Stretnúť túto ženu je ako zjavenie. Tá zmes energie, odhodlania, sily, vzdelanosti a zároveň pokory a pevného systému hodnôt vás dostane do kolien.
Keď som prvýkrát stretla Editu Révay v jej obľúbenej reštaurácii na brehu Dunaja, myslela som, že nahráme spolu príbeh o jej vedeckej práci a o jej svetových patentoch na boj proti komárom, ktoré prenášajú smrtiace choroby ako horúčka dengue, malária či zika.
Po troch hodinách rozhovoru sme sa však stále rozprávali len o tom, aký je dnes Izrael odlišný od krajiny, kam sa pred 40 rokmi presťahovala a ktorú si okamžite zamilovala. Ako sa jej blízkych osobne dotýkajú zverstvá, ktoré sa páchajú na oboch stranách Pásma Gazy.
A ako aj napriek tomu dokáže človek milovať svoju krajinu. A to platí nielen pri Izraeli, ale aj Slovensku, kam sa pravidelne vracia.
Práve v tom bode som začala tušiť, že príbeh Edity Révay má mnoho vrstiev a že ich chcem objaviť všetky. Na náš rozhovor a následne na fotenie sa vrátila za posledného pol roka do Bratislavy až trikrát, aby sme sa ešte dlho zhovárali o témach, ktorými Edita Révay žije.
Ako ju zarmucuje, keď vidí nenávistné komentáre na sociálnych sieťach, ktoré spochybňujú alebo rovno znevažujú jej vedecký výskum, ktorý má potenciál zachrániť mnoho životov. Pretože len na maláriu ročne v Afrike zomrie pol milióna ľudí.
Niektorých vyrušuje informácia, že jej výskum osobne ocenil Bill Gates, ktorého nadácia prispela na jeho realizáciu sumou prevyšujúcou 20 miliónov dolárov.
Predo mnou v tom momente stála nielen šťúpla a veselá žena, ale predovšetkým prvá a dosiaľ jediná vedkyňa zo Slovenska, ktorej výskum zaujal jedného z najväčších filantropov sveta a najbohatších ľudí planéty.
A že niekoho vyrušuje meno Billa Gatesa? Nech. To sú ľudia, ktorí píšu nenávistné komentáre z pohodlia svojho domova, ktorí nedokážu doceniť vedecké vynálezy, čo zachraňujú životy možno aj ich blízkych, a ktorí nemajú ani len predstavu, koľko práce a úsilia stojí prísť s vynálezom, ktorý posunie hranice možného.
Smutné je to, že takíto ľudia nosia aj prívlastok splnomocnencov vlády. Škoda ich menovať. Škoda dávať kredit ľuďom, ktorí sami neprispeli žiadnou hodnotou, zato nenávisť šíria plnými priehrštiami.
No Edita Révay veľmi dobre vie, koľko úsilia stojí posúvať hranice vedeckého poznania. Videla som desiatky fotografií, na ktorých s manželom a tímom odchytávajú komáre na kilá, vytvárajú návnady, ktoré by ich prilákali, a pitvú ich žalúdky, aby prišli na to, ako zachrániť čo najviac životov.
A ako pritom aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v krajinách, kde pôsobia, neraz riskujú vlastné životy.
Prvé tohtoročné číslo Forbesu je oslavou vzdelanosti a vedy. Je oslavou pedagógov, ktorí sa zdola snažia o reformu slovenského školstva, a oslavou študentov, ktorí sa neboja uchopiť iniciatívu do vlastných rúk.
Je oslavou vedcov, ktorí prinášajú potrebnú istotu v dobe, keď spochybňovanie faktov sa stalo nástrojom politickej propagandy. A ktorí dobre vedia, že veda má slúžiť ľudstvu, nie žiadnej ideológii ani establišmentu.
Kto by to bol povedal, že v dobe, keď ľudstvo zažíva nebývalý technologický pokrok a boom umelej inteligencie, sa budeme musieť snažiť o to, aby sa medzi ľudí vrátili myšlienky osvietenstva z 18. storočia.
