Ako jeden z mála manažérov pobočiek medzinárodných firiem sa presťahoval zo Švajčiarska na Slovensko. Aj toto rozhodnutie ilustruje „Sika Spirit“. Tak Roland Schweizer, generálny manažér spoločnosti Sika Slovensko, označuje svoje odhodlanie byť tu pre svojich zamestnancov.
V rozhovore hovorí o aktuálnych výzvach spojených so zmenami v dodávateľských reťazcoch, o tom, prečo sa spoločnosť stala partnerom majstrovstiev sveta v hokeji aj čo ho na Slovensku najviac prekvapilo.
Švajčiarske firmy sú známe svojou precíznosťou a dlhodobým plánovaním. Ako sa tento „švajčiarsky kód“ prispôsobuje slovenskej realite, ktorá býva o niečo spontánnejšia?
Sme švajčiarska firma a od úplného začiatku sme spoločnosť orientovaná na ľudí. Budovanie dôvery je naša najcennejšia hodnota. Je základom všetkého, čo robíme, a jadrom nášho kultúrneho prístupu, ktorý nazývame „Sika Spirit“. Takzvaný švajčiarsky kód je veľmi dobrým kompasom, ale je potrebné prispôsobiť ho aj miestnym požiadavkám a kultúre.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Keď som pred viac ako tridsiatimi rokmi prišiel do Siky, bola ešte rodinnou firmou. Aj po zmene vlastníckych štruktúr sa nám tu darí udržiavať rodinnú a dôveryhodnú atmosféru. Naši manažéri sa k ostatným zamestnancom správajú s rešpektom, vnímajú ich potreby a budujú si s nimi reálne vzťahy.
Aj dvere do mojej kancelárie sú pre všetkých zamestnancov stále otvorené. Nikdy nie som taký zaneprázdnený, aby som si nemohol dovoliť byť tu pre nich.
Sika zo švajčiarskej firmy vyrástla na medzinárodnú sieť. Aké výhody to prináša slovenskej pobočke?
Náš model by som mohol opísať takto: „Konáme lokálne, myslíme globálne.“ Pôsobíme vo viac ako sto krajinách, no v každej z nich máme lokálnu spoločnosť s miestnym manažmentom a ľuďmi, ktorí obsluhujú daný trh.
Našu sieť delíme na tri veľké oblasti – prvou je Amerika, druhú tvoria Európa, Blízky východ a Afrika a do tretej patria Ázia a Pacifik. Sila medzinárodného zázemia je práve v tejto eskalácii – od lokálneho pôsobenia cez podporu regiónu až po silnú globálnu značku.
Akú mieru autonómie máte pri riadení slovenskej pobočky?
Je to kombinácia. Sme decentralizovaná organizácia, no neznamená to úplnú autonómiu. Máme silné lokálne kompetencie v tom, ako chceme obsluhovať trh. Sika má široké portfólio. Delíme ho až na sedem cieľových oblastí – betón, hydroizolácie, strechy, podlahy, tesnenie a lepenie, rekonštrukcie a dokončovacie práce a priemysel.
Každá pobočka si môže vybrať, ktorá časť tohto portfólia vyhovuje miestnym potrebám. Tu na Slovensku sme napríklad veľmi silní v infraštruktúre a dokončovacích prácach v stavebníctve.
Pokiaľ ide o ciele, iniciatívy, rozvoj manažmentu či plánovanie nástupníctva, sme prepojení s globálnou skupinou.
Konflikt v Iráne priniesol veľké zmeny v dodávateľských reťazcoch a cenách vstupných surovín. Ako vám to, že ste súčasťou globálnej štruktúry, pomáha zvládnuť túto krízu?
Nie je to prvá výzva, ktorej čelíme. V súčasnosti napríklad venujeme veľké úsilie našim logistickým operáciám, aby sme zabezpečili dodávky surovín.
Našou výraznou výhodou je, že máme v rukách celý životný cyklus produktu – od vývoja až po recykláciu. Máme silné vedenie a organizovaný dodávateľský reťazec. Kým niektoré produkty vyrábame lokálne alebo regionálne, špecifické časti nášho portfólia sa vyrábajú v centrálnych huboch.
Dvere do mojej kancelárie sú pre všetkých zamestnancov stále otvorené. Nikdy nie som taký zaneprázdnený, aby som si nemohol dovoliť byť tu pre nich.
Napríklad náš švajčiarsky závod zásobuje celý EMEA región PVC a FPO membránami. To je výhoda globálnej štruktúry – dokážeme sa vzájomne podržať.
Ste rodený Švajčiar a na Slovensko ste sa presťahovali za prácou v roku 2024. Ako si spomínate na túto životnú zmenu?
Prišiel som z dovolenky a zavolala mi oblastná manažérka, že na Slovensku treba vyriešiť nejaké záležitosti a či by som vzal túto pozíciu. V Sike som bol vtedy už viac ako tridsať rokov, no nikdy som nepracoval inde ako vo Švajčiarsku. Povedal som si, že ak do toho pôjdem, tak poriadne.
Na prekvapenie všetkých sme sa rozhodli s manželkou presťahovať zo Švajčiarska na Slovensko. Pôsobí tu viac švajčiarskych firiem, no keď som sa švajčiarskeho veľvyslanca na Slovensku pýtal, koľkí švajčiarski manažéri sa už kvôli vedeniu lokálnej slovenskej pobočky presťahovali, skonštatoval, že pokiaľ vie, som prvý.
Čo vás na Slovensku prekvapilo?
