Americký prezident Donald Trump za prvý rok druhého funkčného obdobia stihol rozdeliť USA aj svet a ohrozuje dôležité spojenectvá Ameriky.
„Venezuelu ovládame my.“ „Čína a Rusko chcú Grónsko a Dánsko s tým nemôže nič urobiť… Túto hru môžu hrať iba Spojené štáty americké pod vedením prezidenta Donalda J. Trumpa, a to veľmi úspešne!“ Dva výroky na úvod roka 2026, ktoré by nám pred 12 mesiacmi pripadali nemožné, sú teraz každodennou realitou. Prvý rok druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa zmenil Ameriku a svet na nepoznanie.
Trump sa však považuje za najúspešnejšieho prezidenta v histórii. „Splnil som všetky svoje sľuby a ešte oveľa viac,“ povedal počas prejavu v Detroite pred pár dňami. Čo všetko teda americký prezident stihol? A kto sú víťazi a porazení?
Clá, všade samé clá
Pred obsadzovaním rozličných krajín sveta boli témou číslo jeden clá. Trump na začiatku funkčného obdobia zaviedol sériu vysokých ciel, ktoré sa týkali takmer všetkých tovarov dovážaných do krajiny. Za prvé tri mesiace vo funkcii sa celková priemerná efektívna colná sadzba USA zvýšila z 2,5 percenta na odhadovaných 27 percent.
Po intenzívnych rokovaniach bola celková priemerná efektívna colná sadzba v novembri 2025 na úrovni 16,8 percenta. Príjmy USA z ciel dosiahli v roku 2025 približne 300 miliárd dolárov. Rok predtým to bolo 100 miliárd dolárov.
Američania však z ciel neprofitovali, skôr naopak. „Položky, ktoré nakupujem pravidelne, sú drahšie. Od farby na vlasy až po mlieko pre dieťa. Náš nákupný zoznam sa zmenšuje a náš rozpočet na nákupy rastie. Položky ako steaky už pre nás neexistujú,“ cituje denník Guardian občianku Paige Harris zo Severnej Karolíny.
Štúdie ukázali, že clá zvýšili náklady a znížili zisky spoločností a zvýšili aj náklady domácností. Odhady spoločnosti Goldman Sachs ukazujú, že 40-percentné cla platia spotrebitelia v USA, 40 percent podniky a firmy v USA a 20 percent zahraniční vývozcovia. Sú však aj segmenty a firmy, ktoré na clách zarobili.
Zlato
Ako hovorí Robert Kiyosaki: „Kupujte zlato a striebro“. Ak nejaká komodita profitovala z prvého roka Donalda Trumpa 2.0 v Bielom dome, boli to vzácne kovy. Cena zlata sa v roku 2025 zvýšila o 65 percent. Je to najvyšší ročný nárast od roku 1979, keď zlato vyskočilo o 133,4 percenta. Ešte viac sa darilo striebru, ktorého hodnota sa navýšila o 144,4 percenta.
Foto: Unsplash
Okrem nákupov centrálnych bánk pochádza dopyt po zlate aj od investorov, ktorí sa v situácii neistoty snažia doplniť svoje portfóliá o takzvané bezpečné aktíva. Pretrvávajúca inflácia tiež viedla k tomu, že viac ľudí kupuje zlato ako prirodzené zabezpečenie.
Cena zlata sa včera (19. januára) vyšplhala na rekord v blízkosti 4 700 dolárov za troyskú uncu (31,1 gramu). Za jej rastom stojí sobotňajšie oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že v rámci snahy o prevzatie Grónska uvalí dodatočné clá na niektoré európske krajiny. Na rekord sa vyšplhala tiež cena striebra, ktorá prekročila 94 dolárov za uncu, neskôr však o časť ziskov prišla.
Zbrojovky
Zbrojovkám a obrannému sektoru sa darilo už aj pred Trumpovým znovuzvolením, keďže investorov znepokojovala ruská invázia na Ukrajinu.
