Ondřej Toman chcel pomôcť svojej slabozrakej starej mame. S tímom ďalších stredoškolákov preto vyvinul okuliare pre ľudí so zrakovým postihnutím.
Táto 3D tlačená pomôcka vďaka kamere, umelej inteligencii a kostnému vedeniu zvuku dokáže nevidiacim a slabozrakým „prečítať svet“, ktorý s ich handicapom často vôbec nepočíta.
„Moja babka má pre slabozrakosti problém s čítaním. Občas nastúpi do nesprávneho autobusu, pretože si popletie jeho číslo. Chcel som jej teda nejako pomôcť. A keďže sa venujem informatike, napadlo mi vytvoriť inteligentné okuliare,“ hovorí stredoškolák (19) z plzenského Gymnázia Františka Křižíka.
Projekt Hope to See rozbehol vlani v októbri a ako vedúci má na starosti dizajn, marketing a získavanie investorov. Na prelome tohto roka do tímu pribral ďalších troch rovesníkov z Plzne. Okuliare sa snažia navrhovať čo najjednoduchšie, aby boli ľahko ovládateľné.
V ich vnútri je zabudovaný mikropočítač, kamera a ovládacie tlačidlo. Keď ho používateľ stlačí, okuliare odfotia to, čo vidia. Obrázok odošlú cez cloud do Gemini, umelej inteligencie od Googlu, ktorá rozpozná napríklad číslo autobusu alebo text v učebnici. Následne pripraví audio nahrávku, ktorú okuliare prehrávajú pomocou vibrácií na lícnych kostiach.
Okuliare na mieru
Prvé okuliare z ich dielne zamieria budúci rok k 200 deťom zo Základnej školy pre zrakovo postihnuté v Plzni a 20 deťom z materskej školy v Ostrave.
„Naše okuliare sú unikátne tým, že ich tlačíme na mieru. Vďaka tomu ich vieme prispôsobiť rôznym veľkostiam a tvarom detských tvárí. To nikto iný nerobí, pretože je to náročné,“ vysvetľuje Toman.
Jedinečné sú aj vďaka kostnému vedeniu zvuku, ktoré umožňuje nositeľovi súčasne počúvať, čo hovoria okuliare, a zároveň vnímať aj zvuky okolia. „To je nesmierne dôležité, pretože slabozrakí sa pri orientácii veľmi spoliehajú na sluch,“ dodáva zakladateľ Hope to See.
Okuliare sú tiež výrazne lacnejšie než iné dostupné riešenia na trhu. „Je to najmä vďaka tomu, že sme dobrovoľníci. Zatiaľ si nič nevyplácame. Všetky výhry zo súťaží dávame do vývoja. A aj investíciu, ktorú si teraz dohadujeme s jedným pražským venture kapitálovým fondom,“ hovorí Toman.
Cena okuliarov by sa mala pohybovať medzi 250 a 330 eurami bez dioptrických skiel. „Samozrejme, nejaká marža tam bude, aby sme ako startup prežili, ale bude relatívne malá. Nezdá sa nám morálne predávať predražené okuliare slabozrakým deťom,“ dodáva.
Prototypy tím Hope to See testuje priamo s deťmi zo Základnej školy pre zrakovo postihnuté v Plzni. Zatiaľ si ich tlačia sami, no na finálnej výrobe chcú spolupracovať s dvoma 3D tlačovými firmami z Plzne.
Mladí za unikátnymi okuliarmi
Toman na okuliaroch spolupracuje s viacerými rovesníkmi. Štěpán Hejda, 3D technik z rovnakého gymnázia, už roky tlačí 3D modely na zákazku a sám ich modeluje. Matyáš Mlnařík, študent Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, je hlavný technik (CTO) projektu a venuje sa aj biznisovej stránke.
Tím uzatvára Jakub Zikmund zo Strednej školy matematiky a finančných služieb, ktorý má na starosti cloudové riešenia a pre klientov vytvoril už viacero veľkých komerčných projektov.
Za necelý rok vývoja majú za sebou sériu úspechov v národných aj globálnych súťažiach. Naposledy získali jednu z troch hlavných cien v súťaži Social Impact Award, v rámci ktorej budú o mesiac bojovať vo svetovom finále. Vyhrali aj Českú hlavičku, súťaž Západočeskej univerzity Space for Talents a získali aj cenu pre najlepší študentský startup od ČSOB v rámci súťaže Stredoškolák roka.
V globálnej súťaži s českými koreňmi Moonshot Awards sa dostali medzi 25 najlepších tímov z približne 5000. Sú aj vo finále Intel AI Global Impact Festival, jednej z najvýznamnejších AI inovačných súťaží na svete, kde sa z tisícok nápadov prebojovali medzi sto najlepších.
Vidieť vo veľkom
Hoci má Ondřej Toman iba 19 rokov, nejde o jeho prvý podnikateľský projekt. „Asi v štrnástich som videl film The Social Network o Markovi Zuckerbergovi. Odvtedy som mal túžbu postaviť niečo veľké. Skúšal som projekty od informatiky a videohier cez umelú inteligenciu a chatboty až po mobilné aplikácie. Bez znalostí a skúseností, takže mnohé nevyšli. Ale aj to je potrebné, ak sa chce človek niekam dostať,“ hovorí Toman.
Hope to see
Začal chodiť na rôzne biznisové kempy a súťaže. Postupne ho však čoraz viac zaujímala veda, a od informatiky sa posunul aj k fyzike. Nedávno absolvoval stáž v CERN-e, kde pracoval po boku českých vedcov a inžinierov. Momentálne je na praxi v Európskej vesmírnej agentúre (ESA), kde spolu s ďalšími stredoškolákmi vyvíja protichemického robota.
Po strednej škole by rád zamieril na University College London, Princeton alebo niektorú z dublinských univerzít. Kde napokon bude študovať, závisí aj od toho, či získa štipendiu. V projekte Hope to See však plánuje pokračovať aj zo zahraničia.
„Ostatní kolegovia zostávajú v Česku, niektorí dokonca v Plzni, takže to zvládneme. Máme už aj komerčné zákazky, ktorým sa budeme venovať, keď dokončíme okuliare pre školu a škôlku. Záujem prejavili aj niektorí starostovia a primátori, ktorých som stretol na stretnutí s prezidentom Petrom Pavlom, kde som reprezentoval Hope to See,“ hovorí Toman.
Jasná budúcnosť
Budúci rok by sa projekt mal zmeniť z neziskového na plnohodnotný startup. Okuliare by sa mali dostať do otvoreného predaja vo februári. Toman si uvedomuje, že škálovanie projektu bude náročné, no nebojí sa veľkých vízií.
„Chceli by sme v prvej fáze pomôcť čo najviac deťom a potom aj dospelým, pretože ľudí so zrakovým postihnutím je veľmi veľa. A keď pokryjeme Česko, radi by sme išli aj do zahraničia. Tým, že výroba našich okuliarov je pomerne jednoduchá – pár komponentov a 3D tlač –, mohli by sa časom využiť napríklad aj v rozvojových krajinách,“ verí Toman.
A dodáva, že do Vianoc by si rád splnil ešte jeden sen – vyrobiť okuliare pre svoju starú mamu, vďaka ktorej sa to celé začalo.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorkou je Jana Mertová.
