V škole bol problémový a v práci mu dlhodobo chýbala motivácia. Podnikanie bolo teda jasnou voľbou. A ako sa čoskoro ukázalo, bola to tá správna voľba. Jan Hrubeš, ktorý pred piatimi rokmi začal vyrábať vlastné liatinové hrnce a panvice pod značkou Litináč, smeruje k tržbám vo výške 1,5 milióna eur.
Jan Hrubeš každý deň po práci nasadal do svojho Seat Leonu naloženého surovými odliatkami, aby ich odviezol do sto kilometrov vzdialenej zlievarne a následne o ďalších sto kilometrov ďalej do smaltovne, kde si vyzdvihol hotové liatinové hrnce a panvice. Odtiaľ cestoval domov za manželkou, s ktorou liatinový riad zabalil a odniesol do najbližšej zásielkovej spoločnosti.
„Trvalo jeden a pol roka, kým sa výroba hrncov pod značkou Litináč rozbehla do takej miery, že sme si mohli dovoliť využívať fulfillment centrum a viac sa venovať rozvoju podnikania,“ spomína na ťažké podnikateľské začiatky Jan Hrubeš, s ktorým sa stretávame v priestoroch brnianskeho štúdia Mocup Space.
Pôvodne študoval umelecké zlievarenstvo, ale väčší podnikateľský potenciál videl v priemyselnom odvetví.
„Po bakalárskom štúdiu som sa dostal na stáž do Detroitu, kde som rok kreslil formy pre automobilový priemysel v 3D programoch. Nasledovalo päťročné pôsobenie v rôznych českých automobilových firmách, kde som okrem iného robil projektového manažéra či dizajnéra svetlometov pre Mercedes,“ približuje Hrubeš svoje pracovné skúsenosti.
V tom čase ho zaujal kuchár Marek Pavala, ktorý varil v hrncoch renomovanej francúzskej značky Staub. „Povedal som si, že to nemôže byť také ťažké vyrobiť za menej peňazí. Myšlienka sa ma chytila a postupne rástla,“ hovorí a dodáva, že najprv začal kresliť 3D modely, potom tlačiť plastové makety na 3D tlačiarni a nakoniec v roku 2020 založil spoločnosť Alloyware a vyrobil prvé hrnce pod značkou Litináč.
Na prvú zlievarenskú formu si musel našetriť. „V tom čase stála štyritisíc eur. Ďalších dvetisíc eur som minul na fotografovanie, e-shop a skladové zásoby,“ opisuje počiatočné náklady Hrubeš.
Nakoniec si prvý rok vystačil len s jednou veľkosťou panvice jednej farby, ktorú predal celkovo sto zákazníkom. So všetkým mu pomáhala manželka Tereza a dvaja kamaráti, ktorým dal na starosť technickú prevádzku a marketing.
Záujem o jeho výrobky rástol. „Okrem toho, že je smaltovaná liatina ťažká, má výbornú akumuláciu tepla. Keď na ňu hodíte kus mäsa, nikdy nepustí vodu a krásne sa zatiahne. Naopak, na hliníkových panviciach sa jedlo môže namiesto pečenia dusiť,“ vyzdvihuje výhody smaltovanej liatiny medzi rečou Hrubeš.
Každodenné dochádzanie za prácou do zlievarní a smaltovní začalo byť neúnosné, preto mladý podnikateľ začal hľadať zlievareň, ktorá by všetky potrebné úkony robila na jednom mieste.
„Štyri zlievarne ma odmietli, kým sa nado mnou nezľutoval bývalý absolvent Vysokej školy báňskej, kde som aj ja študoval,“ spomína podnikateľ.
Kým prvý rok zarobil osemtisíc eur, v roku 2022 to už bolo 40-tisíc. Smaltovňu otvoril na južnej Morave, kam v tom istom roku presunul výrobu z Beskýd, a taktiež spustil fundraisingovú kampaň na Hithite.
„Veľmi rýchlo sme predali tristo kusov. Zlé bolo, že juhomoravská smaltovňa nebola na takú veľkú zákazku pripravená. Nakoniec som musel tých tristo kusov sám smaltovať, vypaľovať a expedovať,“ smeje sa pri spomienkach Hrubeš.
