Slovenské finančné domy vlani nezarábali viac ako inde vo svete, skôr naopak.
Zarábajú banky príliš? Čistý zisk bankového sektora stúpol v prvom polroku o 47 percent na 565 miliónov eur. Na prvý pohľad je to veľa peňazí a len málo podnikateľov môže snívať o podobnom raste profitability.
Ak však chceme získať komplexnejší pohľad, musíme sa pozrieť na čísla z väčšej perspektívy.
Medzinárodné porovnanie
Prvou pomôckou môže byť medzinárodné porovnanie. Aj v Českej republike finančné domy slušne zarábajú. V prvom polroku to bolo 55,7 miliardy korún, čo je v prepočte zhruba 2,3 miliardy eur.
Bankový sektor tam teda vynáša štvornásobne viac ako na Slovensku. Najväčšia inštitúcia na trhu, Česká spořitelna, dosiahla v prvom polroku zisk 9,3 miliardy korún, čiže 380 miliónov eur, čo sú dve tretiny profitu všetkých 25 bánk pôsobiacich na Slovensku.
Ako je to ďalej za hranicami? Na porovnanie efektivity sa bežne používa ukazovateľ rentability vlastného imania – známy aj pod skratkou ROE. Udáva, aký zisk dokáže firma vlastníkovi vyprodukovať z vloženého vlastného kapitálu. Dáva teda do pomeru výsledok hospodárenia a vlastné imanie.
Z analýzy, ktorú každoročne robí konzultačná spoločnosť McKinsey, vyplýva, že tento rok dosiahne tento ukazovateľ v bankovníctve globálne priemernú hodnotu 13 percent. Dlhodobý priemer je nižší, zhruba 9,1 percenta.
Slovenské banky mali vlani rentabilitu vlastného imania len 8,3 percenta. Nezarábajú teda viac ako inde vo svete, skôr naopak.
Zaostávajú aj v porovnaní so svojimi najbližšími susedmi. České banky dosiahli vlani rentabilitu na úrovni 14,9 percenta, v Maďarsku to bolo 12,2 a v Rakúsku rovných desať. Menej efektívne sú len inštitúcie v Poľsku s hodnotou 6,7 percenta.
„Na to, aby boli banky schopné podporovať nevyhnutný rast ekonomiky, je potrebné, aby ich ziskovosť bola dlhodobo minimálne na úrovni desať percent,“ uvádza Slovenská banková asociácia.
Prečo zarábajú banky viac
Podľa súčasného predsedu vlády Roberta Fica je však zisk bánk neprimeraný. Už pred voľbami sa zastrájal, ako ich zdaní. A v pondelok spoločne s ministrom financií Ladislavom Kamenickým zopakovali, že plán znovu zaviesť bankový odvod platí.
„Netreba s nimi mať zľutovanie. Teším sa, ako budete, milí bankári, klopať na dvere, keď vám navrhneme dvakrát vyšší bankový odvod, aby sa ľuďom vôbec nezvýšili splátky hypoték. A želám vám, aby ste sa s tými ziskami zadrhli,“ odkázal peňažným domom v šťavnatom príhovore pred voľbami.
Je pravda, že finančným inštitúciám profit rýchlo rastie. Za prvých deväť mesiacov roka zarobili 875 miliónov eur, čo je historicky najviac. Dôvodom je nesúlad efektu vyšších úrokov na úveroch a vkladoch.
Sadzby hypoték rástli rýchlejšie a viac ako úroky na terminovaných účtoch. Navyše úvery majú na bankovom biznise väčší podiel ako vklady. Rast výnosov z nich sa teda na ňom prejaví viac ako pomalší rast nákladov.
„Elasticita prenosu zvýšených sadzieb na depozitá je o niečo nižšia. Časť úverov sa teda pomerne rýchlo precenila, navyše si ľudia brali aj nové úvery v očakávaní ďalšieho zvyšovania sadzieb. Na depozitách pritom len hľadáme novú rovnovážnu polohu,“ vysvetlil pre Forbes ešte v máji šéf Slovenskej sporiteľne, Peter Krutil.
Podľa analytika Slovenskej bankovej asociácie Marcela Lazniu je však tento efekt len krátkodobý. Dodáva, že ide o dočasný nárast ziskov do chvíle, kým sa úroky na vkladoch a úveroch dostanú viac do rovnováhy.
Štatistika Národnej banky Slovenska dokazuje, že ku koncu septembra úročili finančné domy nové termínované vklady 3,2 percentami, kým rok predtým to bolo len 0,9 percenta. Náklady inštitúciám teda už rastú.
