Štúdium v zahraničí komplikuje mladým Slovákom okrem globálnej pandémie aj dokonaný brexit. Veľká Británia patrila doteraz medzi najobľúbenejšie krajiny na štúdium, to sa mení.
Zoznam populárnych destinácií, kam sa mladí slovenskí študenti radi vyberajú za novými univerzitnými vedomosťami, prechádza veľkými zmenami. Môže za to predovšetkým definitívny odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorý od nasledujúceho školského roka novým študentom výrazne zhorší finančné podmienky na štúdium.
Univerzity v Anglicku či Škótsku boli pritom medzi Slovákmi preferujúcimi štúdium v zahraničí veľmi obľúbené, podľa štatistík si ich vyberali hneď na druhom mieste po Českej republike.
Celkovo v zahraničí študuje zhruba 31-tisíc Slovákov, z nich okolo 22-tisíc je v Česku, 1,7-tisíca v Spojenom kráľovstve a rovnako v Maďarsku, uvádza minuloročný prehľad štatistického inštitútu UNESCO UIS. Prvú päťku uzatvárajú Dánsko a Rakúsko.
Toto poradie sa pre brexit premieša, avizuje Viktória Skřivánková, ktorá v neziskovej organizácii Leaf vedie program pre mladých slovenských profesionálov v zahraničí. „Väčšina študentov, ktorí by inak išli do Spojeného kráľovstva, sa zrejme rozptýli do škôl v krajinách Európskej únie,“ myslí si Skřivánková.
Pre Slovákov sú teraz najatraktívnejšie zo zahraničných krajín Holandsko a Dánsko – vzhľadom na školné. Napríklad v Dánsku sa za štúdium neplatí a v Holandsku je ročne okolo 2-tisíc eur, navyše každoročne rastie kvalita a kvantita programov v angličtine. „Tieto krajiny sú schopné získavať vedecké a učiteľské kapacity, ktoré odchádzajú z Britských ostrovov,“ pripomína Skřivánková.
Brexit a existujúci študenti
Pre existujúcich študentov v Spojenom kráľovstve zostávajú rozhodujúce finančné parametre – školné a pôžičky – v platnosti.
Na tamojších verejných školách doteraz študovali aj Európania za rovnakých podmienok ako domáci. Platili teda ročné školné za bakalárske štúdium do limitu tesne nad 9-tisíc libier (za rok magisterského štúdia sa sumy pohybovali od 10-tisíc do 20-tisíc za rok).
Limity sa rôznili v jednotlivých častiach kráľovstva, napríklad v Anglicku sa bakalár študoval maximálne za 9 250 libier ročne, no v Škótsku mohli všetci z Európskej únie študovať za 1 820 libier.
Zároveň platilo, že mladí Európania mali možnosť získať študentskú pôžičku, ktorá im pomáhala platiť školné. Tú treba, samozrejme, splatiť, ale len od istej úrovne príjmu.
Súčasní študenti majú tiež nárok na zdravotné poistenie a môžu tam pracovať aj po skončení štúdia – za predpokladu, že sa prihlásia do takzvanej EU Settlement Scheme, čo treba stihnúť do konca júna tohto roka.
Tento krok, ktorý dáva tamojšej administratíve prehľad o študujúcich, a tiež znamená začiatok päťročného odpočtu: od dátumu, kedy sa do schémy dostanú, môžu v Spojenom kráľovstve zostať ešte päť rokov.
„Pre slovenských študentov bola preto motivácia stihnúť začiatok štúdia pred brexitom. A preto kým z krajín EÚ v priemere registrovali v Spojenom kráľovstve už vlani pokles prihlášok študentov o dve percentá, zo Slovenska ich mali historicky najviac,“ upozorňuje Skřivánková na štatistiky britskej organizácie UCAS (Universities and Colleges Admissions Service).
Teraz sa však čaká prudký prepad. Takéto očakávania podporujú aj údaje občianskeho združenia študentov Unimak, ktoré registruje 80-percentný pokles záujmu o štúdium v Spojenom kráľovstve, hovorí Skřivánková.
Unimak pomáha slovenským a českým záujemcom o štúdium v zahraničí napríklad tým, že im kontrolujú osobné motivačné eseje odovzdávané ako súčasť prihlášky na mnohé školy.
Od augusta je všetko inak
Pre budúcich študentov, ktorí do britských škôl prvýkrát nastúpia po 1. auguste, sa situácia značne komplikuje. Najväčší nárast školného sa odrazí hlavne na bakalárskom štúdiu. Nárok na študentskú pôžičku pritom už nemajú.
