Tento rok je Rokom slovenského dizajnu. Keďže je však stále aj obdobím svetovej pandémie, oslavy 30. výročia založenia Slovenského centra dizajnu (SCD) sa presúvajú viac do online a mediálneho priestoru. S riaditeľom centra Marošom Schmidtom sme sa porozprávali o tom, čo je výkladnou skriňou súčasného slovenského dizajnu, ktoré kúsky bodujú aj komerčne a čo chystá SCD v rámci osláv troch desaťročí svojej existencie.
Ktorá oblasť slovenského dizajnu v súčasnosti najviac vyniká?
Na túto otázku vie najlepšie odpovedať súťažná prehliadka Národná cena za dizajn. V rámci nej sa na popredných priečkach umiestňuje, a aj vo svete rezonuje, slovenský odevný, sklársky, nábytkový, automobilový, knižný a obalový dizajn. Veľmi významná je aj plagátová tvorba a tvorba písma. Slovensko zviditeľnil aj výskum v oblasti nových materiálov, ktorý je úzko spätý s dizajnom.
Aké nové materiálny máte na mysli?
Napríklad bioplast Nuatan, s ktorým pracuje štúdio Crafting Plastics, je pre Slovensko vynikajúcou reklamou. Všeobecne majú v zahraničí veľké úspechy slovenské dizajnérske projekty, ktoré pracujú s témou udržateľnosti a ekológie.
Riaditeľ SCD Maroš Schmidt. Foto: archív autora
Bodujeme s dizajnom aj na svetových súťažiach?
Áno, a bol by to dlhý zoznam. Z minulosti vyberiem aspoň pár príkladov: Prestížne ocenenie Red Dot Design Award si pravidelne odnáša trnavské grafické štúdio Pergamen. Získalo ho za dizajn pre Tatratea v roku 2010, pre Dynamax v roku 2012, pre víno Château Rubáň v roku 2014 či pre Suvenír zo Švédska v roku 2018. Rovnakú cenu v roku 2013 získal aj Michal Staško za dizajn hračky 3K od Tuli, v roku 2015 Tomáš Kompaník za nádhernú knihu AHA, ktorá predstavuje ľudové výšivky ôsmich krajov Slovenska, a v roku 2016 Matúš Chlpek za ďalekohľad Athlon Midas.
A ktoré kvalitne nadizajnované výrobky boli aj komerčným hitom?
Úloha dizajnu je pomáhať a predávať. Významným produktom za posledných tridsať rokov je určite zubárske kreslo Smile, ktoré v roku 1999 pre Chiranu Medical zo Starej Turej nadizajnoval Ferdinand Chrenka. To kreslo je stále perfektné a nadčasové. V čase svojho vzniku, a ešte dlhé roky potom, bolo naozaj hitom, pretože v stomatologickej ambulancii vytvorilo veľmi príjemnú atmosféru. Chrenka zaň získal aj Národnú cenu za dizajn.
Spomínali ste aj Patrika Illa…
Bez neho si neviem predstaviť komerčný úspech sklárne Rona Lednické Rovne. Patrik dáva sklu tvar a tvár zároveň. A spomeniem ešte Michala Staška, ktorého považujem za najproduktívnejšieho produktového dizajnéra na Slovensku. Z jeho pestrej tvorby mám veľmi rád napríklad keramické krbové kachle Nox od Atheniky, ktoré boli v roku 2015 takisto ocenené aj Národnou cenou za dizajn. Majú všetky predpoklady na komerčný úspech.
Kvalitný a komerčne úspešný slovenský dizajn: zubárske kreslo od Ferdinanda Chrenku, poháre na víno od Patrika Illa či krbové kachle od Michala Staška. Foto: SCD, Rona, Athenika
Nikto nikdy nepochyboval, že obal predáva
Vidia naše firmy v kvalitnom dizajne potenciál a sú ochotné doň investovať?
Dizajn je široký pojem. V rámci interiérového a korporátneho dizajnu je na Slovensku veľký tlak na kvalitu a vznikajú naozaj výnimočné projekty.
Čo máte na mysli pod interiérovým a korporátnym dizajnom?
Ide najmä o logotypy, tlačové materiály a celkovo o korporátnu identitu.
A v iných oblastiach? Napríklad v priemyselnom dizajne? Panuje ešte názor, že investícia do dizajnu je stratová?
Myslím, že toto presvedčenie už nie je v móde. To, že obal predáva, o tom nikto nikdy nepochyboval. No pustiť sa do kvalitného priemyselného dizajnu je stále veľká lotéria. Prostredie na Slovensku nepraje takýmto investíciám, hoci si podľa mňa všetci uvedomujú, že je to dôležité. Veľkú úlohu v celom procese zohráva ministerstvo hospodárstva a Sieťová inovačná a energetická agentúra, ktorá podporuje malých a stredných podnikateľov pri realizácii kreatívnych riešení z oblasti dizajnu.
