V lekárskej praxi je rádioaktivita každodenným spoločníkom, ktorý zachraňuje životy. Napriek tomu v spoločnosti pretrváva iracionálny strach z jadrových elektrární. Existujú však fakty, ktoré búrajú mýty: ak hľadáte skutočné zdroje žiarenia, nájdete ich v diagnostických ambulanciách, na palubách lietadiel a prekvapivo aj vo vlastnej strave.
V medicíne dôverujeme merateľným a overiteľným údajom, no v otázke rádioaktivity často podliehame emóciám. Kým pacienti bez zaváhania podstupujú CT vyšetrenia, tí istí ľudia majú obavy z bývania v blízkosti jadrového bloku. Realita je pritom paradoxná až zarážajúca. Ak by ste sa rozhodli stanovať priamo pod chladiacou vežou v Jaslovských Bohuniciach, dostali by ste menej radiácie, než keby ste si doma pochutnávali na trse banánov alebo absolvovali bežnú stomatologickú prehliadku.
Realita bez seriálových filtrov
„Keď som nastúpil do elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, predstavy môjho okolia boli pomerne pestré. Objavili sa otázky, či nevybuchneme, alebo narážky, či nezačnem časom žiariť. Skrátka svet z kreslených seriálov,“ spomína s úsmevom Vladimír Polakovič, technik radiačnej kontroly v Jaslovských Bohuniciach.
Jeho práca v oddelení radiačnej kontroly však nemá nič spoločné so „strážením reaktora“ v hollywoodskom štýle. „Moja práca spočíva v neustálom meraní, dozore nad výkonom prác a určovaní podmienok, za akých sa môžu práce vykonávať. Cieľom je, aby dávky pre pracovníkov aj okolie zostávali hlboko pod prísnymi limitmi. Legendárne ‚not great, not terrible‘ u nás neexistuje. Buď je stav bezpečný, alebo sa nepracuje,“ vysvetľuje Polakovič.
Bezpečnosť v Jaslovských Bohuniciach nie je o kompromisoch. Stav je buď bezpečný, alebo sa nepracuje.
Medicínsky „banánový index“
V radiačnej ochrane existuje neformálna jednotka BED (Banana Equivalent Dose). Banány sú prirodzene rádioaktívne, pretože obsahujú izotop draslíka K-40. V každom jednom banáne sa každú sekundu rozpadne približne pätnásť atómov draslíka. Rádioaktívne izotopy však obsahuje aj mrkva, reďkovka či jablko – prakticky každé jedlo.
Dávka z jedného banánu predstavuje zhruba 0,1 mikrosievertu. Na porovnanie, dávka, ktorú bežný človek dostane z celoročnej prevádzky susednej atómovej elektrárne, predstavuje len 0,002 percenta z prirodzeného radiačného pozadia.
Vladimír Polakovič, technik radiačnej kontroly v Jaslovských Bohuniciach, Slovenské elektrárne. Zdroj: Marek Mucha
Maximálna vypočítaná individuálna efektívna dávka pre obyvateľa v okolí Mochoviec v roku 2024 bola 0,242 mikrosievertu a v okolí Bohuníc 0,138. V prepočte ide o 2,4 banánu za rok v Mochovciach a 1,4 banánu za rok v Bohuniciach. V praxi to znamená, že na to, aby ste zo stanovačky pri plote elektrárne dostali rovnaké množstvo žiarenia ako pri jednom rtg. pľúc, museli by ste tam stráviť niekoľko storočí.
Kde je skutočné žiarenie?
Lekári pracujú s ionizujúcim žiarením denne a vedia, že rozhodujúci je pomer prínosu a rizika. Ak sa však pozrieme na konkrétne porovnanie jadrovej energetiky s medicínskou realitou, rozdiely sú výrazné. Už bežný stomatologický röntgen zodpovedá dávke približne päťdesiatich banánov – množstvu žiarenia, ktoré by človek v okolí jadrovej elektrárne nenazbieral ani za desaťročia života. Mamografia vystaví pacientku dávke ekvivalentnej tisícom banánov.
Ešte výraznejšie je CT vyšetrenie trupu, ktoré v medicíne predstavuje skutočnú „ťažkú váhu“. Jedno vyšetrenie je ekvivalentom približne 60-tisíc až 100-tisíc banánov. Napokon aj päťhodinový let lietadlom zodpovedá dávke približne štyristo banánov, takže cestujúci počas celého letu podstupujú slabé „rtg. vyšetrenie“ vplyvom kozmického žiarenia.
Prečo sa stále bojíme?
„Jadrová elektráreň býva pre verejnosť strašiakom preto, že o nej vieme málo,“ hovorí Vladimír Polakovič. „Divák si zapamätá explóziu a sirény z filmov, nie roky tichej a bezproblémovej prevádzky. Práve preto je dôležité zdôrazniť: v prostredí, kde sa bežne pohybujú ľudia, sú dávky žiarenia dlhodobo nižšie než tie, ktoré dostávame v zdravotníctve či pri bežnom lietaní.“
Podľa Polakoviča patrí jadrová energetika paradoxne medzi najtransparentnejšie odvetvia. „V radiačnej ochrane nehodnotíme situácie pocitom ani odhadom. Ak existuje pochybnosť, vždy má prednosť bezpečnosť pred výkonom či časovým tlakom. Moja práca nie je o výnimočných situáciách, ale o tom, aby výnimočné situácie nikdy nenastali.“
Najzdravšie regióny
Analýzy kvality života v Trnavskom a Levickom okrese ukazujú, že tieto regióny patria k slovenskej špičke. Nie je to len otázka ekonomických benefitov, ale aj bezpečného životného prostredia. Jadrová energetika podlieha takej prísnej kontrole, že jej vplyv na zdravie obyvateľstva je v porovnaní s bežným znečistením z dopravy či kúrenia tuhými palivami štatisticky nezistiteľný.
Zdroj: Tomáš Schiller
Rádioaktivita je v medicíne neoceniteľným sluhom, no v energetike zostáva nepochopeným strašiakom. Ak ako lekári a odborníci dôverujeme technológiám pri diagnostike, mali by sme rovnakú dôveru preukázať aj fyzike, ktorá poháňa naše nemocnice. V porovnaní s medicínskymi dávkami je jadrová energia nielen bezpečná, ale pre naše zdravie prakticky neviditeľná.
Lekársky „radiačný pas“:
- Ročný pobyt pri atómovej elektrárni: < 3 banány (0,1 μSv)
- Rtg. zubov: 50 banánov (5 μSv)
- Let do USA a späť: 1 500 banánov (150 μSv)
- Rtg. pľúc: 1 000 banánov (100 μSv)
- CT vyšetrenie brucha: 80 000 banánov (8 000 μSv)