Jednoznačne ľudia. Panuje taký predsudok, že ľudia vo východnej Európe sú odmeraní a rezervovaní, ale z mojej skúsenosti to tak vôbec nie je.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
S manželkou nás očarila aj krása Slovenska. Máme vlastný karavan a veľmi si užívame, že môžeme krajinu objavovať. Moja manželka si tiež všimla jednu unikátnu vec – veľmi pekné a udržiavané záhrady v dedinách po celom Slovensku. Aj to je podľa mňa výnimočné.
Keď sa ešte vrátime k práci, v čom sa z vašej skúsenosti líši prístup k povinnostiam Slovákov a Švajčiarov? Potvrdzujú sa vám zaužívané stereotypy?
Áno aj nie. Nepovedal by som, že každý Švajčiar je zorganizovaný, a tak bude dobrý manažér a naopak, no je pravda, že vo Švajčiarsku je to viac o konsenze a demokracii. Slovensko je zasa viac orientované na hierarchiu a funkcie.
Musel som sa naučiť byť v komunikácii priamejší, prísnejší a jasne určovať smer. Vo Švajčiarsku tím dosiahne konsenzus a každý vie, čo má robiť. Tu je potrebné viac usmerňovať, reportovať a monitorovať. Vtedy som si zložil svoje „švajčiarske okuliare“, aby som lepšie porozumel lokálnemu fungovaniu.
Takisto ma prekvapili niektoré regulácie a pravidlá. Napríklad koncept tzv. „Sick Days“ bol pre mňa úplne nový, pretože vo Švajčiarsku nie je bežný.
Sika sa stala partnerom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji IIHF na najbližšie tri roky. Ako vzniklo toto spojenie?
Naša centrála vo švajčiarskom meste Baar pri Zugu má s hokejom dlhodobé prepojenie. Zug má skvelú hokejovú akadémiu, ktorú podporujeme už vyše dvadsať rokov. Mimochodom, Tomáš Tatar momentálne hrá za náš miestny klub EV Zug.
Podporili sme výstavbu tamojšej arény a dodávali materiály. Partnerstvo s IIHF bol preto prirodzený ďalší krok. Hokejové hodnoty ako vytrvalosť, sila, výkon a odolnosť sa presne zhodujú s vlastnosťami našich produktov.
Vo vašich priestoroch na Slovensku ste dokonca vytvorili špeciálnu hokejovú fanzónu.
Áno, po akvizícii sme zlúčili dva naše sklady do jedného centrálneho, čím sme získali prázdny skladový priestor, a ten sme premenili na niečo, čo odráža našu energiu. Keďže naše sponzorstvo hokeja je dlhodobý záväzok plánovaný na tri roky, premena na interaktívnu hokejovú fanzónu bola prirodzeným krokom.
Navyše je to aj priestor, kde prezentujeme naše kľúčové kompetencie a technické zručnosti. Mnohí zákazníci nás poznajú len z jednej konkrétnej oblasti, pre ktorú nás vyhľadávajú, ale tu môžeme prezentovať všetkých sedem cieľových oblastí nášho portfólia pomocou vzoriek a vystavení.
V stavebníctve je dlhodobý konflikt medzi tlakom na cenu a tlakom na udržateľnosť. Ako sa podľa vás bude tento problém v nasledujúcich rokoch vyvíjať?
Myslím si, že sme práve v procese prechodu na obehové hospodárstvo a neustále sa snažíme znižovať uhlíkovú stopu. Kým v niektorých stredoeurópskych krajinách je to už samozrejmá vec, na Slovensko táto vlna práve prichádza. Zatiaľ sa to týka najmä projektov so značkami alebo s certifikáciami, ako napríklad LEED.
Foto: Dorota Holubová pre Forbes Slovensko
Prirodzene, lokálny trh sa výrazne zameriava na počiatočné investičné náklady, a preto sa bitúmen stále používa približne v 80 percentách prípadov. My však ponúkame novú generáciu membrán so životnosťou až päťdesiat rokov, ktoré sú plne recyklovateľné a majú priaznivejšiu uhlíkovú stopu.
Hoci tieto riešenia predstavujú vyššiu počiatočnú investíciu, z dlhodobého hľadiska prinášajú výrazne vyššiu hodnotu a životnosť, čím sa stávajú strategickou voľbou pre každý udržateľný projekt.
Ide však len o jeden z mnohých príkladov udržateľných systémových riešení, ktoré ponúkame a navrhujeme – od základov až po strechu.
Čo ešte považujete za najväčšie „tiché riziko“ v stavebníctve?
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To nie je len slovenský problém, ale globálny. Na stavbách je čoraz menej vzdelaných remeselníkov a to je nebezpečné, lebo ak je niečo zle v konštrukcii stavby, na prvý pohľad si to často nikto nevšimne. Ako problém sa to prejaví až po rokoch, keď už možno ani firma, ktorá stavbu realizovala, neexistuje.
Riešením z našej strany je vzdelávanie, preto plánujeme v dohľadnom čase premeniť náš sklad na špičkové tréningové centrum. Už dnes robíme produktové školenia, no často v externých priestoroch.
Perspektívne sa chceme výraznejšie sústrediť na školenia a tréningy v moderných a atraktívnych formátoch, ktoré budú pre stavebných profesionálov skutočnou pridanou hodnotou. Našou ambíciou je, aby absolvovanie školenia nebolo len formálnym krokom, ale certifikátom kvality, na ktorý budú jeho držitelia právom hrdí.