Česko naznačuje ďalší vývoj ziskov
Tento vývoj potvrdzuje podľa Lazniu aj situácia v Českej republike. Tamojšia centrálna banka začala so zvyšovaním úrokov skôr ako tá európska.
Nad jedno percento sa sadzby v Česku dostali v októbri roku 2021, kým v prípade Európskej centrálnej banky to bolo až rok na to. O toto obdobie tam teda trh predbieha vývoj na Slovensku.
Profit inštitúcií v Česku už aj začal klesať. Napríklad čistý zisk Raiffeisenbank sa znížil za tri štvrťroky o 28 percent na – v prepočte – 160 miliónov eur.
V prípade Komerční banky ide o pokles o päť percent na 510 miliónov eur. A profit České spořitelny bol nižší o 2,9 percenta, keď sa znížil na 610 miliónov eur.
„Vývoj v Českej republike predznamenáva to, čo k čomu pravdepodobne čoskoro dôjde aj na Slovensku,“ naznačuje Laznia.
V očiach politikov
Zdá sa teda, že banky zarábajú viac len dočasne. Napriek tomu sú tŕňom v oku politikov. Fico deklaruje, že z toho, čo od nich vyberie, bude dotovať úroky hypotekárnych klientov, ktorým po refixácii sadzby vzrastie splátka.
Jeho strana má dokonca na webe kalkulačku na výpočet „štátnej bonifikácie“ splátky. Sľubuje doplatiť tri percentá z úroku.
„Ak bude Smer vo vláde, prvý deň, ako kabinet zasadne, predloží návrh zákona o štátnej bonifikácii úrokových sadzieb. Je to osvedčený modul, ktorý za našich vlád fungoval perfektne,“ uvádza strana.
„Takto predídeme hypotekárnej katastrofe a 400-tisíc rodín môže zostať vo svojich domovoch,“ sľubuje.
Je pravda, že bonifikácia v minulosti fungovala, týkala sa však len mladých dlžníkov s obmedzeným príjmom. Cielila teda na príjmovo slabšie sociálne skupiny.
Teraz je to inak. Národná banka Slovenska vypočítala, že rázne zvýšenie splátky, teda o viac ako dvesto eur, sa bude týkať len 11 percent hypoték.
Ide o lepšie zarábajúcich dlžníkov a často o investičné úvery. Priemerné zvýšenie splátky pritom má byť podľa NBS niššie ako sto eur. Navyše hypotéku má celkovo len 13 percent Slovákov. Rázne zdraženie o viac ako 200 eur pocíti zhruba 1,5 percenta populácie Slovenska.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave má mimoriadne zdanenie finančných domov skôr politický ako ekonomický význam.
„Populistické strany považujú banky za nepriateľa obyčajných ľudí. Ak sa do vlády dostane populista, je pochopiteľné, že nehľadá dobré riešenia, ale populárne. Zdanenie bánk môže byť pre určitý typ voličov populárnym a na oko sympatickým rozhodnutím, v konečnom dôsledku sa však odrazí na zvýšení iných poplatkov,“ vysvetľuje politológ.
Takéto opatrenia podľa neho peňazným inštitúciám spravidla skomplikujú život len do momentu, keď tie peniaze od ľudí vyberú iným spôsobom.
Polovica ziskov zostáva na Slovensku
Bankári vyvracajú aj mýtus o tom, že všetky peniaze zo slovenských finančných domov odchádzajú do zahraničia. Podľa štatistiky bankovej asociácie predstavujú dividendy pre akcionárov 24 percent zisku pred zdanením.
Ďalších 21 smeruje do štátneho rozpočtu vo forme dane z príjmu a zvyšných 55 percent zostáva na Slovensku vo forme vlastného kapitálu. Štatistika hovorí o tých so sídlom na Slovensku, nie o pobočkách zahraničných inštitúcií.
Vlastný kapitál slúži na ďalší rozvoj bankového biznisu a poskytovanie nových úverov. Finančné domy totiž potrebujú podľa regulačných požiadaviek NBS na poskytovanie úverov vlastné peniaze.
Na hypotéku vo výške 85-tisíc eur musia napríklad vložiť zo svojich zdrojov zhruba päťtisíc eur.
Zvyšok si požičiavajú na finančných trhoch. Zo sumy 100 miliónov eur tak dokážu poskytnúť zhruba 20-tisíc priemerných hypoték.
V roku 2020 predstavovala osobitná daň zhruba tretinu zo zisku bánk. Pri tomto nastavení by to tento rok mohlo byť zhruba 400 miliónov eur. Je jednoduché si vypočítať, o koľko by klesla ich schopnosť poskytovať úvery.
„Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k vyšším sadzbám. To bude mať dosah na ľudí,“ konštatuje Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie a predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ČSOB.
