Poslednou krajinou pred Bulharskom, ktorá prijala jednotnú európsku menu, bolo v roku 2023 Chorvátsko.
Bulharská mena je lev, a ak niekto túžil po zmene, teraz môže v krajine oslavovať. Od Nového roka je totiž lev, na ktorého vo svojej piesni starej 27 rokov narážala kapela J.A.R., minulosťou. Bulharsko rozšírilo eurozónu o 21. člena a ako svoju novú menu prijalo euro. Ako vyzerá prechod na novú menu v praxi? A čo pre najchudobnejšiu krajinu Európskej únie takáto zmena znamená?
Jedno euro ľudia aj firmy v Bulharsku zmenia zhruba za 1,95 leva. Hladký prechod na novú menu pritom sprevádza rad procesných aj praktických krokov. Pokiaľ by euro prijala Česká republika, obdobné procesy by pravdepodobne čakali aj ju. Poďme sa na ne pozrieť.
Euro v Bulharsku síce začalo byť oficiálnym platidlom až tento rok v januári, ale takzvané štartovacie balíčky bulharských eur boli v pobočkách bánk k dispozícii na kúpu už od 1. do 31. decembra 2025. Balíček pre širokú verejnosť obsahoval 42 mincí v hodnote 10,23 eura za 20 leva, balíček pre firmy obsahoval 420 mincí v hodnote 102,3 eura a predával sa za 200 leva.
Igelitové vrecká mincí boli určené na to, aby sa domácnosti aj firmy s menou zoznámili. Ich vydávanie je bežnou súčasťou zavádzania eura aj v ďalších krajinách.
Už od augusta minulého roku všetky obchody v Bulharsku uvádzajú dvojité ceny – v eurách a v bulharských levoch. Ceny pritom musia byť uvádzané s použitím rovnakého písma a farby. Takúto povinnosť budú obchody mať až do konca júna, pričom platiť levmi môžu ľudia len do konca januára. Od februára už prestanú byť zákonným platidlom. Zdarma ich bude možné zmeniť za euro do konca júna v bankách a na poštách.
Zatiaľ čo eurové bankovky majú všetky rovnaký motív, jednu stranu mincí si môže každý štát navrhnúť podľa svojho. A tá bulharská vychádza z motívov doterajších levov. Líc jedného, dvoch, piatich, 10, 20 a 50 centov zdobí Madarský jazdec – obrí reliéf vytesaný v ranom stredoveku do skaly neďaleko mesta Šumen, ktorý je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Jednoeurová minca je vyhradená bulharskému pustovníkovi Ivanovi Rilskému, ktorý bol v krajine významným šíriteľom kresťanstva. Zobrazený je úplne rovnako ako na jednom leve, vrátane svojej svätožiary, čo je pre euro premiéra. Prvýkrát sa totiž na minci objavil svätý. Ďalší svätec je aj na minci v hodnote dvoch eur. Nesie podobizeň Paisija Chilendarského, autora Slovanskobulharskej histórie a kľúčovej postavy bulharského národného obrodenia.
S prijatím eurových bankoviek v Bulharsku je spojená aj jedna kuriózna situácia: Bulharsko sa pri zavádzaní eura dostalo do sporu s Európskou centrálnou bankou a Komisiou pre to, ako sa má názov meny písať. Národné inštitúcie presadzovali štandardizované „ЕУРО“, zatiaľ čo Bulharsko trvalo na svojej foneticky prirodzenej podobe „ЕВРО“ (evro).
Na samite Únie v Lisabone v roku 2007 bolo rozhodnuté v prospech Bulharska a od 13. decembra 2007 sa v cyrilike oficiálnou podobou stalo „евро“. Bulharsko je v súčasnosti jedinou krajinou eurozóny, ktorá cyriliku používa.
Spolu so zavádzaním eura Bulharsko tiež spustilo oficiálny vládny informačný web v bulharčine a angličtine, na ktorom okrem iného vyvracia rozšírené mýty a špekulácie o prijatí eura. Prechod na novú menu a rokovania o ňom totiž sprevádzal rad dezinformácií, často s proruským naratívom.
Čakanie
V krajine si na euro počkali päť rokov. Do mechanizmu výmenných kurzov ERM II, teda akejsi čakárne na euro, totiž vstúpili už v júli roku 2020. Lenže konečné prijatie meny sa postupne posúvalo.
Za oneskorenie mohla tak politická nestabilita, ako aj plnenie náročných – takzvaných maastrichtských – kritérií. Podľa nich inflácia v krajine nesmie byť o viac ako 1,5 percenta nad priemernou infláciou troch štátov Únie s najnižšou infláciou. Rovnako schodok verejných rozpočtov nesmie byť vyšší ako tri percentá HDP a štátny dlh vyšší ako 60 percent HDP.