Ako?
Ich kreatívne vouchery je možné využiť aj na dizajn výrobkov, no málokto má v súčasnej dobe odvahu a aj financie sa do vývoja tvarového riešenia v rámci produktového dizajnu pustiť. Podľa môjho názoru sa musí vytvoriť komplexná podpora tvorby nového dizajnu, ktorá by išla ruka v ruke s podporou konštrukčných a technologických riešení, a postaviť na tom základnú stratégiu rozvoja Slovenska. Je veľká škoda, že sa u nás o dizajne síce veľa hovorí, ale v rámci štátnej kultúrnej alebo hospodárskej politiky je dizajn stále na poslednom mieste.
Víťaz kategórie Identita v rámci Národnej ceny za dizajn v roku 2020 – Andrej & Andrej (Andrej Barčák, Andrej Čanecký) pre Kanceláriu verejného ochrancu práv. Foto: archív SCD
Mení sa prístup štátu v uplatňovaní kvalitného dizajnu?
Vyvolať záujem štátu o kvalitný dizajn a pomôcť pri výbere najlepšieho dizajnu je jedna z našich dlhodobých úloh. Vidíme stúpajúci záujem štátu a aj samospráv o čo najkvalitnejší komunikačný dizajn. Pomáhame pri organizácii súťaží, oslovujeme profesionálnych dizajnérov do výberových komisií, vyhodnocujeme, radíme.
Kde sa to už podľa vás prejavilo?
Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a Slovenská elektrizačná prenosová sústava sa rozhodli vytvoriť si novú identitu s nami ako garantmi kvality, čo oceňujem. Tretím zaujímavým projektom je identita pre Kanceláriu verejného ochrancu práv. Postarali sa o ňu Andrej Barčák a Andrej Čanecký a vlani získala aj Národnú cenu za dizajn.
Keď sa hovorí o tradícia československého dizajnu, často sa spomína Expo 58. V čom bola svetová výstava v Bruseli jedinečná?
Zlatá éra československého dizajnu je naozaj jasne daná od Expa v roku 1958. Súvisí to s celosvetovým rozmachom nových materiálov, tvarových a farebných riešení a, samozrejme, novej filozofie dizajnu. Na týchto základoch vznikol silný československý rukopis nielen v umení, ale aj v dizajne. Môžeme na ňom badať vplyvy silného talianskeho alebo prísneho škandinávskeho dizajnu, no základom bola sloboda v myslení a tvorbe, ktorá sa postupne a na krátku dobu presadzovala aj u nás.
Článok z časopisu Designum o Expo 58. Reprofoto: SCD
Takzvané zlaté 60. roky?
Často sa hovorí, že grafické alebo produktové veci zo 60. rokov sú krásne. Je to však len o tom, ako máme nastavené kritériá krásy a kde máme vytýčené hranice gýču. V každom prípade je to tvarovo a graficky najpestrejšie obdobie, ktoré môže byť vynikajúcim základom pre redizajn alebo nový štýl.
Ktoré sú ďalšie záchytné body z našej dizajnérskej minulosti?
V súčasnosti prebieha v našom výskumno-vývojovom oddelení Inolab výskum obdobia 20. a 30. rokov, konkrétne Školy umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939), ktorú považujeme za prvú školu dizajnu na Slovensku. Práve toto obdobie je veľmi zaujímavé z hľadiska dejín typografie, módy, keramiky, nábytku alebo aranžovania na Slovensku.
Starožitnosti s dizajnovým „rodokmeňom“
SCD sa v minulosti dostalo do pozornosti médií aj pri „záchranárskych“ akciách. Pre budúce generácie ste zachovali kolekciu stoličiek z Tatra nábytku Pravenec či vybavenie vládneho salónika z bratislavského letiska. Vnímajú podľa vás v súčasnosti ľudia citlivejšie, čo za výrobok sa chystajú vyhodiť do koša?
Všimol som si, že naša činnosť zdvíha ceny bežných starých vecí na trhu, zaraďuje ich medzi starožitnosti a roztáča vážny obchod. Čo je sympatické, tak mnohí predajcovia opisujú naše anotácie k predmetom, učia sa mená autorov tvarových riešení ako aj celé príbehy vzniku. Svietidlo, ktoré bolo pred pár rokmi v kolónke „darujem”, sa dnes predáva za 100 eur aj s „rodokmeňom.“
Expozícia v Slovenskom múzeu dizajnu. Foto: archív SCD/Adam Šakový
Čo cenné z histórie slovenského dizajnu sa vám, naopak, zachrániť nepodarilo?