Svoje druhé funkčné obdobie začal Trump tlakom na členské krajiny NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 percent svojho HDP, čo je viac ako tradičné dve percentá. Dosiahol svoj cieľ a lídri NATO súhlasili so zvýšením výdavkov do roku 2035. Samozrejme, zvýšilo to aj hodnotu akcií zbrojoviek.
Narastajúce napätie a bezpečnostné hrozby spoločne so zvyšujúcimi sa výdavkami na obranu v roku 2025 pomohli globálnym akciám v oblasti obrany k rekordnému roku.
Hlavné ETF fondy v tomto sektore, ako napríklad iShares U.S. Aerospace & Defense ETF (ITA) za rok 2025 vzrástol o 48 percent. Európske akcie v oblasti obrany v niektorých segmentoch prekonali svoje americké náprotivky, pričom niektoré regionálne indexy počas roka vzrástli až o 55 percent.
USA v rozklade
„Stali sme sa krajinou, kde ľudia miznú vďaka polovojenským organizáciám, ktoré ich lovia v ich bytoch, na uliciach miest a vidieckych cestách, ba dokonca aj na súdoch… Stali sme sa krajinou, kde môže byť človek verejne popravený za protest proti tejto polovojenskej organizácii. Keď agent ICE 7. januára v Minneapolise zabil Renee Good tromi výstrelmi z bezprostrednej blízkosti, prezident Trump, viceprezident JD Vance a ďalší federálni úradníci vyhlásili, že streľba bola oprávnená ako akt sebaobrany (video však ukazuje niečo iné) a poukázali na Goodovej údajnú príslušnosť k ľavicovým skupinám – čím zrejme potvrdili, že protest je v Amerike teraz možné trestať smrťou,“ takto drsne situáciu v Amerike opísala komentátorka New York Times.
Donald Trump počas kampane a po zvolení sľuboval tvrdý postup voči migrantom. Podľa viacerých ľudskoprávnych organizácií sa na území USA nachádza približne 12 miliónov nelegálnych migrantov. Trump v druhom funkčnom období svoj boj proti migrantom ešte pritvrdil. Aj napriek drsnému postupu proti nelegálnej migrácii však Trump nenaplnil svoje ciele. V roku 2025 počet deportácií nelegálnych migrantov nedosiahol ani číslo 500-tisíc. Trump pritom sľuboval ročne deportovať milión migrantov.
ICE a streľba 7. januára
Rozpočet amerického Úradu pre imigráciu a clá (ICE) má navýšený rozpočet z 8 miliárd dolárov na 28 miliárd dolárov. ICE navýšený rozpočet využíva na naberanie nových agentov pochybných kvalít a navýšenie počtu zásahov voči migrantom.
Tvrdý postup ICE bol vystupňovaný extrémnym spôsobom 7. januára, keď agent ICE Jonathan Ross v Minneapolise zastrelil 37-ročnú matku troch detí Renee Good. Tá chcela vo svojom aute odísť od agentov ICE. Ross stál pred autom a hoci Good stočila auto smerom od neho a aj on sa mu vyhol, aj tak na ňu trikrát vystrelil z bezprostrednej blízkosti.
Akcia Maduro
Ďalším Trumpovým sľubom bol tvrdý postup voči drogovým kartelom, ktoré do USA privážajú drogy, najmä fentanyl. Vo „vojne proti kartelom“ Trump pristúpil k bezprecedentnej eskalácii: označil kartely za „teroristické organizácie“. Následne prišli aj vojenské útoky na podozrivé plavidlá v medzinárodných vodách. Od 2. septembra došlo k 29 útokom a 105 úmrtiam.
Za obetného baránka si Trump vybral Venezuelu a jej prezidenta Nicolasa Madura. Po týždňoch rokovaní a vyhrážok prišla začiatkom roka bezprecedentná vojenská akcia. Špeciálne jednotky Delta Force uniesli Madura aj jeho manželku.
