Išlo o štatút, ktorý umožňoval ostať v krajine až do konca štúdia študentom (držiteľom víz F-1) a výmenným návštevníkom (držiteľom víz J-1).
V súčasnosti totiž môžu zahraniční študenti legálne zostať v krajine, pokiaľ pokračujú v štúdiu. Môžu tak napríklad prejsť z bakalárskeho na magisterské štúdium, pričom sa im víza automaticky predĺžia.
Nové pravidlo by stanovilo pevné štvorročné obdobie pre držiteľov víz F-1 a J-1. Štvorročný limit mnohým zahraničným študentom pravdepodobne stačiť nebude. Národné centrum pre štatistiku vzdelávania uvádza, že bakalárske štúdium trvá v priemere 52 mesiacov (4,3 roka). Národná vedecká nadácia zasa uvádza medián 5,7 roka na získanie doktorátu.
Wikimedia Commons
Navyše, zavedenie časových obmedzení pre študentské víza im znemožní aj vykonávanie odbornej praxe.
Doteraz mali absolventi amerických univerzít okrem prednostného prístupu k pracovným vízam H-1B aj možnosť zostať v krajine po ukončení štúdia a rok získavať pracovné skúsenosti bez nutnosti pracovného víza. Toto obdobie trvalo tri roky, ak študovali jeden z odborov STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).
Náročný vstup na pracovný trh
Je teda pravdepodobné, že ak absolventi nebudú mať možnosť absolvovať ani základnú prax bez potreby pracovných víz a pracovné vízum bude reálne stáť 100-tisíc dolárov, budú nútení z krajiny po skončení štúdia odísť. Vstup na pracovný trh sa tak pre mnohých stane takmer nereálnym.
Zamestnanci budú pravdepodobne ochotní zaplatiť stotisícový poplatok iba tým najkvalifikovanejším absolventom, ktorí budú pôsobiť na pozíciách, o ktoré nebudú mať záujem domáci pracovníci.
Tento problém sa ešte prehlbuje v čase, keď je na trhu čoraz menej pracovných miest absolventov a začínajúcich profesionálov. Mnohé firmy totiž začínajú začiatočnícke juniorské pozície automatizovať a nahrádzať umelou inteligenciou, čo je finančne výhodnejšie ako prijatie nového zamestnanca.
Trumpove antiimigračné kroky, ktoré sú však neštandardne mierené aj na kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia, vrátane špičkových vedcov a výskumníkov, sa už začínajú prejavovať na zníženom počte zahraničných študentov.
Z údajov amerického Úradu pre medzinárodný obchod vyplýva, že počet zahraničných študentov prichádzajúcich do USA (do údajov nie sú zarátaní študenti z Kanady a Mexika) sa v auguste v porovnaní s minuloročným augustom znížil o 19 percent. Počas augusta vstúpilo do USA 307 419 študentov zo zahraničia. V júli sa počet príchodov oproti predchádzajúcemu roku znížil o 28 percent na 76 519.
Nejde o celkový počet študentov, ale len tých, ktorí v danom období do krajiny pricestovali zo zahraničia. Do tohto počtu sú započítaní novoprijatí študenti nastupujúci na štúdium aj pokračujúci v ďalších ročníkoch, ktorí napríklad strávili leto v domovskej krajine.
Ktoré univerzity poplatok zasiahne najviac
Americký Forbes zverejnil zoznam 25 univerzít, ktoré vydali najvyšší počet víz H-1B v prvých deviatich mesiacoch fiškálneho roka 2025 (teda od 1. októbra 2024 do 30. júna 2025). Uvedené počty zahŕňajú počet novovydaných víz aj počet víz obnovených po troch rokoch.
V tabuľke je uvedený aj percentuálny podiel ich absolventov, ktorí prišli zo zahraničia na jeseň 2023, čo je posledný rok, za ktorý sú k dispozícii komplexné údaje. Na trinástich z 25 univerzít je týchto absolventov viac ako štvrtina, na niektorých sa podiel dokonca blíži k polovici.
Najviac zahraničných absolventov je napríklad na Washingonskej univerzite v St. Louis či na Columbia University. Najmenej cudzincov, naopak, vyštudovalo University of Colorado v Denveri.
| Univerzita | Počet víz H-1B vydaných v prvých deviatich mesiacoch finančného roka 2025 | Percento absolventov zo zahraničia (za rok 2023) |
| Stanford University | 500 | 36 |
| University of Michigan | 359 | 33 |
| Washington University in St. Louis | 285 | 46 |
| University of WIsconsin, Madison | 232 | 29 |
| Emory University | 231 | 19 |
| University of Maryland | 230 | 36 |
| University of Pennsylvania | 225 | 31 |
| University of Pittsburgh | 214 | 23 |
| University of California, San Francsico | 210 | 10 |
| Columbia University | 204 | 46 |
| University of Illinois, Chicago | 199 | 22 |
| Johns Hopkins University | 194 | 28 |
| University of Chicago | 188 | 41 |
| University of Iowa | 179 | 15 |
| University of Colorado, Denver | 178 | 9 |
| Indiana University, Indianapolis | 176 | 17 |
| Texas A&M University | 169 | 29 |
| University of Missouri | 163 | 16 |
| Northwestern University | 162 | 29 |
| University of Virginia | 160 | 19 |
| State University of New York at Binghamton | 156 | 39 |
| University of Florida | 156 | 21 |
| University of Minnesota | 156 | 22 |
| Purdue University | 155 | 41 |
| Ohio State University | 153 | 19 |
Školy nenájdu zamestnancov
Okrem hrozby zo zníženia počtu študentov, ktorých odradí negatívna vízia takmer nemožného vstupu na pracovný trh, budú musieť univerzity čeliť aj vysokým nákladom na prijímanie nových zamestnancov.
