Doteraz bol burnout v medzinárodnej klasifikácii chorôb súčasťou „ťažkostí so zvládaním života“. Po novom mu Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) dáva oficiálne postavenie diagnózy, ktorá je dôsledkom nezvládnutého stresu na pracovisku.
Vysoké pracovné nasadenie je jedným zo znakov dnešnej rýchlej doby. Aj preto sa v poslednom období venuje čoraz väčšia pozornosť syndrómu vyhorenia, ktorý postihuje najčastejšie ľudí nadchnutých pre svoju prácu. Nie nadarmo sa hovorí, že kto nehorí, ten nevyhorí. Veľký zápal sa často pretaví do totálneho vyčerpania organizmu – ako duševného, tak aj fyzického a niekedy nemá človek iné východisko ako vyhľadať odbornú pomoc.
Nedostatok motivácie, cynizmus či zhoršené zdravie. Toto je 10 znakov, že bojujete s vyhorením
Burnout sa však čoraz častejšie skloňuje aj v súvislosti s osobnými problémami, víkendovou únavou či vyhorením v rôznych iných aspektoch života človeka. Svetová zdravotnícka organizácia však syndróm len nedávno definovala v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. Aktualizovaná podoba tejto príručky, ktorá slúži doktorom či poisťovniam na diagnostiku pacientov, vstúpi do platnosti v januári 2022 a po prvýkrát venuje osobitné postavenie aj syndrómu vyhorenia. Ten bol doteraz súčasťou kategórie Z73 zahŕňajúcej „ťažkosti so zvládaním života“. Do kategórie patria aj rôzne iné problémy, ktoré nie sú oficiálnymi poruchami ako napríklad „nedostatočná sociálna zručnosť“ či „zvýraznené osobnostné črty“.
Syndróm, doteraz opisovaný ako stav emocionálneho, fyzického a mentálneho vyčerpania, bude v najnovšej klasifikácii podľa WHO priamo spojený s prácou, a opísaný ako následok pracovného stresu, ktorý nebol správne zvládnutý.
Charakterizuje ho vyčerpanosť, dušená vzdialenosť od práce, cynizmus alebo negatívne pocity spojené s prácou a znížená pracovná efektívnosť. Čo prinesie nová definícia WHO? Najmä to, že syndróm vyhorenia sa už nebude aplikovať na opísanie iných oblastí života a podľa odborníkov pomôže k otvoreniu širšej debaty a väčšej legitimácii tohto zdravotného problému.
Jeho aplikácia pomáha duševne chorým. Pri rozbiehaní firmy sám takmer vyhorel
„Predošlá charakteristika bola tak trochu divným medzistupňom medzi tým, že nie ste naozaj chorý a tým, že nie ste schopný plnohodnotne robiť svoju prácu,“ povedal pre National Public Radio (NPR) Torsten Voigt, sociológ na univerzite RWTH Aachen v Nemecku, ktorý sa venuje syndrómu vyhorenia. Profesorka Medical social sciences na Northwestern University Elaine Cheung zase tvrdí, že zmena pomôže lepšie definovať stav a rozoznať symptómy. „Syndróm vyhorenia sa líši od depresie, je priamo spojený s prácou a naším vzťahom k nej,“ povedala pre NPR.
Slovensko a syndróm vyhorenia
Prístup krajín a ich zdravotných systémov ku kompenzácii pacientov trpiacich syndrómom vyhorenia sa líši. Podľa štúdie National Institute of Occupational Safety and Health z roku 2017 sa len v 39 % krajín EÚ dal burnout chápať aj ako choroba z povolania a len päť krajín (Dánsko, Francúzsko, Litva, Portugalsko a Švédsko) k nemu pristupovalo ako k iným zdravotným problémom tohto charakteru aj v rámci finančnej náhrady štátom.
Slovensko sa zaradilo medzi pokrokovejších 39 %, no syndróm vyhorenia sa tu nedefinuje ako samostatná diagnóza, podobne ako to bolo doteraz v klasifikácii podľa WHO. To znamená, že nie je hradený z verejného zdravotného poistenia a zdravotnícke zariadenia ho poisťovniam nevykazujú.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová však vysvetľuje, že pacient, ktorý týmto syndrómom trpí môže nastúpiť aj na PN. Závisí to od jeho celkového zdravotného stavu, ktorý je na posúdení lekára. „Ak v dôsledku neho prichádza s depresiami, bolesťami hlavy alebo tráviacimi ťažkosťami, v tom prípade je táto diferenciálna diagnostika hradená z verejného zdravotného poistenia,“ dopĺňa Jana Martanovičová zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Téme vyhorenia sa magazín Forbes venuje v rámci projektu Nevyhorení.
Hlavná foto: unsplash
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