Z Brna do Číny
Potom prišiel ďalší prelom. „Vystriedal som štyri smaltovne, ale stále to nebolo ono. Pomer ceny a výkonu nebol dobrý a nedokázali sme vyrábať v dostatočnom množstve a kvalite,“ hovorí Hrubeš a dodáva, že na naliehanie rodinného priateľa a neskôr investora si kúpil letenku do Číny.
Tam obišiel sedem tovární, aby našiel takú, ktorá by dokázala vyrábať v požadovanej kvalite a množstve. „Vďaka skúsenostiam, samozrejme, dokážem rozpoznať kvalitnú smaltovňu,“ hovorí podnikateľ.
Nakoniec presunul výrobu do Číny a dodnes to považuje za jedno zo svojich najlepších rozhodnutí. „V Česku mi chceli jednu formu vyrobiť za osemtisíc eur a trvalo by to tri mesiace. V Číne mi tú istú formu ponúkli za štvrtinovú cenu a za desať dní,“ konštatuje podnikateľ.
V roku 2023 predal produkty za necelých 120-tisíc eur. Vtedy urobil Jan Hrubeš aj poslednú bodku za svojou zamestnaneckou kariérou.
„Odmietol som šéfa, keď odo mňa žiadal neplatené nadčasy, pretože som musel doma baliť hrnce. On namietal, že aj on zostáva o dve hodiny dlhšie. Odpovedal som, že to je jeho problém. O dva týždne som dostal výpoveď,“ spomína Hrubeš s úsmevom na moment, ktorý považuje za kľúčový, pretože mu umožnil naplno sa venovať vlastnému podnikaniu.
„Každý človek má obmedzené množstvo energie. Mnohí podnikatelia začínajú podnikať popri svojom hlavnom zamestnaní. Ak však všetku energiu venujete svojmu zamestnávateľovi, váš vlastný biznis bude rásť pomalšie a možno nikdy nedosiahne svoj plný potenciál,“ hovorí v posolstve pre tých, ktorí sa snažia začať podnikať popri zamestnaní.
„Možno to neznie dobre, ale oplatilo sa mi robiť v práci minimum a sústrediť sa predovšetkým na vlastné podnikanie,“ dodáva.
Foto: Tomáš Škoda, Forbes Česko
A podnikanie mal jednoducho v krvi. Už od základnej školy sa snažil niečo vyrábať a predávať. „Na strednej škole som robil na zákazku sochy zo sadry a bronzu,“ spomína Hrubeš, ktorému nikdy veľmi nešla práca v tíme ani v korporáciách, kde musíte dodržiavať vopred stanovený systém.
V roku 2024 už spoločnosť Alloyware vyrábala osem druhov panvíc, pekáčov a hrncov a začala spolupracovať s českým šéfkuchárom Janom Punčochářom.
Vlani dosiahol obrat spoločnosti takmer pol milióna eur. „Sami sme predali päťtisíc kusov kuchynského riadu. Veľmi sme expandovali do B2B segmentu. Naše výrobky vyhľadávajú hotely ako Grandhotel Pupp v Karlových Varoch, Ensana v Mariánskych Lázňach alebo Miura v Čeladnej,“ vymenúva.
V predaji si zatiaľ zachovávajú exkluzivitu – produkty pod značkou Litináč sú dostupné len v ich vlastnom e-shope a v piatich kamenných predajniach. Na trhu sa však cítia celkom komfortne. Prispel k tomu aj fakt, že Jan Hrubeš výrobky sám navrhuje.
„V Českej republike máme len jedného konkurenta, ktorý je zhruba päťkrát väčší, čo by sme chceli zmeniť. Vo svete sú to buď veľkí francúzski hráči, ktorí predávajú podobný výrobok za viac ako tristo eur, alebo najlacnejšie výrobky z Lidla či Amazonu za menej ako šesťdesiat eur,“ vysvetľuje Hrubeš svoju pozíciu na trhu a dodáva, že sa spolu s Litináčom vybrali strednou cestou.