Práve návrh štátneho rozpočtu, za ktorým stála vláda Rosena Željazkova, vyvolal v krajine veľké protesty. V hlavnom meste sa ich zúčastnili desiatky tisíc ľudí, ktorí protestovali proti zvýšeniu daní a odvodov. Demonštrácie boli miestami násilné, kabinet potom nakoniec kontroverzný návrh rozpočtu stiahol a v decembri minulého roku podal demisiu. Už od 8. júla však bolo jasné, že Bulharsko podmienky na vstup do eurozóny splnilo k 1. januáru roku 2026.
Zďaleka nie všetci s prechodom na nové platidlo súhlasili. Podľa prieskumov z minulého roku bola viac ako polovica obyvateľov proti. Dôvodom boli hlavne obavy zo zdražovania. K tomu by však podľa expertov dôjsť nemalo.
Najchudobnejšia krajina
Svoju doterajšiu menu opúšťa Bulharsko po 145 rokoch. V začiatkoch sa jej hodnota rovnala francúzskemu franku. Množstvo drahého kovu v minciach zodpovedalo štandardom Latinskej menovej únie, hodnota peňazí bola viazaná na striebro. V priebehu 20. storočia mena niekoľkokrát devalvovala.
V reakcii na hyperinfláciu a finančnú krízu 90. rokov Bulharsko v júli 1997 prijalo takzvaný režim currency board, ktorý spočíval vo fixnom kurze bulharskej meny voči nemeckej marke. Hlavným cieľom tak bolo cez fixný kurz „voviezť“ nemeckú nízku infláciu a pritom úplne rezignovať na vlastnú menovú politiku.
Po zavedení eura v Nemecku sa táto väzba automaticky zmenila na väzbu na euro cez pevný prepočet. Aj preto by prechod na euro pre Bulharsko nemal byť ekonomickým šokom: kurz leva bol dlhodobo stabilný.
Bulharsko je najchudobnejšou krajinou Únie. Jeho hrubý domáci produkt na osobu dosahuje necelých 70 percent priemeru Únie (Česko je zhruba na 90 percentách). Vyššiemu rastu HDP doteraz bránia negatívne faktory v podobe starnutia populácie a s ním súvisiaci úbytok pracovnej sily, rovnako ako problémy v oblasti transparentnosti a vymožiteľnosti práva. Nepomohla ani nestabilná politická situácia v krajine.
Prijatie eura Bulharsku celkom určite zjednoduší obchod s eurozónou, pretože firmy už nebudú musieť riešiť prevody mien pri každodenných transakciách. Navyše k ďalším hlavným obchodným partnerom tejto balkánskej krajiny patrí Nemecko, Francúzsko a Taliansko, kde sa eurom už dávno platí. V minulosti takisto niektorí investori odkladali vstup na bulharský trh práve v súvislosti s očakávaným prechodom na euro. Teraz by im v tom už nič nemalo brániť.
Napriek tomu obavy z novej meny medzi obyvateľmi pretrvávajú. Okrem tej, že porastú ceny, euro obyvatelia vnímajú aj ako stratu symbolu národnej identity, ako ukazujú štatistiky Európskej centrálnej banky. Ďalšou obavou je strata národnej kontroly nad hospodárskou politikou. Ľudia pociťujú znepokojenie napríklad nad tým, že krajina stratí možnosť stanovovať úrokové sadzby podľa vlastných potrieb štátu a je odkázaná na európske sadzby.
Poslednou krajinou pred Bulharskom, ktorá prijala jednotnú európsku menu, bolo v roku 2023 Chorvátsko. Podporu vtedy euru vyjadrovala viac ako polovica obyvateľov, po jeho zavedení sa objavila vlna sťažností na nárast cien, pretože v mnohých sektoroch od pohostinstva až po služby došlo k zaokrúhľovaniu cien nahor.
Slovensko, ktoré euro prijalo pred viac ako 17 rokmi, považuje menu za viac-menej prínosnú. Pozitívny vplyv mala hlavne na príliv zahraničných investícií. Síce stratilo možnosť vykonávať vlastnú menovú politiku, na druhej strane však získalo právo spolurozhodovať o tej v eurozóne.
Napriek tomu podľa štatistík Európskej centrálnej banky vo väčšine štátov, v ktorých sa euro zaviedlo, stúpla jeho podpora v priemere o 11 percentuálnych bodov. Počiatočný skepticizmus a obavy často vystriedala široká verejná podpora, akonáhle bola mena zavedená.
Eurom sa tak od prvého januára neplatí už len v šiestich členských štátoch Únie, okrem Česka je to ešte Dánsko, Rumunsko, Poľsko, Maďarsko a Švédsko. Dánsko má pritom trvalú výnimku z práva Únie pre členský štát a k eurozóne sa pripojiť nemusí. Zaviesť jednotnú európsku menu by však okrem neho mali jedného dňa všetky členské štáty.
Členstvo v eurozóne okrem používania eurobankoviek a euromincí znamená aj miesto v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorá stanovuje úrokové sadzby.
Pôvodný článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorka je Jana Pšeničková.