Práve vedeckí a akademickí pracovníci totiž patria ku kvalifikovanej pracovnej sile, na ktorú sa víza H-1B vzťahujú. Zamestnávanie vedcov zo zahraničia má aj kultúrne korene. V minulom storočí tvorili intelektuáli, ktorí emigrovali zo zahraničia, veľkú časť akademikov, ktorí zakladali študijné programy na amerických univerzitách.
„Vo svete, v ktorom nás bude každé vízum stáť 100-tisíc dolárov, budeme musieť veľmi, veľmi starostlivo premýšľať o našich postupoch pri prijímaní zamestnancov,“ povedal Dr. Andrew Martin, rektor Washingtonskej univerzity pre The New York Times.
„Väčšina týchto pozícií nie sú pozície, na ktoré by sme mohli zamestnať domácich pracovníkov,“ dodal Martin. V Amerike je napríklad dlhodobý nedostatok anesteziológov.
Ďalších vedcov si nemôžu dovoliť
Obavy pred negatívnymi dôsledkami Trumpovej politiky vyjadrilo aj viacero menších vysokých škôl.
Elizabeth Kiss, prezidentka Union College v Schenectady v štáte New York, uviedla, že táto vysoká škola zamestnáva 16 členov fakulty s vízami H-1B. Ďalších ľudí si už nemôžu dovoliť zamestnávať ani teraz, keď je poplatok za vízum desaťnásobne nižší oproti Trumpovmu návrhu.
„V budúcnosti absolútne nie sme schopní uhradiť poplatok 100-tisíc dolárov,“ povedala Dr. Kissová pre The New York Times.
Reakcia vedcov na plánované antiimigračné zmeny na seba nenechala dlho čakať ani na sociálnych sieťach.
Anshul Kundaje, docent genetiky a informatiky na Stanfordovej univerzite, ktorý pracoval v USA na základe H-1B, označil na sociálnej sieti X nový poplatok za „úplne hlúpy“ a „idiotský“.
„V súčasnosti mám v laboratóriu výnimočných vedúcich projektov a vedeckých pracovníkov, ktorí sú na vízach H-1B a významne prispievajú k výskumným výsledkom USA,“ napísal v príspevku.
V reakcii na kritiku Kundaje dodal: „Nie som proti väčšej kontrole kvality a obmedzeniu zneužívania víz H1B, čo je skutočný problém. Toto však nie je spôsob, ako to dosiahnuť. Ľudia, ktorých mám na mysli, sú elitní vedci. Potrebujeme ich viac, nie menej, aby sme udržali USA na vrchole. Nemá zmysel hádzať ich do jedného vreca s podvodníkmi.“
Búria sa aj zdravotníci
Oznámenie o poplatku 100-tisíc dolárov, zverejnené začiatkom októbra, vyvolalo okamžitú paniku a niektorí zamestnávatelia povedali pracovníkom H-1B, aby neopúšťali krajinu.
Lekárske spoločnosti a Americká asociácia nemocníc naliehali na udelenie výnimky pre zahraničných študentov, ktorí sú kľúčoví pre zmiernenie nedostatku vzdelaných lekárov v USA. Biely dom uviedol, že výnimka pre doktorov medicíny je možná, ale neprisľúbil ju. Zatiaľ nenaznačil, že by sa mohla vzťahovať na univerzitné pracovné miesta.
Na súde v Kalifornii bola podaná žaloba na pozastavenie nového poplatku vo výške 100-tisíc dolárov. K žalobe sa pridala aj Americká asociácia univerzitných profesorov a odbory zastupujúce postgraduálnych študentov (za postgraduálne štúdium sa v americkom vysokoškolskom systéme označuje štúdium nadväzujúce na bakalárske, nemusí ísť nevyhnutne o magisterské či inžinierske).
Zatiaľ čo sa USA snažia obmedziť vstup zahraničných kvalifikovaných pracovníkov, iné krajiny, ako napríklad Čína, Nemecko a Spojené kráľovstvo, sa pre nich, naopak, snažia vytvoriť lepšie podmienky. Kanadský premiér Mark Carney napríklad uviedol, že Kanada zvažuje ponúknuť jasnú alternatívu pre pracovníkov z technologického sektora, ktorí sú kvalifikovaní na víza H-1B.
Je teda otázne, nakoľko Trumpove návrhy ovplyvnia preteky gigantov o najrýchlejší a najspoľahlivejší vývoj technológií. Okrem dostupného finančného kapitálu a hardvérových možností môže totiž práve ľudský kapitál predstavovať rozhodujúci faktor úspechu najväčších technologických firiem.
