Keď značka tequily José Cuervo oslavovala 195. výročie, Július Polónyi ešte prespával v aute na Francúzskej riviére. Neflákal sa tam, čakal na príležitosť. Hneď ako sa objavila, chopil sa jej so všetkou vervou.
A tak na najbližšie okrúhle výročie bude mexický gigant pripíjať aj tequilou z dubových barikových sudov, ktorých základ pripravili v Polónyiho fabrike Iron Art v Hontianskych Tesároch.
Šťastné načasovanie
Okolo Polónyiho centrály som zhodou okolností prechádzal asi mesiac pred naším rozhovorom. Z ulice dokonale zavádza. V budove bývalého motorestu s nápisom Iron Art na fasáde by ste nečakali drevársku fabriku, na ktorú sa spoliehajú vinári z Bordeaux, výrobca tequily z Mexika či rumová destiléria na Seychelách. Myslel som si, že ide o dielňu úspešného umeleckého kováča.
Ale keď sme už v rámci pracovnej cesty s fotografom vchádzali do dvora areálu, bolo nám hneď jasné, že sa tu robí s drevom. Kde však boli tie sudy, ktoré sa plnia rôznymi alkoholmi v 24 krajinách sveta? Všade okolo sme videli len drevené laty naskladané na seba ako v hre Jenga.
Boli to tzv. sudové prírezy, kumšt Iron Artu. „Mnohí si pri pohľade na ne povedali – to skopírujeme. Ale nie je to vôbec také jednoduché,“ vítal nás šéf firmy Július Polónyi.
Vie o tom svoje. K výrobe sudových prírezov viedla dlhá cesta. Na jej začiatku bolo šťastné načasovanie. „Vysokú školu som dokončil v roku 1989. Keby som mal promóciu o rok skôr, musel by som sa niekde zamestnať a moja kariéra sa mohla vyvíjať úplne inak,“ hovorí zakladateľ Iron Artu. Ako mladík po páde železnej opony pochopil, že kľúčom do sveta sú cudzie jazyky.
Viliam Polónyi. Foto: Miro Nôta
Július Polónyi. Foto: Miro Nôta
Francúzsky kľúč
Rodený Michalovčan vtedy už žil na strednom Slovensku a vo Zvolene sa zamestnal ako kurič v kultúrnom centre. Pracovnú dobu delil medzi dve hodiny kúrenia a šesť učenia sa angličtiny.
Keď potom v roku 1990 prišla do Zvolena skupina Kanaďanov, ktorí mali na Slovensku vyučovať angličtinu, sprievodcu im mal robiť jazykovo najzdatnejší – zopár slovíčok ovládajúci – kurič Polónyi.
„Sprevádzal som ich tri mesiace a po tom čase som sa už dohovoril na takej úrovni, že som sa nebál vycestovať. Striedal som krajiny v západnej Európe. Aj povolania. Robil som s koňmi na farme, aj v závode na spracovanie rýb. Mňa však lákalo teplo a more, a tak som kamaráta presvedčil, aby sme sa vybrali na Francúzsku riviéru. Býval som tam ako bezdomovec, mal som len auto, no aj jeden konkrétny cieľ,“ spomínal.
Gravírovanie na sude Boswell-Polonyi. Foto: Miro Nôta
Gravírovanie na sude Boswell-Polonyi. Foto: Miro Nôta
Dozvedel sa, že vo Francúzsku existuje program pre zahraničných študentov. Stálo ho to všetky úspory, ale podarilo sa mu naň dostať. „Vedel som, že vo Francúzsku mi cestu k nejakému biznisu otvorí len znalosť jazyka,“ dodáva.
Už počas štúdia sa na neho obrátil človek z dekanátu, že má známeho, ktorý by chcel v Československu podnikať s drevom. Po francúzsky hovoriaci absolvent drevárskej fakulty Polónyi bol ideálny kandidát. Najskôr len na tlmočníka, ale bol to štart.
Od parkiet k sudom
Po návrate domov si mladý Slovák rýchlo uvedomil, že znalosť jazykov mu dáva veľkú konkurenčnú výhodu. Preto už v roku 1994 založil vlastnú firmu, ktorú nazval Iron Art. Najskôr spolupracoval s rôznymi francúzskymi firmami na všelijakých výrobkoch. V malom. Ani po desiatich rokoch nemal viac ako desať zamestnancov. Najčastejšie robili prírezy na parkety.
Na juhu Slovenska nenadviazal na nijakú starú dielňu či tradíciu. Každého zamestnanca si majster vychovával od nuly. Roboty sa učeň mohol chytiť už po dvoch týždňoch, grif v rukách mal až po polroku.
Postupne si zamestnanci Iron Artu trúfali na čoraz náročnejšie zakázky. Vtedy Polónyi priamo oslovil viacerých svetových výrobcov sudov. Naspäť sa mu ozvali z francúzskej pobočky americkej firmy T. W. Boswell.
Viliam Polónyi. Foto: Miro Nôta
Drevené polotovary posielajú zo slovenskej dielne do Francúzska, kde z nich vyrobia sudy. Foto: Miro Nôta
Pomenovaná je podľa zakladateľovi T .W. Boswellovi, ktorý v roku 1912 založil v americkom Missouri dieľnu na výrobu sudov. Prvú krízu zažil už po siedmich rokoch, keď v USA vstúpila do platnosti prohibícia. Na niekoľko rokov teda vyrábal namiesto sudov na whisky nádoby na ovocie a mäso. Od 30. rokov už však rodina Boswellovcov budovala gigant.