V praxi teraz brexit znamená, že napríklad na UCL (University College London) bude nové školné pre Európanov od 21-tisíc do 36-tisíc za rok podľa odboru, ktorý študujú.
Študenti si po novom budú musieť zabezpečiť aj študentské víza, ktoré stoja 348 libier za spracovanie a za každý rok za ne zaplatiť poplatok 470 libier. To im zabezpečí zdravotnú starostlivosť cez britskú zdravotnú službu NHS.
„Univerzity majú vlastné nástroje, ako podporiť záujem študentov z EÚ, ale bude to neporovnateľné s predchádzajúcim stavom,“ myslí si Skřivánková.
Zmena sa dotkne aj populárnych výmenných pobytov cez program Erasmus, v rámci ktorých trávili európski študenti na britských školách (či Briti na kontinentálnych) časť štúdia. Britská vláda sa rozhodla nepodieľať sa ďalej na tomto programe, tvorí si vlastnú Turingovu schému (podľa slávneho matematika Alana Turinga).
Britské univerzity budú musieť nadväzovať partnerstvá „odznova“, nebudú môcť využiť existujúce a funkčné siete. To znamená veľa práce, administratívnej záťaže a času, nebude to pre ne jednoduché, myslí si Skřivánková.
Aj takto môže vyzerať štúdium na vysokej škole.
Budú v tejto situácii preslávené univerzity ako Oxford či Cambridge stále dostatočne konkurencieschopné v lákaní top talentov z Európy? Výskumné tímy zo Spojeného kráľovstva prichádzajú brexitom o možnosť získavať z únie výskumné granty a zapájať sa do medzinárodných spoluprác.
„Takže tí, ktorí chcú ísť študovať odbory, kde je takáto vzájomná spolupráca nevyhnutná, tam atraktivita výskumných pracovísk, aké majú aj Oxford či Cambridge, môže časom klesať. Nie hneď, ale možno v najbližších 10 rokov,” upozorňuje na ďalší aspekt.
Pandemické váhanie
Minulý a tento rok do rozhodovania študentov priniesli i ďalší nový prvok. Oplatí sa im ísť študovať na prestížne (a drahé) zahraničné školy, ak fakticky zostanú doma pri monitoroch svojich počítačov?
Takéto zvažovanie sa, samozrejme, už netýka len drahších britských škôl, ale napríklad tradične nákladného štúdia v USA. Tam vlani vtedajší prezident Donald Trump prijal rozhodnutie, ktorým študentom odmietli predlžovať študentské víza v období, keď mali pre pandémiu online štúdium. Museli sa teda vracať do domovských krajín.
No za váhaním nemusí byť iba finančný aspekt – ide aj o chýbajúci networking či priame rozhovory s vyučujúcimi. Ďalším zdrojom neistoty je forma a termín záverečných stredoškolských skúšok a to, či žiaci stihnú termíny prihlášok na zvolené vysoké školy.
“Študenti preto, prirodzene, váhajú, respektíve o rok odďaľujú rozhodnutie, aby bolo jasné, čo za školné naozaj dostanú,” dodáva Skřivánková.
Kde sú najlepšie školy?
Svetový rebríček najlepších univerzít sveta tradične na najvyšších priečkach obsadzujú elitné americké univerzity z východného i západného pobrežia krajiny. Neprekvapí, že tam uvidíte Harvard, Stanfond, MIT či Caltech. Kto vedie v Európe?
Britské Oxford a Cambridge a švajčiarska polytechnika ETH sa v zoznamoch najlepších univerzít Európy pravidelne umiestňujú najvyššie. Hoci rebríčku dominujú slávne ostrovné inštitúcie, v prospech ich švajčiarskeho konkurenta hovorí oveľa priaznivejšie školné (hoci životné náklady, s ktorými treba rátať, sú v krajine tiež vysoké).
Do top 20 sa zmestili tiež ďalšie kontinentálne inštitúcie s podobne technickým zameraním ako ETH, napríklad univerzity v Mníchove či v Lausanne. Medzi top univerzity z veľkých európskych krajín sa dostali i inštitúcie zo štátov čoraz viac obľúbených medzi mladými Slovákmi, teda z Holandska či Dánska.
Pohľad na školné hovorí, že britské univerzity to budú mať pri lákaní európskych talentov ťažké. Väčšina bude zrejme zvažovať pomer cena/výkon a rozhodnúť sa pre niektorú z krajín EÚ.
Rebríček 20 najlepších európskych univerzít, spolu s cenami školného, nájdete vo februárovom Forbese.
