Fanúšikov sci-fi eposu Duna, ktorá je predlohou pre kinohit, uchvacuje slávna litánia proti strachu. Aj americký moderátor Stephen Colbert sa zdôveril, že ho táto mantra ovplyvnila už ako 19-ročného.
„Ovplyvnila môj pohľad na svet,“ priznal v rozhovore s režisérom filmovej verzie Denisom Villeneuvom. A rozhodne nie je sám – napríklad spisovateľ Michael Chabon nedávno tweetoval: „Zdieľajte, pokiaľ ste aspoň raz v živote úspešne použili benegesseritskú litániu proti strachu.“
Vychádza z knihy vydanej v roku 1965, ale až prekvapujúco funguje v reálnom živote. V knihe sa mnohokrát opakuje a je jedným z pilierov sesterstva Bene Gesserit.
Litánia proti strachu
Mantra vynikne pri skúške hlavného hrdinu príbehu, keď ju Paul Atreides, ktorého v novodobom filmovom spracovaní stvárnil Timothée Chalamet, využije proti umelo vyvolanej bolesti.
Nesmiem sa báť.
Strach zabíja myslenie.
Strach je malá smrť prinášajúca úplné vyhladenie.
Budem svojmu strachu čeliť.
Dovolím mu, aby prešiel okolo mňa a cezo mňa.
A keď prejde a zmizne, otočím sa a pozriem sa, kadiaľ šiel.
Tam, kam strach odišiel, nič nezostane.
Zostanem iba ja.
Strach vzniká v časti mozgu zvanom amygdala, ktorá rýchlo upozorňuje zvyšok tela na nebezpečenstvo. Ide o takzvanú „fight-or-flight“ (čiže útok alebo útek) reakciu. U ľudí potom mozog spracováva strach na základe toho, čo sme sa naučili – preto sme schopní si strach tiež užiť, napríklad v strašidelnom dome lunaparku.
Neschopnosť myslieť
Ozajstný strach alebo ohrozenie života spôsobuje zastavenie našich kognitívnych funkcií a prevládne reakcia, v ktorej utekáme alebo útočíme. Keď je mozog zaplavený strachom, prefrontálna mozgová kôra nie je schopná strategického alebo komplexného myslenia.
Foto: Unsplash/Isaiah Rustad
Taký druh strachu môže reálne „zabíjať myslenie“. Znemožňuje nášmu mozgu, aby premýšľal. Pod vplyvom strachu sa vraciame k zvieracím reakciám a tie ľudské sú potlačené. Zároveň, vyhýbanie sa negatívnym emóciám vedie zvyčajne k ich zosilneniu, čo v prípade úzkosti a strachu platí dvojnásobne.
Ako oslabiť negatívne emócie
Niekoľko významných terapií je založených na pomoci ľuďom znášať situácie, pri ktorých je človek vystavený svojmu strachu a postupne ho tým oslabuje. Výskum pozitívnej psychológie a vedy o šťastí zistil, že keď o svojich negatívnych emóciách premýšľame, tak ich to zvyčajne oslabuje – a nás to robí šťastnejšími.
Preto je kľúčové dovoliť strachu , aby „prešiel okolo nás a cez nás“. Jeho vnímanie nám pripomína, že nie sme jeho súčasťou a môžeme ho prežiť bez toho, aby nás zabrzdil. Majte však na pamäti, že táto rada sa nevzťahuje na spracovanie traumatických zážitkov. S traumatickými úzkosťami sa určite obráťte na svojho terapeuta.
V poslednej časti sa litánia zameriava na vnímavosť a učenie. Tým, že sa „otočíme a pozrieme sa, kadiaľ strach šiel“, môžeme našu skúsenosť s ním vstrebať a úspešne vyriešiť. Vtedy zistíme, že „tam, kam strach odišiel, nič nezostane“, strach nás teda naozaj opustil.
Litánia je zakončená silným výrokom plným sebavedomia a víťazstva. „Zostanem iba ja.“ Práve to je výsledok, keď sa strachu postavíme, myšlienkovo ho prijmeme a spracujeme. My zostaneme.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Alison Escalante.