Nečakané oznámenie
V 90. rokoch expandovali do Francúzska, aby si zabezpečili lepší prístup k francúzskym dubom. Začiatkom 21. storočia im správa od Polónyiho zapadla do expanznej stratégie.
Výrobu v Hontianskych Tesároch najskôr testovali. Spolupráca sa začala v roku 2004 a len s francúzskou pobočkou. V roku 2008 však na Hont prišla veľká delegácia z Ameriky, vrátane vtedajšieho CEO firmy Brada Boswella.
„Na slávnostnom obede potom celému predstavenstvu oznámil, že vzniká značka Boswell-Polonyi, ktorou sa budú označovať všetky sudy zo slovenskej produkcie. Vyznelo to vtedy ako spontánne oznámenie, dodnes neviem, či o tom predstavenstvo vedelo,“ usmieva sa Polónyi, ktorý ešte u Američanov presadil, aby na sudoch tejto kolekcie bolo vygravírované, že sú vyrobené zo slovenských dubov.
Barikový sud Boswell zo slovenského duba. Foto: archív Boswell
Čím veľkého výrobcu zaujali? „V začiatkoch bola plusom aj lacnejšia pracovná sila, teraz je to najmä dostupnosť dreva, ktoré chemicky spĺňa nároky vinárov a výrobcov alkoholu. Tých miest, kde rastú duby vhodné na sudy, nie je až toľko. Francúzsko, Maďarsko, niečo v Slovinsku…,“ vymenúva šéf slovenského závodu, zatiaľ čo sa s ním presúvame do dielne.
Drevo oddychuje aj 36 mesiacov
Do výroby prichádzajú kmene stromov. Tie s hustejšou štruktúrou letokruhov idú na sudy na víno. Je ich väčšina. S redšou štruktúrou sa hodia viac na tvrdý alkohol. Prvý pracovník na kmeň namieri laser, ktorý mu ukáže, ako má viesť rez, aby z dreva vyťažil čo najviac. Napriek tomu tvorí odpad, ktorý sa predáva ako palivové drevo, až osemdesiat percent.
Postupne sa na jednotlivých stanoviskách kmeň píli na predpísané veľkosti prírezov, ktoré potom vo vedľajšom sklade pracovníčky ukladajú na seba – v štýle hry Jenga.
Takto naskladané potom putujú na dvor, kde z nich príroda vyplavuje neželané taníny. Po 18 až 36 mesiacoch putujú prírezy do Francúzska, kde z nich skladajú a vypaľujú hotové barikové sudy (pomenovanie štandardu s objemom 225 litrov, pozn. red.).
Výroba sudových prírezov. S rezom pomáha laser. Foto: Miro Nôta
Výroba sudových prírezov. S rezom pomáha laser. Foto: Miro Nôta
V Iron Arte aktuálne pracuje asi šesťdesiat ľudí, bolo ich už aj o dve desiatky viac. Všetko záleží na tom, koľko dreva dokáže Polónyi nakúpiť od štátnych lesov.
„Dopyt je dvoj- až trojnásobne vyšší než naša aktuálna výroba. Do budúcnosti by sme teda chceli nastaviť s Lesmi SR taký režim, aby sme mohli zamestnávať asi sto ľudí,” opisuje Polónyi, ktorého firma v posledných rokoch vykazovala obrat nad tri milióny eur.
Na vlne whisky a tequily
Spolu s Boswellom sa totiž Iron Art v posledných rokoch vezie na vlne rozmachu nových páleníc. V roku 2016 priniesol denník New York Times článok o firme rodiny Boswellovcov, v ktorom písal, že domáca produkcia whisky vzrástla za desaťročie o 41 percent, cena sudov za štyri roky o 70 percent a čakacie lehoty sa natiahli na 12 mesiacov. Polónyi potvrdzuje stúpajúci dopyt, menší výkyv smerom dolu spôsobila len pandémia.
Výroba sudových prírezov v Iron Art. Foto: Miro Nôta
Výroba sudových prírezov v Iron Art. Foto: Miro Nôta
Od roku 2016 sa záujem amerického trhu obrátil od whisky k inému destilátu. Tento rok by sa najpredávanejším tvrdým alkoholom v USA mala stať tequila. A dominantným hráčom na tomto poli je práve značka José Cuervo.
Zrejme aj tequilový boom dopomohol k tomu, že mexická značka objavila barikové sudy z dreva spracovaného v Hontianskych Tesároch. A hoci teda v sudoch zo slovenského duba dozrieva aj mexická tequila, slovenský alkohol len zriedka.
„Skúšali sme sudy predávať aj na Slovensku, ale tu na to nie je trh,“ hovorí Polónyi a dodáva, že celý tunajší dopyt je pre nich asi polhodina vo výrobe. On sám svoju pozornosť teraz smeruje k oblasti Indického oceánu. Sám dohodol predaj sudov Boswell pre výrobcov rumu na Seychelách, kde trávi časť zimných mesiacov. A ako nový biznis spúšťa Bali centrum s indonézskou kuchyňou, jogou, masážami a suvenírmi – na pešej zóne vo Zvolene.
