Priemerná sadzba úverov na bývanie v eurozóne bola v septembri na úrovni 3,93 percenta. Krajiny mimo nej majú podstatne vyššie úroky.
Na lacné hypotéky možno už len – s „finančno-melancholickým“ povzdychom – spomínať. Kým sme na začiatku vlaňajška mohli získať jednopercentný úrok, v septembri tohto roka bola priemerná sadzba úverov na bývanie na Slovensku na úrovni 3,92 percenta, čo zodpovedá takmer presne priemeru za celú eurozónu – 3,93 percenta.
Hoci si našinci na podobné úroky musia zrejme ešte zvyknúť, nejde teda o závratné čísla. Väčšina štátov Európskej únie je na tom ešte horšie. Kto je najväčším ťahúňom? Krajiny mimo eurozóny ako Česko, Rumunsko či Maďarsko, kde sa úroky šplhajú na 5,83, respektíve 6,91 a 7,19 percenta.
Rozdiely medzi eurózonou a zvyškom spoločenstva
Vysvetlenie je prosté. „Nevzťahujú sa na ne pravidlá z eurozóny. Centrálne banky v týchto štátoch si tak držia úroky na oveľa vyššej úrovni, zhruba o dva percentuálne body,“ približuje Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky.
Dodáva, že sa to následne premieta nielen do krátkodobých cien na trhu, ale aj do dlhodobých zdrojov, medzi ktoré sa rátajú aj výnosy desaťročných štátnych dlhopisov. Podľa Davida Mareka, Chief Economist v Deloitte Česká republika, do problematiky vstupovala aj vyššia inflácia v týchto štátoch.
Disparity sú však aj vnútri eurózony. Spomedzi krajín platiacich spoločnou menou vyskočili napríklad hodnoty v pobaltských štátoch, kde sa priemerná sadzba v septembri pohybovala okolo 5,8 percenta. Podľa portálu Err.ee tamojšie úrokové sadzby dosiahli v druhom štvrťroku 2023 svoje 14-ročné maximum.
„Hlavným faktorom rastu bola menová politika Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je zabrániť príliš rýchlemu rastu cien. V dôsledku toho sa zvýšil Euribor a viac ako 90 percent úverov na bývanie v Estónsku sa naň viaže,“ vysvetlil pre Err.ee Taavi Raudsaar, ekonóm Eesti Pank, estónskej centrálnej banky. Ako zároveň pripomína, tamojšie úroky presahujú európsky priemer už sedem rokov.
Miestne riziko
Ako ďalej vysvetľuje Marek, členské krajiny eurozóny síce majú rovnakú základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, lokálne úroky sa však často líšia. „Reflektujú totiž miestne faktory rizika. Preto sa líšia výnosy štátnych dlhopisov jednotlivých krajín v eurozóne, preto sa tiež líšia úrokové sadzby pri bankových úveroch a ďalších finančných produktoch,“ pokračuje.
Mieru rizika na úrovni jednotlivých krajín podľa Mareka tak reflektujú napríklad sadzby swapov úverového zlyhania. Tie na päťročné štátne dlhopisy sú napríklad aktuálne na úrovni 42 bázických bodov pri Estónsku, 52 pri Litve a 70 pri Lotyšsku.
Hypotekárny trh na Pobaltí nie je navyše podľa Štefanidesa tak rozvinutý ako náš. Kým my fixujeme úroky na tri až päť rokov, potom ich opäť prehodnocujeme a prípadne refinancujeme, v Pobaltí sú ľudia zvyknutí brať úvery aj na 30 rokov. Tie sú drahšie. „Hypotéky sú produkt, ktorý je v každej krajine iný,“ dodáva.
Nízka inflácia
Dosť bolo drahoty. Forbes sa pozrel aj na opačný koniec rebríčka. Tam s najlacnejšími hypotékami kraľuje Malta. Priemerný úrok v septembri tam bol na úrovni 1,92 percenta.
Podľa portálu Businessnow.mt je za tým aj fakt, že v obľúbenej dovolenkovej destinácii je veľmi nízka miera inflácie, konkrétne v septembri 2023 šlo o 4,9 percenta.
Infláciu na Malte do značnej miery drží podľa Businessnow.mt pod kontrolou fiškálna politika, nie menová, a to vďaka vládnym dotáciám energie a palív vo výške 600 miliónov eur ročne. Ide približne o 10 percent jej celkového rozpočtu.
Priemerné úrokové sadzby hypoték vo vybraných krajinách
| Úroková sadzba (v septembri v percentách) |
| Malta | 1,92 |
| Francúzsko | 3,36 |
| Chorvátsko | 3,54 |
| Belgicko | 3,73 |
| Španielsko | 3,85 |
| Rakúsko | 3,86 |
| Slovensko | 3,92 |
| Slovinsko | 4,03 |
| Holandsko | 4,05 |
| Nemecko | 4,12 |
| Luxembursko | 4,20 |
| Írsko | 4,21 |
| Taliansko | 4,21 |
| Portugalsko | 4,26 |
| Grécko | 4,29 |
| Fínsko | 4,37 |
| Cyprus | 4,81 |
| Poľsko | 5,68 |
| Estónsko | 5,75 |
| Litva | 5,80 |
| Lotyšsko | 5,82 |
| Česko | 5,83 |
| Rumunsko | 6,91 |
| Maďarsko | 7,19 |
| Priemer eurozóny | 3,93 |
Zdroj: Európska centrálna banka, ČNB ARAD, Maďarská národná banka, Poľská národná banka, Rumunská národná banka