Nesmierne ľúto mi je za archívom Sandriku. To bol výrobca strieborných, alpakových alebo antikorových príborov, tácok, soľničiek, hrncov, pokálov a mnohých ďalších kovových výrobkov. Najkrajšie strieborné kusy produkcie a kroniky továrne niekto po revolúcii ukradol. Žiaľ, za šrotovú cenu sa po privatizácii odpredalo aj vzácne strojové vybavenie, čiže zmizlo celé srdce továrne s tradíciou od roku 1895.
Je to obrovská a podľa mňa nenávratná rana pre Slovensko. Je však ešte veľa prípadov vyhodených pozostalostí významných slovenských dizajnérov. Našou úlohou je predísť takýmto škodám informovaním verejnosti, že existuje inštitúcia, ktorá dokáže artefakty kvalitne deponovať a výskumne s nimi pracovať.
Za akých okolností vlastne vzniklo SCD?
Centrum založili 1. januára 1991 a stalo sa nástupcom vtedy už prakticky nefunkčného Inštitútu priemyselného dizajnu s československou pôsobnosťou. Pri zrode stála Zdenka Burianová, ktorá bola aj jeho prvou riaditeľkou. Počas jej pôsobenia vznikol časopis Designum a začala sa tradícia súťažnej prehliadky dizajnu, ktorú dodnes poznáme pod názvom Národná cena za dizajn.
Čo je cieľom SCD?
Zhromažďovať informácie o slovenskom dizajne, podporovať jeho rozvoj a prezentovať prácu slovenských dizajnérov. Tieto základné ciele sa dodnes nezmenili a postupom času, aj vďaka vzniku špecializovaných oddelení ako Oddelenia produkcie a programov pre verejnosť, Slovenského múzea dizajnu a Výskumno-vývojového oddelenia Inolab, sa k nim pridali ďalšie.
Výstava Design is Now/Ľudia sa stali návrhármi. Dizajnéri zostali ľuďmi, júl – september 2020. Foto: archív SCD
Čo považujete za najvýznamnejšie úspechy centra?
Ešte stále v nás rezonuje založenie Slovenského múzea dizajnu. V roku 2014 sa nám podarilo registrovať ho do Registra múzeí a galérií a realizovať dlhodobú expozíciu, ktorá mapuje 100 rokov dizajnu na Slovensku. Rozšírili sme zahraničné kontakty a stali sme sa súčasťou medzinárodnej siete umeleckopriemyselných múzeí a múzeí dizajnu.
SCD úspešne zvládlo projekt cezhraničnej spolupráce Interreg, vďaka ktorému sme mohli založiť a personálne posilniť naše Výskumno-vývojové oddelenie Inolab. Veľmi ma teší, že časopis Designum patrí medzi naše najkvalitnejšie dizajnérske časopisy s mimoriadnym ohlasom aj v zahraničí.
V minulosti ste hovorili, že snívate aj o lepších priestoroch.
Naším cieľom je získať vlastnú reprezentatívnu budovu s veľkou galériou dizajnu, konferenčným priestorom, pričom depozitárne priestory by som videl mimo centra Bratislavy. Náš záber je od experimentálneho dizajnu až po prísne technický dizajn.
Viem si predstaviť, že by sme v rámci expozície mohli vystaviť aj prototyp lietajúceho auta. V najbližších rokoch plánujeme dokončiť do funkčného prototypu projekt Tatra 603 X Coupé, pokračovať vo vývoji nášho softvéru na hybridizáciu tvarov Hurban selector, ako aj dramaticky rozšíriť našu knižnicu materiálov Loma.
Rok slovenského dizajnu 2021
Autorom loga k Roku slovenského dizajnu je grafický dizajnér Matej Vojtuš. Ilustrácia: SCD
- S 30. výročím Slovenského centra dizajnu súvisí aj prebiehajúci Rok slovenského dizajnu 2021. Jeho plán viackrát upravovali pre pandémiu a niektoré aktivity presúvali do online alebo mediálneho priestoru.
- Rok slovenského dizajnu oslávia sériou textov k dejinám SCD v časopise Designum a zine eDesignum a novou edíciou DesignZoom, ktorá odštartuje publikáciou o dizajnérovi Jánovi Čalovkovi.
- Pripravuje sa publikácia o Škole umeleckých remesiel, filmové dokumenty o slovenskom dizajne, výstavy a online prezentácie slovenského dizajnu v Izraeli, Taliansku, Holandsku a Francúzsku.
- V pláne je aj medzinárodná konferencia o dizajne, ako aj cyklus podujatí venovaných slovenskému dizajnu, vrátane 18. ročníka súťaže Národná cena za dizajn.
