Štúdia ukázala štyri hlavné naratívy, teda príbehové vzorce, ktoré sa objavujú naprieč obdobiami aj témami.
Ľudia si v čase kríz budujú na sociálnych sieťach kolektívnu identitu a vymedzujú sa voči elitám. Príbehový vzorec „my dole“ proti „tým hore“ síce budí pocit spolupatričnosti, ale za cenu polarizácie a prehlbovania nedôvery, napríklad voči politikom a médiám. Vyplýva to z výskumu Martiny Novotnej z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a Lenky Vochocovej z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. Štúdiu publikoval časopis Mass Communication and Society.
Výskumníčky analyzovali takmer 1 700 komentárov na facebookových stránkach Českej televízie a TV Nova počas covidovej pandémie v rokoch 2020 až 2021 a v prvých dvoch rokoch ruskej invázie na Ukrajinu. „Zaujímalo nás, ako sa v online diskusiách na Facebooku odrážajú sociálne a ekonomické neistoty a ako sa v nich opakovane objavujú naratívy, ktoré ľuďom pomáhajú chápať krízové dianie a posilňujú pocit kolektívnej identity,“ uviedla Novotná.
Štúdia ukázala štyri hlavné naratívy, teda príbehové vzorce, ktoré sa objavujú naprieč obdobiami aj témami. „Tým prvým je pocit, že nás elity nechali napospas kríze. Politici sú pri tomto chápaní sveta zobrazovaní ako nekompetentní a skorumpovaní. Ľudia si sťažujú na dvojaký meter: bežní občania podľa týchto tvrdení dodržiavajú počas pandémie pravidlá, ktoré pre elity neplatia,“ opísala Vochocová.
2 min
2 min
Ropa na záver dňa zlacňuje, čaká sa na ďalšie kroky Trumpa
2 min
2 min
Je predčasné hovoriť o zhabaní iránskej ropy, ale vylúčiť to nemožno, povedal Trump
2 min
2 min
Skupina G7 zatiaľ nerozhodla o uvoľnení ropy z rezerv, uviedol francúzsky minister
2 min
2 min
Rast cien ropy ohrozuje globálnu ekonomiku a zvyšuje infláciu, varuje šéfka MMF
2 min
2 min
Akcie v USA výrazne klesajú, rast cien ropy obnovil obavy z inflácie
5 min
5 min
Analytici: ropa môže aj po skokovom raste ceny ešte ďalej výrazne zdražieť
2 min
2 min
Orbán požiadal Európsku komisiu o pozastavenie sankcií týkajúcich sa ruských energií
2 min
2 min
Krajiny Perzského zálivu zatýkajú influencerov za zdieľanie obsahu z iránskych útokov
3 min
3 min
Vojna na Blízkom východe môže zdvihnúť infláciu a ochladiť ekonomiku, varujú analytici
3 min
3 min
Pre ceny palív bude rozhodujúca dĺžka trvania vojny, zdôrazňujú analytici
3 min
3 min
Po ropnom šoku aj plynový: cena plynu v Európe pre vojnu opäť prudko rastie
3 min
3 min
Vojna v Iráne môže spomaliť dodávky striel Patriot z USA pre Poľsko
1 min
1 min
Európa sa stala najväčším dovozcom zbraní, Ukrajina vedie medzi štátmi
2 min
2 min
Kočner na súde opäť poprel, že si objednal vraždu Kuciaka
3 min
3 min
Ropný šok na burze: výpredaj akcií v Ázii aj v Európe, klesajú aj dlhopisy
Ďalším častým naratívom je zdôrazňovanie domácich problémov oproti zahraničným. Konkrétne pomoc Ukrajine je často vnímaná ako nespravodlivá voči údajne prehliadaným potrebám českých občanov, obzvlášť tých zraniteľných, ako sú slobodné matky či choré deti. V komentároch sa potom objavuje aj strach z imigrácie a možného ohrozenia národnej identity.
„Ďalším naratívom je spochybňovanie oficiálnych informácií o covide aj vojne. Ľudia vnímajú médiá ako nástroj manipulácie. Podobné techniky pritom podľa nich využívajú politici naprieč krízami,“ uviedla Vochocová. Posledným pomerne zreteľným naratívom je hrdosť na solidaritu „obyčajných ľudí“, od šitia rúšok cez zbierky na pomoc chorým až po lokálne iniciatívy. „Zároveň s tým však rastie pocit, že štát zlyháva a ľudia sa nemôžu spoľahnúť na inštitúcie, ale len sami na seba,“ doplnila Novotná.
Štúdia odhaľuje, že podobné naratívy sa v krízach objavujú bez ohľadu na to, aké politické strany sú práve pri moci. Rétorika „my verzus oni“ tak neznie len z úst politikov, ale silne rezonuje aj medzi bežnými používateľmi sociálnych sietí. „Výsledkom je silný pocit kolektívnej identity, ale aj rastúca nedôvera k politickým inštitúciám. Identifikácia týchto opakujúcich sa naratívov a neistôt v časoch krízy môže napomôcť lepšiemu zvládaniu kríz v budúcnosti,“ uzavrela Novotná.
