Štatistiky ukazujú rôzne pohľady na ekonomickú silu a chudobu. Hoci sa pozícia Slovenska v rôznych grafoch líši, nikde nie je priaznivá.
Slováci sa majú podľa vlastných slov pocitovo veľmi zle. Čo sa týka subjektívneho vnímania chudoby, sme na treťom najhoršom mieste v rámci Európy.
Samozrejme, sociológovia a ekonómovia vedia, že pocity je dobré konfrontovať s tvrdými dátami. Paradoxne, Slovensko to posúva v dôležitom ukazovateli na druhé najhoršie miesto v Európskej únii hneď za Maďarskom.
Na druhej strane ukazovateľov životnej úrovne je pomerne veľa, v prípade niektorých dokonca Slovensko dosahuje úroveň škandinávskych krajín. Hoci kontext je skôr smutno-smiešny.
Ekonomické vysvedčenie
Dôležitý pohľad na ekonomickú silu dáva príjem na osobu v parite kúpnej sily (PPS). Najlepšie čísla za rok 2024 vykazujú Luxembursko a Nórsko, nasledujú ho Švajčiarsko a Rakúsko.
Naopak, najhoršie výsledky dosiahlo Maďarsko a len tesne nad ním je Slovensko. S istým odstupom sú na tom lepšie Gréci, Rumuni a Bulhari.
Parita upravuje priemerný príjem o cenovú hladinu, teoreticky je to lepší koncept na meranie životnej úrovne. Má však svoje nedostatky, preto ho nemožno považovať za ideálny ukazovateľ.
Zaujímavosťou je, že Eurostat nedávno zverejnil na sociálnych sieťach mapu práve podľa príjmu v PPS, odkaz je však nefunkčný.
Na sociálnych sieťach Eurostatu sa objavil namiesto toho príjem na osobu bez prepočítania paritou, kde je už Slovensko na tom o niečo lepšie – štvrté odspodu. V tomto ukazovateli sme aj s Maďarskom predbehli posledné Rumunsko a Bulharsko.
Oba grafy i zdrojové dáta možno nájsť v analýze Eurostatu o životných podmienkach.
Rovní v bohatstve, rovní v chudobe
Na každý ukazovateľ sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. V prípade Giniho indexu ekonomickej nerovnosti má Slovensko najnižšiu hodnotu, čo naznačuje vysokú rovnosť.
Podobne priaznivé čísla majú aj krajiny Slovinsko, Belgicko, Česko a Nórsko. Práve Nórsko je zaujímavé, lebo príjem v parite má jeden z najvyšších a je na opačnej strane ako Slovensko. V miere rovnosti sme tak na úrovni bohatej škandinávskej krajiny.
Zásadný rozdiel je v tom, že kým Nóri sú si rovní v bohatstve, my sme si rovní v chudobe. A to je dôležitá poznámka k tomu, akú úlohu zohráva rovnosť v kvalite života.
Grécke varovania
Napriek vyššie spomenutej rovnosti patrí Slovensko ku krajinám, kde sa relatívne veľa ľudí cíti chudobne. Hovorí o tom ďalší graf.
Najchudobnejší sa subjektívne cítia Gréci, čo môže byť spôsobené nie až tak dávnymi úspornými opatreniami v súvislosti s potrebou ozdraviť verejné financie. To zásadne znížilo ich životnú úroveň. Je to tiež varovanie, ako budú reformy bolieť, keď neprídu včas.
Zdroj: Eurostat
Ako vidieť na grafe, za Gréckom a Bulharskom nasleduje práve Slovensko. Je zaujímavé, že vo väčšine krajín EÚ bol podiel ľudí žijúcich v domácnostiach, ktoré sa považovali za chudobné v roku 2024, najvyšší u detí.
„Napriek tomu v pobaltských krajinách EÚ, vo väčšine východných krajín EÚ (Bulharsko, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko) a v Grécku bol podiel starších ľudí najvyšší,“ poznamenáva Eurostat.
To kontrastuje s reálnym ohrozením chudoby a sociálneho vylúčenia. Slovensko sa nachádza až v strede, čo naznačuje relatívne nižší podiel ľudí ohrozených chudobou.
Zdroj: Eurostat
Zaujímavé však je, že chudobou sú objektívne ohrození najmä mladí do 18 rokov a potom ľudia v strednom veku. Dôchodcovia na 65 rokov vykazujú najnižšiu mieru ohrozenia.
Subjektívne sa však cítia najchudobnejší. Populistické vyjadrenia politikov v nich tento pocit ešte prehlbujú.
Bratislava kraľuje
Veľké rozdiely ponúka pohľad na regióny optikou dostupnosti práce. Najlepšie výsledky vykazuje talianska provincia Bolzano, druhý je Bratislavský kraj. Nasledujú ďalšie regióny bývalého východného bloku: Juhozápadné Čechy, Varšavská stolica, české regióny Severovýchod a Juhovýchod.
Zdroj: Eurostat
Kým západné a stredné Slovensko sa držia v polovici, východné Slovensko je v najhoršej kategórii.
Práve v prípade východného Slovenska stojí za zlými číslami kombinácia sociálne vylúčených komunít a chýbajúcich pracovných príležitostí.
Chudoba verzus deprivácia
Ohrozenie chudobou hovorí z pohľadu štatistiky o počte ľudí, ktorých príjem je nižší ako 60 percent mediánu národného disponibilného príjmu.
Na vážne ekonomické problémy v praktickom živote ľudí poukazuje štatistická kategória „ťažká materiálna a sociálna deprivácia“.
V tomto rebríčku sme na negatívnom šiestom mieste. Zaujímavé však je, že v čomsi sme na tom rovnako ako ďalšia škandinávska krajina Švédsko (SE). Závažná deprivácia je gendrovo vyvážená, hoci sme opäť na rôznych koncoch.
Zdroj: Eurostat
„Vo všetkých krajinách EÚ okrem šiestich bola miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie vyššia u žien ako u mužov. Na Slovensku a vo Švédsku boli miery rovnaké pre obe pohlavia. V Holandsku, na Cypre, v Nemecku a Taliansku boli miery u mužov vyššie ako miery u žien,“ vysvetľuje Eurostat.
V relatívnom vyjadrení boli najväčšie rozdiely medzi pohlaviami pozorované na Malte a v Luxembursku.
Pomerne veľa vymenovaných štatistík ukazuje, že na ekonomickú výkonnosť existuje viacero pohľadov. Slovensko nebude najchudobnejšie, ale ukazovateľ príjmu v parite kúpnej sily naznačuje, že má jednu z najnižších životných úrovní.
Slabý rast a štrukturálne problémy ekonomiky nedávajú veľkú šancu na zmenu.
