Štúdia ukázala štyri hlavné naratívy, teda príbehové vzorce, ktoré sa objavujú naprieč obdobiami aj témami.
Ľudia si v čase kríz budujú na sociálnych sieťach kolektívnu identitu a vymedzujú sa voči elitám. Príbehový vzorec „my dole“ proti „tým hore“ síce budí pocit spolupatričnosti, ale za cenu polarizácie a prehlbovania nedôvery, napríklad voči politikom a médiám. Vyplýva to z výskumu Martiny Novotnej z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne a Lenky Vochocovej z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. Štúdiu publikoval časopis Mass Communication and Society.
Výskumníčky analyzovali takmer 1 700 komentárov na facebookových stránkach Českej televízie a TV Nova počas covidovej pandémie v rokoch 2020 až 2021 a v prvých dvoch rokoch ruskej invázie na Ukrajinu. „Zaujímalo nás, ako sa v online diskusiách na Facebooku odrážajú sociálne a ekonomické neistoty a ako sa v nich opakovane objavujú naratívy, ktoré ľuďom pomáhajú chápať krízové dianie a posilňujú pocit kolektívnej identity,“ uviedla Novotná.
Štúdia ukázala štyri hlavné naratívy, teda príbehové vzorce, ktoré sa objavujú naprieč obdobiami aj témami. „Tým prvým je pocit, že nás elity nechali napospas kríze. Politici sú pri tomto chápaní sveta zobrazovaní ako nekompetentní a skorumpovaní. Ľudia si sťažujú na dvojaký meter: bežní občania podľa týchto tvrdení dodržiavajú počas pandémie pravidlá, ktoré pre elity neplatia,“ opísala Vochocová.
Ďalším častým naratívom je zdôrazňovanie domácich problémov oproti zahraničným. Konkrétne pomoc Ukrajine je často vnímaná ako nespravodlivá voči údajne prehliadaným potrebám českých občanov, obzvlášť tých zraniteľných, ako sú slobodné matky či choré deti. V komentároch sa potom objavuje aj strach z imigrácie a možného ohrozenia národnej identity.
„Ďalším naratívom je spochybňovanie oficiálnych informácií o covide aj vojne. Ľudia vnímajú médiá ako nástroj manipulácie. Podobné techniky pritom podľa nich využívajú politici naprieč krízami,“ uviedla Vochocová. Posledným pomerne zreteľným naratívom je hrdosť na solidaritu „obyčajných ľudí“, od šitia rúšok cez zbierky na pomoc chorým až po lokálne iniciatívy. „Zároveň s tým však rastie pocit, že štát zlyháva a ľudia sa nemôžu spoľahnúť na inštitúcie, ale len sami na seba,“ doplnila Novotná.
Štúdia odhaľuje, že podobné naratívy sa v krízach objavujú bez ohľadu na to, aké politické strany sú práve pri moci. Rétorika „my verzus oni“ tak neznie len z úst politikov, ale silne rezonuje aj medzi bežnými používateľmi sociálnych sietí. „Výsledkom je silný pocit kolektívnej identity, ale aj rastúca nedôvera k politickým inštitúciám. Identifikácia týchto opakujúcich sa naratívov a neistôt v časoch krízy môže napomôcť lepšiemu zvládaniu kríz v budúcnosti,“ uzavrela Novotná.