Profimedia
Maduro bol po zatknutí predvedený pred newyorský súd, kde odmietol všetky obvinenia z obchodovania s drogami. O pár týždňov ho čaká súd. Postu hlavy venezuelského štátu sa ujala doterajšia viceprezidentka Delcy Rodríguez. Zdá sa, že tá s americkou vládou spolupracuje a na svetlo sveta už prišla aj prvá dohoda o predaji ropy.
A práve o ropu išlo Trumpovi v prvom rade. Jeho sen o miliardových zárobkoch z venezuelskej ropy má však vážne trhliny v zdevastovanej ropnej infraštriktúre Venezuely, ktorá si vyžaduje výrazné investície.
„Vďaka desiatkam rokov nedostatočných investícií a zlého hospodárenia došlo k tomu, že od konca prvého desaťročia tohto storočia klesla produkcia ropy vo Venezuele o dve tretiny – na približne jeden milión barelov denne,“ hovorí David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.
Make Grónsko Great Again
Po úspešnej vojenskej akcii vo Venezule dostal Donald Trump chuť na Grónsko. To, čo na začiatku jeho funkčného obdobia vyzeralo ako zlý vtip, sa mení stále viac na desivú realitu. „USA Grónsko potrebujú,“ je Trumpov argument na plánované ovládnutie Grónska. Najnovšie chce Trump Grónsko odkúpiť. Jeho plány odmietli európske krajiny, niektoré na ostrov vyslali svojich vojakov.
Následne prišiel trest v podobe nových ciel. Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára zavádza dodatočné 10-percentné clá na dovoz z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Británie, Holandska a Fínska a že tieto poplatky zostanú v platnosti, kým sa Spojené štáty nedohodnú s Dánskom na kúpe Grónska.
Svoj zámer ovládnuť Grónsko potvrdil Trump aj v liste, ktorý napísal nórskemu premiérovi Jonasovi Gahrovi Störeovi. Okrem iného v ňom napísal, že „už necíti povinnosť myslieť čisto na mier, keď za svoje mierové úsilie nedostal Nobelovu cenu za mier“.
„Európska únia presadzuje skôr dialóg namiesto vyostrenia situácie,“ cituje hovorcu Európskej komisie Olofa Gilla agentúra ČTK. „Ak však budú clá zavedené, sme pripravení na to zareagovať a máme potrebné nástroje,“ dodal. EÚ už na štvrtok (22. januára) zvolala mimoriadny samit práve pre otázku Grónska.
Odpor voči Trumpovi
Trumpove kroky a eskalácia napätia z jeho strany vyvoláva, samozrejme, aj odpor. Republikánsky kongresman z Nebrasky Don Bacon označil Trumpove kroky za frašku. „Je to tá najhlúpejšia vec, akú som kedy počul,“ cituje Bacona server Politico.
Bacon povedal, že v prípade vojenskej akcie zo strany USA voči Grónsku by sa pridal k ústavnej žalobe voči Trumpovi, k takzvanému impeachmentu. Republikánska senátorka z Aljašky Lisa Murkowski označila nové clá za zásadnú chybu. Trumpove kroky podľa nej iba nahrávajú ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.
Nezvyčajne ostro sa voči Trumpovej politike ohradili aj traja vrcholní predstavitelia katolíckej cirkvi v USA. Podľa troch vrchných predstaviteľov arcidiecéz v USA je prvýkrát za desaťročia „spochybnená morálna autorita Ameriky v boji so zlom vo svete“.
Pod vyhlásenie, v ktorom sa priamo nespomína Donald Trump, ale píše sa v ňom, že „v roku 2026 sa krajina dostala do najhlbšej a najpálčivejšej diskusie o morálnych základoch konania Ameriky vo svete od konca studenej vojny“, sa podpísali kardináli Blase Cupich, Robert McElroy a Joseph Tobin.
Kardináli vyzvali na „úprimne morálnu zahraničnú politiku“, pri ktorej by použitie vojenskej sily „malo byť iba poslednou možnosťou v extrémnych situáciách a nie normálnym nástrojom národnej politiky“.