Verím, že nová generácia liatiny bude game changer.
Okrem štvornásobného rastu začali premýšľať, ako posunúť svoje podnikanie ďalej. „Začali sme spolupracovať so študentmi pražskej UMPRUM, kde pre nás kompletne navrhujú kolekciu antikorového a liatinového riadu a nožov,“ zmieňuje sa Hrubeš a vysvetľuje, že ich liatina je materiál novej generácie, ktorý sa v Česku zatiaľ toľko nepoužíva.
„Verím, že to bude game changer,“ myslí si podnikateľ. Materiál vyvinuli sami – podľa Hrubeša bude mať všetky výhody liatiny, ale bude aj nelepivý a vážiť o polovicu menej. Študenti Umprumu pre nich pripravujú aj dizajn, ktorý sa chystajú patentovať.
V súčasnosti má Hrubeš investora, ktorý mu pomáha nielen finančne, ale učí ho tiež pracovať s bankami a vyrokúvať zaujímavé podmienky. Koncom roka sa však štruktúra firmy zmení, osemdesiat percent zostane Hrubešovi a dvadsať percent pripadne jeho kamarátovi.
„Mali sme ponuky od štyroch investorov, ale nedohodli sme sa. Pár rokov teda pôjdeme na vlastnú päsť, a keď budeme na štyroch miliónoch eur, uvidíme,“ uvažuje Hrubeš o budúcnosti svojho podniku.
Litináč sa zmení na Huuust
Jan Hrubeš plánuje rozšíriť výrobu aj o ďalšie doplnkové produkty a jeho spoločnosť sa chystá aj na rebranding.
„Keď som začínal s Litináčom, trochu som sa pri názve nechal uniesť. Trh je veľký a smaltovaná liatina je skôr pre znalcov. Zvyšok trhu chce jednoduchší riad,“ vysvetľuje podnikateľ a dodáva, že v podobnom duchu a kvalite chcú propagovať antikoro a novú generáciu liatiny aj pri ďalších výrobkoch.
Okrem hrncov a panvíc budú ponúkať aj woky. „Okrem technológie bude kľúčový aj dizajn, ktorý je funkčný. Chceme, aby náš wok bol trvalou, nie sezónnou záležitosťou,“ vysvetľuje. Budú ponúkať tradičné nože z nehrdzavejúcej ocele, ako aj nože z damaskej ocele, ktorá sa skladá z niekoľkých vrstiev ocele preložených cez seba, čím vzniká zaujímavá štruktúra a vyššia pevnosť.
„Naším cieľom je, aby názov firmy a takisto nového e-shopu Huuust oslovil aj mladých ľudí. Litináč priťahuje skôr ľudí vo veku od päťdesiat do šesťdesiat rokov,“ hovorí podnikateľ a vysvetľuje, že Huuust znamená jednak syčanie, keď sa zapne sporák, a zároveň to nemá znamenať nič. „Chceli sme originálny a nič nehovoriaci názov,“ dodáva.
Chceme ľuďom ukázať, že výrobky z Číny sú dnes niekde inde ako pred 20 rokmi.
S novou značkou chce byť aj transparentnejší a vysvetliť zákazníkom, ako spoločnosť produkty vyrába, prečo sú vhodné a zdravé pre ich kuchyňu a kde a z akých materiálov sú vyrobené.
„Chceme ľuďom ukázať, že výrobky z Číny sú dnes niekde inde ako pred dvadsiatimi rokmi,“ hovorí podnikateľ, ktorý doteraz zvládal viesť spoločnosť len s tromi ďalšími ľuďmi. Tento rok však plánuje prijať ďalších dvoch zamestnancov a v roku 2026 rozšíriť tím na desať ľudí.
V nasledujúcich dvoch rokoch plánuje so spoločnosťou Alloyware expandovať aj do ďalších európskych krajín. „Potrebujeme natiahnuť nejaký kapitál aj späť do Českej republiky,“ hovorí Hrubeš, ktorý očakáva, že vďaka všetkým zmenám a inováciám sa obrat spoločnosti v tomto roku zvýši na 1,6 milióna eur.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorom je Jana Divinová.
