Trend v regióne strednej a východnej Európy je zachovanie, prípadne mierne zvyšovanie miery zdanenia fyzických osôb, uvádza štúdia spoločnosti Forvis Mazars.
V Česku je základná sadzba dane z príjmu fyzických osôb 15 percent, na zárobky presahujúce trojnásobok priemernej mzdy sa uplatňuje sadzba 23 percent.
Na Slovensku je zdanenie osôb väčšie, keď základná sadzba dane predstavuje 19 percent a zvýšená, ktorá sa uplatňuje pre daňový základ nad 48 441 eur, predstavuje 25 percent.
Poľsko má nastavenú základnú sadzbu dane 12 percent, zvýšenú 32 percent. Rakúsko a Nemecko majú sadzbu príjmovej dane nastavenú podľa výšky príjmov na viac stupňov, keď v Rakúsku je rozpätie sadzieb od nuly do 55 percent a v Nemecku od štyroch do 47,475 percenta.
Najvyššie odvody
Štúdia tiež upozornila, že Česko a Slovensko patria v regióne medzi krajiny s najvyššími povinnými odvodmi zamestnávateľov. Na Slovensku dosahujú 36,2 percenta hrubej mzdy, v Česku 33,8 percenta.
Vyše 30 percent predstavujú odvody zamestnávateľa z krajín strednej a východnej Európy už iba v Estónsku. Najnižšie odvody zamestnávateľa v regióne sú v Litve, kde dosahujú 1,77 percenta hrubej mzdy.
V priemere sa v regióne pri povinných odvodoch zvýšil pomer nákladov zamestnávateľa k hrubým mzdám z vlaňajších 16 percent na 17 percent, pričom v roku 2023 bol pomer 15 percent.
