Zásadné životné udalosti predstavujú zdroj stresu pre mnohých z nás, ale oveľa viac nás zaťaží chronický stres všedných dní, ktorý má z dlhodobého hľadiska zákernejšie následky. Vnútorný stres si vyberá svoju daň aj bez toho, aby sme si všimli, že vzniká.
Lekár a uznávaný autor Gábor Maté verí, že spôsob, akým premýšľame a využívame svoju mozgovú kapacitu, má vplyv aj na naše fyzické zdravie. Ako robiť prevenciu voči skrytému stresu?
1. Budovanie emočnej kompetencie.
Podľa Matého sa potrebujeme naučiť pracovať s emóciami a postupne budovať svoju emočnú kompetenciu, ktorá pozostáva z viacerých častí:
- schopnosti prežívať a efektívne prejavovať emócie, aby sme si dokázali uvedomovať, kedy zažívame stres,
- schopnosti uvedomovať si skutočné potreby a nepotláčať ich iba preto, aby sme si vyslúžili prijatie alebo uznanie zo strany druhých,
- schopnosti rozlišovať psychické reakcie, ktoré súvisia s momentálnou situáciou, od tých, ktoré pretrvávajú z minulosti.
„To, čo chceme a požadujeme od sveta, musí zodpovedať súčasným potrebám, nie nevedomým, neuspokojeným potrebám z minulosti. Ak sa nám prelína minulosť a súčasnosť, budeme vnímať stratu alebo hrozbu straty aj tam, kde žiadna neexistuje,“ píše vo svojej knihe Keď telo povie nie.
K vnútornému stresu podľa odborníka dochádza, keď nie sú naplnené vyššie spomínané kritériá, čo vedie k narušeniu homeostázy.
Skúste napríklad začať tým, že budete rozlišovať, ako sa v skutočnosti cítite – či už sami k sebe, vo vzťahu k šéfovi, k partnerovi alebo partnerke…
2. Spoznanie pôvodcov stresu.
O téme sme hovorili aj v 18. epizóde podcastu Nevyhorení so psychológom Matúšom Bakytom. Hovorí, že keď za ním príde nejaký klient s konkrétnym problémom, v prvej fáze riešia príčiny. Väčšinou ide podľa psychológa o súbor viacerých zaťažujúcich faktorov v práci, v súkromnom živote alebo v dávnejšej minulosti.
„Je to taká inventúra, čo všetko v nás ten stres vyvoláva. Často totiž cítia nejakú záťaž, ale už ani nevedia povedať, z čoho pramení,“ hovorí Bakyta.
Psychológ Matúš Bakyta. Foto: Martin Červeňanský
Psychológ Matúš Bakyta hovorí o skytom strese v podcaste Nevyhorení. Foto: Martin Červeňanský
Ako začať, keď sme na to sami? Jemu osobne napríklad pomáha, keď si spíše, čo mohlo byť príčinou úzkosti. „Väčšinou mi tam naskáče pár vecí, no keď ich vidím napísané, tak to nevyzerá až tak desivo, ako keď to mám iba v hlave,“ vysvetľuje.
Môžete si tiež skúsiť napísať nejaký termín, kedy viete, že sa to bude nejakým spôsobom lámať. Alebo si napíšete mená ľudí, ktorí by vám s tým vedeli pomôcť, s kým by ste sa o tom mohli porozprávať. Vďaka tomu sa vám môže uľaviť.
3. Počúvanie svojho tela.
Veľmi dôležité je podľa odborníkov tiež počúvať vlastné telo a signály, ktoré nám vysiela. „Každý z nás zažíva stres, no je dôležitá jeho miera, intenzita, dĺžka a naše možnosti sa s ním vysporiadať,“ hovorí Bakyta. Veľa ľudí je však vychovávaných tak, že ho vôbec necítia, alebo sú takí odtrhnutí od svojich pocitov a vnímania svojho tela, že jemnejšie signály stresu neregistrujú. Telo potom musí vyslať silnejší signál, ktorý s človekom naozaj zatrasie.
Preto je dôležité priebežne si všímať, ako sa cítime. Môžeme si preskenovať telo, zistiť, či cítime nejaké napätie, a opýtať sa samých seba, čo by sme v tejto chvíli potrebovali. Môžete sa zamyslieť nad tým, ako sa máte a ako sa cítite vo svojom tele. „Porozmýšľajte, akú mieru stresu zažívate a čo by vám mohlo pomôcť ho odbúrať alebo zmierniť,“ radí psychológ.
4. Stanovovanie hraníc.
O nastavovaní hraníc
O tom, ako pracovať s nastavovaním hraníc, sme hovorili aj v 10. epizóde podcastu Nevyhorení, ktorú si môžete vypočuť tu.
Pri ľuďoch, ktorí trpia chronickým stresom, sa Bakyta často stretáva s témou nejasných hraníc. „Už v detstve mnohých z nás učili neustále každému vyhovieť, neodvrávať, byť tým dobrým dievčatkom či chlapčekom, ktorý neplače. Časť ľudí aj preto nemá jasne určené hranice a nevedia, koľko je vlastne dosť,“ hovorí.
Ľudia s nejasnými hranicami však dlhodobo žijú v strese, hoci sa to naučili vytesniť z vedomého vnímania. Stres je trvalou súčasťou ich každodenného života, pretože doň neustále zasahujú druhí. „Ja som si aj preto kedysi premenoval syndróm vyhorenia na syndróm vyhovenia,“ vraví.
Vypočujte si rozhovor o skrytom strese
Viac o tejto téme sa dozviete v 18. epizóde podcastu Nevyhorení, ktorý nájdete na Spotify, v Apple podcastoch alebo Google podcastoch. Čiastočný prepis si môžete prečítať tu.
